[planner]

Neviem, ci je tato diskusia stale aktualna, mozno ma ‚spirala zivota‘ uz vysvetlenie na tie zarezy.
Podla mna na prvom obrazku ide len o okrasu, napodobenie stvarnenia sipky aka je na dalsich dvoch obrazkoch. Evidentne ide o dve odlisne ‚dielne‘. Ta druha sipka vyzera, ze je z kadlubu, ktory bol vytvoreny zrucnejsim majstrom, mohol takych kadlubov vyrobit stovky. Ta prva sipka naopak vyzera ze je z kadlubu nie velmi zrucneho majstra, ale o to viac sa posnazil, aby ju vyzdobil, aby nezaostavala za sipkami zrucnejsich majstrov. Takze modna zalezitost. Z toho by som odvodil, ze obe sipky boli vyrobene v rovnakom casovom horizonte, ale prislusnikmi odlisnych kmenovych zvazov. Mozno este predpokladat, ze ten menej zrucny majster bol prislusnikom mensieho kmena, ktory by nebol schopny viest vypravne akcie na vacsie vzdialenosti, teda toho, ktory zil niekde v blizkosti miesta vyskytu tejto strelky. Druha strelka od zrucnejsieho majstra patrila kmenu, ktory ich vyrabal vo velkom, teda bol na vyssom stupni organizacie a mozno ocakavat, ze robil najazdy na vacsiu vzdialenost. To ale neznamena, ze tieto dva konkretne kmene bojovali proti sebe. Takze tych streliek od zrucnejsieho majstra by malo byt viac, ako tych s dodatocne dorobenou ozdobou.
Co sa tyka tych poslednych 3 obrazkov (je to jedna strelka alebo tri? ) to vyzera byt uplne zvlast kategoria. To co pise ‚Mazoslav‘ sa mi zda celkom pravdepodobne, ale moze to byt tiez nieco celkom ine :lol:

[planner]

Myslim, ze Dexter ma dobry napad, ale nieco by to stalo a neviem si predstavit tu administrativu fungovat v praxi (papierovacky treba odburat, nie pridavat).

Nebolo by jednoduchsie, keby si SNM alebo SAV pridali k svojim www strankam dalsiu (administratora uz zamestnavaju), ktora by sluzila na evidenciu vsetkych nahodnych nalezov (od detektoristov, ale aj inych)? Kazdy by sa zaregistroval, vyplnil by meno, adresu, kontakt, strucny popis co nasiel, kde to nasiel a kedy. K tymto vsetkym udajom by mali pristup len archeologovia, verejnost by nevidela udaje nalezcu ani miesto nalezu. Nalezca by si sam rozhodol ci chce zviditelnit svoje meno pre vsetkych alebo nie (napriklad).

Tato stranka by bola sprostredkovatelom medzi archeologmi a detektoristami (ale aj nedetektoristami). Tazko dnes dufat, ze sa niekto bude hlasit oficialne k zdruzeniu, ktoreho cinnost je zakonom zakazana. Vyzadovalo by si to teda aj zmenu v legislative a obojstrannu doveru, ktora by sa budovala velmi dlho.
Je naivne si mysliet, ze detekovanie pomocou detektorov skonci, ak bude zakazane. Nasledky zakazov su vzdy viac negativne ako pozitivne, myslim, ze to netreba dalej rozvadzat. Takze kazdy z tych detektoristov, ktori hladaju len nahodne nalezy mimo archeo lokalit a chcu spolupracovat s archeologmi, by mohli takymto sposobom skutocne spolupracovat. Mozno by boli aj v muzeu radi, ze ich stale niekto neotravuje s artefaktami, ktorych maju plne depozitare a pritom by sa uchovali vsetky informacie o nalezoch. V pripade potreby by bolo mozne kontaktovat nalezcu, pripadne dohodnut dalsiu spolupracu.
Databaza by mohla byt strukturovana tak, ze by sa v nej dalo filtrovat podla jednoduchych kategorii (napr. mince a ostatne, alebo od najnovsieho po najstarsie, alebo podla okresov, atd.).
Tak by bolo mozne pracovat s tymito informaciami ako s celkom, poskytli by nam uplne iny pohlad na vec, ako jednotlive nalezy, ktore skutocne same osebe nemusia mat ziadnu vypovedaciu hodnotu a aj ked su nahlasene do muzea alebo archeologom, su oznacene za nezaujimave, takze sa nikde neeviduju (napriklad – nehovorim o vsetkych).

Nalezne je problem z dvoch pricin – ak detekovanie vykonavaju ludia pre zisk, nebude ich nic motivovat, aby sa na stranku zaevidovali, druha kategoria (verim, ze vacsia) su nadsenci, ktori to robia ci uz zo zaujmu o historiu, alebo adrenalin, a tiez si chcu svoje nalezy radsej nechat, ale su ochotni spolupracovat s archeologmi.
Ak je skutocny zaujem zachranit co najviac pre buduce generacie, potom treba oslovit obidve kategorie hladacov.
Nalezne sa musi zmenit na trhovu cenu (nalezca a vlastnik pozemku kazdy polovica). Cenu nalezu, pokial by islo skutocne o hodnotny nalez, by posudzovala mala komisia zlozena z archeologov a starozitnikov, ktori by boli schopni ju ocenit. V pripade, ze by islo o male nalezy, ktore su skutocne nezaujimave pre muzea, tieto by mohli ostat v drzani nalezcu. Ak by chcel nalezca nalez predat, SNM by malo predkupne pravo a ak by nebolo schopne financovat odkupenie, alebo by nemalo zaujem, mohol by nalezca nalez predat, ale mal by oznamovaciu povinnost kontaktnych udajov kupujuceho, ktory by musel byt obcanom SR s trvalym pobytom na uzemi SR a ten by mal rovnaku oznamovaciu povinnost.
Archeologovia by mohli pouzivat stupnicu vyjadrujucu ‚zaujimavost‘ nalezu, napriklad A, B, C…, ktorou by oznacovali jednotlive nalezy na www. Nalezca by hned vedel, ak ide o ‚A‘ nalez, ze ho musi odovzdat muzeu a bude mu zan ponuknute nalezne. Ak by islo o ‚B‘ nalez, nemusel by ho odovzdat, ale mal by oznamovaciu povinnost. ‚C‘ nalezy by boli najmenej zaujimave, pri ktorych by nebolo potrebne vobec registrovat u koho su v drzani, atd.

Sukromne zbierky podla mna vobec nie su problem, hlavne ak ich majitelia ich nadobudli legalne. Cim viac zbierok a cim lepsie zbierky, tym bohatsia je cela spolocnost (stat). Z minulosti je znamy nespocet prikladov, kedy znamy zberatelia po celozivotnom zhromazdovani odovzdali svoje zbierky narodnym muzeam. Nielen vo vzdialenych zapadnych statoch, ale aj u nas na Slovensku a v Cesku. Preto treba vytvarat podmienky na to, aby bolo takychto pripadov na Slovensku co najviac, nie naopak. Mozno, ze sa jedneho dna aj Zoroslav rozhodne, ze vsetky svoje zbierky venuje narodnemu muzeu a v slovniku osobnosti Slovenska bude mat neodskriepitelne svoje meno.

Konstatovanie, ze ‚kazdy nalez patri statu‘ sa da vykladat roznymi sposobmi a je diskutabilne. Ak si niekto nieco narokuje (teda aj stat), na druhej strane ma urcite zavazky (voci spolocnosti). V tomto pripade by ‚stat‘ mal aktivne prispievat (aspon symbolicky – 1M rocne napriklad) do fondu, ktory by bol specialne vytvoreny len na vykup hodnotnych nalezov.
Dalsim aktivnym sposobom je zhananie mecenasov, ktorych prispevky by mohli tvorit vyraznu cast takehoto fondu. Dnes sa uz aj na Slovensku najdu jednotlivci, ktori su schopni a verim, ze aj ochotni prispievat na zachranu kulturneho dedicstva, ale nemaju zaujem zhromazdovat si predmety doma v trezore. Na oplatku by boli ich mena s formulkou vdaky uvadzane vo vystavnych sienach a katalogoch muzea a pod. Fantazii sa medze nekladu.

Samozrejme, ze to vsetko nie je z mojej hlavy. Uz to davno funguje napriklad vo Velkej Britanii, ako uvadza Eo Ipso, ktora v tomto smere spada pod europsku legislativu rovnako ako Slovensko.

[planner]

Velmi pekne dakujem Mathaeus. Skoda, ze je to tam take strucne, ale aspon nieco. Dufam, ze coskoro k tomu vide nejaka podrobnejsia publikacia. Zaujimam sa o dobu bronzovu a pocul som, ze aj ked nalezov nebolo vela (relativne), boli tam zastupene asi vsetky predmety zname z tej doby. S podrobnym vykladom k nalezovej situacii bude taka publikacia vynikajuci studijny material doby bronzovej. Dufam. Skoda, ze este nikto nevie, kde a kedy sa bude dat objednat.