Forum Replies Created

Page 95 of 253
  • harp

    Administrator
    11. januára 2010 at 18:58 in reply to: Navstevnost na Obnova.sk

    Este dodam ze aj s vyhladavacmi sa zobrazili v roku 2009 stranky 13 259 840 x, v roku 2008 to bolo 20 917 164. Vyhladavace nas maju tak radi, ze sme im museli obmedzit v roku 2009 pristup do Obnova.sk nakolko vyrazne spomalovali Obnova.sk

  • harp

    Member
    11. januára 2010 at 18:54 in reply to: Stara dedinska keramika

    Krasa,
    zvlast sa mi paci ten zeleny obdratovany.

  • harp

    Administrator
    11. januára 2010 at 12:08 in reply to: Navstevnost na Obnova.sk

    Par statistik zo serveru Naj.sk

    Obnova.sk je tam zaradena do dvoch kategorii:

    Hrady a zamky, kde v roku 2009 bola suverejne na prvom mieste v navstevnosti:

    A Denná tlač, časopisy, e-ziny, kde sa za rok 2009 umiestnila na 2. mieste.

    V ramci celeho rebricku sa umiestnila na 88mieste.

    V roku 2008 -97 miesto. V tomto roku sme zatial na 82 mieste:

    tip: prepiste si v adrese rok a ziskate starsie statistiky

    V roku 2009 hovori naj.sk o 406 845 unikatnych navstevnikoch. Trochu kvalitnejsie statistiky od google hovoria o 448,653 unikatnych navstevnikoch co je medzirocny narast (+3.62%) co nie je moc, ale hadam sa to zmeni s novou verziou obnova.sk. Navstevnici si za rok 2009 prezreli spolu 1,054,007 stranok.

  • harp

    Administrator
    11. januára 2010 at 8:47 in reply to:

    K comu patri tato diskusia? A preco ten nezmyselny nazov?

  • harp

    Member
    5. januára 2010 at 8:55 in reply to: Klučky
  • Ahoj Janko tiez by ma zaujimali nove fotografie. Aj ked mam pocit ze zima prace nachvilu zabrzdila. Tiez by ma zaujimal rozpocet na prace. Kolko financii ide na zemne prrace, koko na drevo, krytinu a kolko na infrastrukturu interieru. Viem ze je to menej romanticka otazka. Staci mi percentualny pomer, presne cisla vsak potesia.

  • harp

    Member
    16. decembra 2009 at 13:31 in reply to: Ako pisat prispevok + zakladne pravidla (Stavitelstvo)

    Prečo sa linky zobrazujú iba prihláseným užívateľom? Ako možno nastaviť aby ich videl každý, aj anonymný, čitateľ fóra? Ako možno dodatočne opravovať preklep v už uverejnenom diskusnom príspevku? http://www.obnova.sk

    To aby sa odkazy zobrazovali anonymom nebudeme v dohladnej dobe menit. K tomuto kroku sme pristupili popri uzavretiu fora pre anonymov. Je to motivacia k registracii a musim povedat, ze krok ma pozitivny vplyv. Udaje ktore vkladame do diskusii nie su zdarma aj ked sa to tak zda. Pri ich pisani venujeme ludom, kt. ich citaju svoj cas. Toto je zakladna forma platenia za nas cas. Zaregistrovat sa.

    Co sa tyka upravy prispevkov, tuto funkcionalitu pripravujeme v dalsej verzii fora. Aj ta vsak bude ovplyvnena casom od odpublikovania prispevku.

    aktivita

  • harp

    Member
    9. decembra 2009 at 9:10 in reply to: Textilny (vypletany) elektricky kabel

    Zdravím. Viem dosť oneskorene,ale len teraz som to objavil. Ak ešte zháňaš ten kábel s textilným výpletom,tak skús hľadať na dedine. Kedysi sa používali rozťahovacie „lustre“ ,ktoré mali takéto káble. Ja osobne jeden taký mám,preto o nich viem. Kábel sa samostatne zvíjal do cibule asi ako tie staré klasické rolety. Takže môže nájsť aj zachovaný. Napájanie bolo 220V. Ak so prišiel neskoro,tak to pokladaj za nepodstatné. :dontknow:

    Vdaka za tip. Presne na ten isty ucel to potrebujem: Luster

    Zatial som to prestal riesit. Zohnal som akurat pobobny kabel na zehlicku – novy. Ale je vlemi tuhy a nepouzitelny.

  • harp

    Member
    3. decembra 2009 at 16:57 in reply to: Svadobné šaty

    Ja Ta chcem povzbudit, ze k udrzbe takychto siat ozaj netreba vela skusenosti a praxe.Nase prababicky nemali tolko moznosti ako teraz a aj tak tieto saty prezili roky.
    Pockaj do leta,nech sa hodvab mrazom /ani silnym slnkom/ neznici, vyper v sampone, mydlovych vlockach alebo slize, pekne ozehli,co treba rucne podosivaj, zabal do platenka a mozu cakat na dalsiu paradnicu. :wink:

    Podla toho co som videl u restauratoriek textilu, by som tento postup urcite nedoporucil. Doprocujem vyvetrat a jemne vyprasit saty v tieni (ni ena priamom slnku). Zistit ci sa latka nerozpada, alebo netrha. Podla mojich chabych skusenosti ide o atlasovu vazbu, ktora je velmi nachylna na poskodenie. Textil sa zvatsa rozpdada – trha stvorcekovym vzorom. (Oko pri dreve napadnutom drevomorkou).

    Pokil tieto saty niesu vyslovne znecistene. Nepral by som ich. Ked uz prat. V prvom rade urobit skusku niekde zvnutra na vsetkych druhoch materialu. A urcite part rucne v studenej vode. Pokial to zvladnu az ptom pridavat PH neutralny saponat.

    V skratke:
    – Jemne vyprasit a prevetrat v tieni
    – skusky rozpustnosti pigmentu a destrukcnych vplyvov na textiliu (voda, saponat..)
    – splachnut zbytky prachu jemnym prudom vody (pokial je ot nevyhnutne)

    Skus saty viac opisat. Poskodenia, znecistenia…

    Upozornujem: Ide o konzervacny pristup.

  • harp

    Member
    27. novembra 2009 at 9:29 in reply to: konzervovanie drevorezby

    potrebujem zakonzervovať drevorezbu Ľalie pre sochu do kostola pred farebnou úpravou. Prosím o radu.

    Hmm, potrebujeme viac informacii. Ide o pamiatku, pripadne stare drevo, alebo je to nova tvorba?

    Alebo kombinacia :)

  • harp

    Administrator
    24. novembra 2009 at 9:07 in reply to: 17. November 1989 – Vase pohlady, informacie, foto-video…

    http://www.youtube.com/v/u7nxJ5B4ySo&hl=cs_CZ&fs=1&color1=0xe1600f&color2=0xfebd01

    Banska Stiavnica: Spomienkové podujatia k novembru 1989. Koncert kapiel, otvorenie výstavy, premietanie dobového dokumentu v kine Akademik.

  • harp

    Member
    18. novembra 2009 at 12:39 in reply to: Turizmus a hradné ruiny

    Peter a co keby ste to rozdiskutovali aj tu a neuzavriet tieto diskusie iba medzi ucastnikov konferencie?

  • harp

    Member
    17. novembra 2009 at 9:45 in reply to: Turizmus a hradné ruiny

    Moj trojlistok pristupov bol odpovedou na otazku. Mas pravdu, ze znalost zakona, jeho uplatnovanie ba aj samtny zakon nie je casto vproiadku. To je uz vsak na inu diskusiu. Ak vsak hovorime o ludskom pritupe, mali by sa navstevnici zrucanin v prvom rade spravat ako kulturny ludia, nie ako neandrtlaci.

    PS: Ja osobne nemam nic proti neandrtalcom. Pri pisani tohoto prispevku nebol zraneny ziandy neandrtalec. :)

    Bolo by zaujimave keby PU zas zacal osadzat na NKP tabulky, trebars aj taketo.

  • harp

    Member
    16. novembra 2009 at 22:15 in reply to: Turizmus a hradné ruiny

    Nacrtnem dva pristupy akym sposobom su upravene povinnosti navstevnika na zrucanine. Mozno aj tri.

    1.)
    Kazda pamiatka je chranena Zakonom o ochrane pam. fondu:

    a) nechráni hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec pred ohrozením, poškodením, znehodnotením a hnuteľnú vec pred odcudzením v čase od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
    b) neplní oznamovaciu povinnosť ustanovenú podľa tohto zákona,
    c) neodovzdá dokumentáciu podľa § 32, 33 a 39,
    d) premiestni bez predchádzajúceho súhlasu príslušného pamiatkového úradu (§ 24) kultúrnu pamiatku,
    e) uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnej veci, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, bez vyžiadania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí,
    f) nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky, neudržiava ju v dobrom stave a využíva ju spôsobom, ktorý ju ohrozuje, poškodzuje, znehodnocuje alebo ničí, alebo ju nechráni pred odcudzením,
    g) vykonáva obnovu kultúrnej pamiatky bez vyžiadania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí,
    h) svojím konaním spôsobuje nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky a ohrozuje jej ochranu,
    i) neplní podmienky určené krajským pamiatkovým úradom na ďalší výkon činností,
    j) vykonáva bez povolenia výskumy na kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach alebo archeologických náleziskách, vyhľadáva hnuteľné archeologické nálezy a vykonáva ich zber,
    k) znehodnocuje, poškodzuje alebo ničí kultúrnu pamiatku,
    l) napriek rozhodnutiu krajského pamiatkového úradu ohrozuje kultúrnu pamiatku, spôsobuje nepriaznivé zmeny jej stavu,
    m) zapožičia do zahraničia, pokúsi sa do zahraničia vyviezť alebo vyvezie kultúrnu pamiatku bez predchádzajúceho súhlasu ministerstva.

    K tomuto len pripomeniem, ze podla tohoto zakona vatsina vlastnikov zrucaniny porusuje zakon, od momentu, ked zrucaninu vlastni :)

    2.)
    Vlastnik moze obmedzit, vylucit pohyb zudzich osob po lokalite. Porusenie tohoto zakazu (pravidiel) upravuje zakon. Podrobnosti v teme o Pamiatkovej zone v Kremnici a dialnici cez nu.
    Toto je pripad Cachtickeho hradu. Na najnavstevovanejsiu zrucaninu je zakaz vstupu. Rezim na hrade upravil napr. najomca hradu Uhrovec.

    3.)
    Zakon o ochrane prirody a krajiny upravuje pohyb mimo vyznacenych chodnikov a spravanie sa v jednotlivych stupnoch ochrany prirody a krajiny. A ak niekto namieta, ze nie vsetk yhrady su v Prirodnych chranenych uzemiach, nema pravdu. Cele uzemie SR je chranene 1. stupnom ochrany.

    Citujem:

    Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona.

    to znamena

    VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
    § 3
    Základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny

    (1) Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

    (2) Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie.

    (3) Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia14) a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.15)

    (4) Podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia.

    (5) Podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa osobitných predpisov.16)
    § 4
    Všeobecná ochrana rastlín a živočíchov

    (1) Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.

    (2) Ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.

    (3) Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v súvislosti s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy17) alebo tretia časť tohto zákona.

    (4) Každý, kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný použiť také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov.

    (5) Ak dochádza k preukázateľnému usmrcovaniu vtáctva na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich správca vykonal technické opatrenia zabraňujúce usmrcovaniu vtákov.

    Viac sa mi vzhladom na pokrocily cas nechce :)

  • harp

    Member
    14. novembra 2009 at 17:37 in reply to: Krb na pelety – veľmi výhodná kombinácia vykurovania

    Z viacerych stran som pocul ze cena za vykurovanie peletami je zhruba na urovni ceny vykurovania plynom.

    Vraj pelety sa tazko daju kupit pod hranicu 150€ / t. (cena 150-200€)

    Zaroven by ma zaujimalo aka je cena kotla sinstalaciami, rozvodmi a povedzme 10m3 zasobnikom.

    Mate niekto kotol na pelety?

Page 95 of 253