miro2m
Forum Replies Created
-
Srdečná vďaka Vám za reakcie. Práve včera večer – po inšpirácii tu v diskusiách som sa rozhodol časť toho štrku nahradiť liaporom, resp. použiť ho ako vrchnú vrstvu na dorovnanie terénu pod doskami. Ten štrk tam ale podľa mňa má svoj význam – vytvára staticky pevný a pritom odvetraný základ pod podlahou. Čo sa týka zaťaženia klenby – v najkritickejšom mieste – na chrbáte je ho najmenej – do tých 10 cm, smerom do kútov sa vrstva prhlbuje do cca 20 cm. Zvyšok pod štrkom ostal pôvodný zásyp klenby sypkouj „piesko-hlinou“. O liapore som doposiaľ nepočul, ale to čo sa o ňom uvádza je myslím povzbudzujúce. Doky, k tej nasiakovosti – ak by to aj bola pravda (aj keď výrobca hovorí niečo iné), videl by som v tom snáď aj pozitívum akéhosi regulátora vlhkosti (vo vlhkých obdobiach ako jeseň – zima vlhkosť absorbuje, v suchých a teplých zase uvoľní späť do okolia). Myslím si, že staré stavby nie le nevyhnutné za každú cenu odvlhčovať (pokiaľ nie sú zrovna postavené na miestach s abnormálnym tlakom vlhkosti). Staré stáročiami overené stavebné technológie a konštrukcie s prirodzenou vlhkosťou počítali…
-
Haló, prosím o radu (či skôr názor) skúsenejších. Chystám sa položiť dlážkovicu v izbe starého prevažne kamenného domu. Izba sa nachádza nad klenbou veľkej pivnice v úrovni asi tak 70 cm nad vonkajším terénom. Neplánujem nič betónovať, ani izolovať, nosné hranoly chcem jednoducho vo vodováhe a v rozpätí 50 cm od seba vložiť do vrstvy drenážneho štrku (frakcia v priemere cca 3-4cm), ktorým je momentálne vysypaná „podlaha“ izby. Na chrbte klenby je štrku menej – cca 10 cm, v smeroch ako sa klenba zvažuje sa vrstva postupne prehlbuje. K trámom hodlám priskrutkovať klasickú smrekovú alebo borovicovú perodrážkovú dlážkovicu najhrubšiu ako zoženiem (zatiaľ som zistil max. 28 mm). Vychádzam z predstavy, že takto vznikne akýsi súdržný monolitný „ostrov“ plávajúci v štrku, v ktorom predpokladám, že si utrasie svoje stabilné miesto. Snáď kvôli kročajovému hluku dám medzi dosky hranoly penovú fóliu. Dlážka nepôjde až k stenám, ale skončí cca 15 cm od stien – vzniknuté obvodové medzery chcem vyložiť tehlami nasucho položenými v štrku. O vlhkosť sa nebojím, izba sa za posledného 1,5 roka čo bola vyčistená a vysypaná štrkom správa sucho a ten hrubý štrk jej myslím aj naďalej umožní dýchať. Obavu mám skôr z rizika krútenia sa podlahy ak nebude uchytená do betónu – spolieham sa na to, že dostatočná hustota trámov, hrúbka dosiek a riadne priskrutkovanie veľké deformácie neumožnia… Prosím, napíšte mi svoj názor na takýto spôsob uloženia, prípadne ďalšie rady. Vďaka.
-
miro2m- dik za informáciu , aj keď by som rada vedela konkrétnu adresu. Nie je to drahé , keď to je náročné na výrobu ? Aká je čakacia doba ? Podel sa s nami o informácie ako ti išla robota s nimi. :roll:
Tu je jeho stránka: . Cenu by som tu nerád zverejňoval, keďže sa stanovila dohodou a myslím k obojstrannej spokojnosti:). Čakacia doba závisí od momentálnej zaneprázdnenosti ja som mal asi tak trochu šťastie, že sa tomu mohol začať venovať v priebehu cca 2 týždňov, momentálne na tom priebežne pracuje. Keď začnem s pokládkou, dám vedieť ako to ide.
-
máte niekto poňatie, aká je tam zhruba cena?
Svojho času som tam telefonoval, presne sa už nepamätám, viem len že sa mi to zdalo ako relatívne rozumná suma, ktorá ale závisela od počtu farieb.
-
Pre kety: ahoj, áno mám. V Leviciach zatiaľ dolaďujú spustenie výroby, naposledy mi hovorili, že asi budú kupovať nový stroj a reálne by mohli spostiť výrobu od začiatku r. 2009. Takže som sa obrátil na Hlovec (konkrétne obec Siladice) a momentálne už mám prvých 250 kusov (z celkových cca 1000) doma. Podľa všetkého by takú vec mal zvládnuť každý šikovný keramikár (za predpokladu, že by sa mu do toho chcelo:)). Kachličky vyzerajú na pohľad veľmi dobre sú hrubé cca 18-19 mm, majú jemne prirodzene nepravidelné okraje, ale zatiľ to nemám položené, takže zatiaľ nebudem chváliť dňa pred večerom :). Je to vlastne plne ručná robota, každá dlaždica bola ručne vtlačená do formy a vyhladená dlaňou. Dosiahli sme aj decentnú farebnú rôznorodsť v závislosti od vypaľovania a chladnutia (ak sa nemýim). Ale ako hovorím, celkovo to budem môcť zhodnotiť, keď to bude nalepené, vyšpárované a hlavne napenetrované (kvôli odolnosti voči zanášaniu špiny a lepšej udržovateľnosti – ide vlastne o náter, aký sa dáva na tehlové a kamenné murivo – sú rôzni výrobcovia a rôzne ceny, zataiľ sa to iba chystám testovať – ak by mal na to náhodou niekto konkrétny tip, budem povďačný)
Ináč k tej hydroizolácii, rozhodol som sa nedávať ju, považujem to (aj podľa niekoľkých konzultácií) v takomto prípade za úplnú zbytočnosť.
-
Prosím o radu: robím úpravu fasády starého domu, budem naťahovať vápennú omietku (mám vápno v sude zahasené pred cca 2 mesiacmi). Ale čo s náterom? Uvažujem omietku natrieť vápenným mliekom a potom, ako sa tu radilo: vápno s pigmentom a prídavkom fermeže (?). Môžem na to použiť to zahasené vápno? Viete mi poradiť typ (výrobcu) pigmentu? A riedenie vodu v akom pomere? – t.j. chcem, aby ten náter zakryl pieskovú štruktúru omietky do hladka, ako to je vidno na pôvodných stavbách. Treba viac vrstiev? Koľko tej fermeže? Stíham to ešte tento rok (cca v októbri), alebo to mám odložiť na jar? Ďakujem za reakcie.
-
Aha, zabudol som na link: http://historickadlazba.sk/
-
Zatiaľ mám 2 tipy – od Hlohovca a od Levíc, zajtra idem jedného navštíviť, dám vedieť.
PS: Btw.: tu je niečo z trochu iného súdka – paráda, ale trochu iný „žáner“ :)
-
Tiež riešim podobný problém v starom dome s kamenno – tehlovými múrmi. Vyhodili sme starú hnilú drevenú podlahu aj so škvárou pod ňou,odstránili ešte vrstvu zeminy a urobili cca 15 cm vysoký násyp štrku (nie štrkopiesok, ale kamene 3-6 cm). Naň sme dali betónovú platňu, ktorá však nesiaha od steny ks tene, ale končí cca 15 cm od obvodu stien. V takomto stave to mám približne 3/4 roka a priestory sa citeľne „vysušili“. Na platňu príde vrstva podlahového kúrenia (neviem sa rozhodnúť, či a akú hydroizoláciu a tepelnú izoláciu mám umiestniť medzi betón a technické panely podlahovky). Navrch príde keramická dlažba (práve zháňam dodávateľa ručnej terakotovej dlažby). Tá 15 cm drážka pri stenách ostane vysypaná štrkom, resp. keramzitom, ktorý buď ostane pohľadovo priznaný, alebo bude voľne prikrytý „na sucho“ položenými dlaždicami.
Ide o to, že pri neodvetranej a hydroizolovanej podlahe (ako spomína XXX) pôjde zemná vlhkosť priamo do stien, čo bude narúšať murivo. Podrezávanie je v tomto prípade naozaj asi ošemetná vec.