Forum Replies Created

Page 93 of 253
  • harp

    Member
    24. februára 2010 at 20:01 in reply to: earth architecture

    Tak tomuto hovorim ulovok. Krasa! Co sa tyka hydrofobizacie, povedal by som ze na to pouzivaju nieco co maju poruke. Trus, krv, zlc, stavy z rastlin. Ja som tu knihu necital. A na rapidshare mam stale plne sloty pre nasu oblast. Ake su teda vase poznatky o tom cim ochranuju povrh hlinenych striech. A je to vobec potrebne?

  • harp

    Member
    21. februára 2010 at 18:08 in reply to: trstinova strecha

  • harp

    Member
    21. februára 2010 at 18:03 in reply to: trstinova strecha

    Prislo emailom:

    Teraz robím prístrešok ale som ho nedokončil pre nedostatkom materiálu a času. Na jar začnem. Niečo musím dať aj dole lebo to tam je len dočasne cez zimu.
    Trstinu viažem poz. drôtom. uložím ju do radu a pritlačím ju drevenou latou. Nad latou sa umiestni min. 6mm drôt a ten sa prišíva na krov.Potom sa prišíva postupne hore a nabíja sa nabijakom (hrebeňom) Náradie na prácu s trstinou som si vyrobil sám. Ihly hrebeň kosák a iné. Po prichytení trstiny sa pomerne dlho nabíja a vyrovnáva aby strecha bola rovná a pekná.
    Robí sa aj iným spôsobom tak ako niekedy slamená strecha tzv stupňovitá.
    Na celú vec by bolo treba podstatne viac popisu ale na to nieje toľko miesta a času. Ak by ste chceli viac vedieť tak ma navštívte a zavolajte mi skypom. blascakelias, večer alebo ráno do 9,00 hod. Teraz sa pokúsim Vám poslať pár foto a uvidíme či niečo prejde.
    Ešte jednú vec. Já som si sam vyrobil stav a tkám na tom oplotky z trstiny. To na foto je moja výroba.
    Vyrábam ručný lis na nepálenú tehlu. Mám ho hotoví tak na 85%. Na jar bude tiež hotový.

  • harp

    Member
    21. februára 2010 at 18:00 in reply to: kamenne mury bez omietky – tepelny most?

    Zasadna otazka…
    preco chcete odstranit omietky? Rezne murivo takmer nikdy nebyvalo v obytnych interieroch odhalene.

    Az tak sa vam to paci?

  • harp

    Member
    19. februára 2010 at 11:56 in reply to: Tepelna izolacia pod tapety

    Foto:

  • harp

    Member
    19. februára 2010 at 11:37 in reply to: Identifikácia pamiatky (drevena polychromovana plastika)

    Dostal som emailom tuto reakciu na temu:

    zaujal ma dnes pripad z obnova.sk k drevenej soche Krista /p.s. ktora sa mi javi ako socha Krista z tzv.Bozieho hrobu, nie z oltara ! Tieto plastiky byvaju casto volne ulozene v sakristiach, skladoch, povalach kostolov, kedze sa instaluju iba na velmi kratku dobu v ramci velkonocneho obdobia, a potom sa odkladaju/.

    Na fore som nenasiel uvedenu lokalitu konkretnu, odkial socha pochadza /zial/ – mozem predpokladat Baldovce ?/ale to je iba moja pracovna domnienka/, ale nasiel som na www par zaujimavych informacii k zmienovanemu rezbarovi F.R., tak pripajam, su tam zaujimave suvislosti /o.i. restauroval barokove i goticke oltare/, a je uvadzany pri viacerych neoslohovych inych znamych oltaroch z Vychodu /analogie/.

    j.

    Otec chcel, aby študoval na gymnáziu, ale latinčina ani matematika mu veľmi nešli, a preto po
    4. ročníku prestúpil k majstrovi Peregrínimu do Košíc učiť sa rezbárstvu. Tu sa vyučil a išiel na van-
    drovku do cudziny. V remesle sa zdokonalil v Mníchove u majstra Wilhelma Steibera. Po návrate
    žil a pôsobil v Spišskej Novej Vsi. Vytvoril plastiky pre cirkevné účely z lipy a smreka na oltáre a ka-
    zateľnice, v r. 1907 postavil neogotický oltár pre Spišskú Novú Ves. Bol autorom kríža a sochy sv.
    Terézie, oltára pre gréckokatolícky biskupský chrám v Prešove. Vyhotovil oltár do premonštrátskeho
    kostola v Jasove, kostola v Giraltovciach a hlavný oltár sv. Anny v Baldovciach. Zomrel 12. 10. 1941
    v Spišskej Novej Vsi

    pripravila: phDr. ružena Kormošová

    zdroj:
    http://209.85.129.132/search?q=cache:ADFEdEt35uYJ:www.spisskanovaves.eu/fileadmin/snv/user_upload/editor/editor1/dokumenty/Icko/2009/Icko_11_2009.pdf+%22Franti%C5%A1ek+Rep%C4%8D%C3%ADk%22&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=firefox-a

    Zaujímavý odkaz tiež na:

    http://209.85.129.132/search?q=cache:pXhQ1XZGgGQJ:www.pamiatky.sk/pamiatky/pamiatky_old/data/obrazky/File/ARCHIV/predchodcovia/Dol.rtf+%22Franti%C5%A1ek+Rep%C4%8D%C3%ADk%22&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=firefox-a

    (o reštaurátorských prácach F.R. v Dovalove a v SNV)

  • harp

    Member
    14. februára 2010 at 21:14 in reply to: Ziaric na skodcov z domacej mikrovlnky (Červotoč)

    Dnes som volal s nasim kolegom s diskusii: mmikulas. Vraj si doma pripravil mikrovlnku ako ziaric. Ma skusenosti aj s ozarovanim, dufam ze nam v blizkehj dobe napise par informacii a posle aj fotografie.

    Co hovori internet?

    Tímto způsobem jsem ošetřil spoustu drobné dřevěné výbavy na chalupě a velkým úspěchem. Je to bez chemie a tak to neškodí pro potravin, jídlo, dětské hračky apod.

    Napadené dřevoVelmi účinnou metodou, jak navždy vyhubit červotoče, je nechat ho projít ionizujícím gama zářením, jehož zdrojem je radioaktivní izotop kobaltu.

    „Tato metoda je ideální na hubení všeho dřevokazného hmyzu, jako je červotoč, tesařík a podobně,“ konstatuje Jiří Vorlíček z Muzea Roztoky, které tyto práce provádí i pro veřejnost.

    Systém se ovšem nedá uplatnit vždy, chalupu do ozařovací komory nepřevezete. Pomůže však těm, kterým červotoč napadl nábytek, přivézt se sem dají i rozebrané dřevěné schody.

    Červotoče je možné vyhubit i ozařovánímJediné omezení představuje velikost komory (4,5 x 4,5 m) a vstupní dveře o šířce 120 cm. Samotné ozařování trvá 48 hodin a cena závisí na objemu za decimetr krychlový.

    „Ošetřit tímto způsobem židli přijde zhruba na dvě stě korun, šatní skříň přijde na tisíc až dva tisíce korun,“ dodává Jiří Vorlíček a připomíná, že dřevo by po vyndání z komory samozřejmě mělo být napuštěno přípravkem, který zabrání v budoucnu novému napadení červotočem.

    napsáno: 7. září 2009 v 20:57
    Stěhoval jsem starý nábytek a objevil jsem zlověstné piliny. Vyrobil jsem si generátor mikrovlnného záření. Nejdřív jsem ho vyzkoušel na moučné červy v trámu o roměrech 10 x 10 cm. Hynuly na 100% asi po 20 minutách ozařování.
    Pak jsem to zkusil na
    nábytku a teď čekám, jestli se piliny objeví znovu. Zatím asi měsíc je klid. Snad to červotoč skutečně nepřežil. Následoval nátěr Lignoficem. Na jaře příštího roku, až budu mít systém vyzkoušen, to zkusím ve větším
    měřítku.

  • harp

    Member
    14. februára 2010 at 10:55 in reply to: Kurenie: plyn, elektrika, alebo tepelne cerpadlo

    7.2.2007 / oskar

    Keďže mám veľký problém s časom, všetkým, budúcim stavebnikom odporúčam asi toto:Prvoradé je mať perfektne „zabalený” dom bez tepelných mostov. Pri strate do 2–3 kW (to však, prirodzene, nedosiahne žiaden akokoľvek upravený katalógový dom) stačí vzduchotechnika s rekuperáciou a el. dokurovaním. Tým z vás, ktorým nebude vadiť k vzduchotechnike s rekuperáciou ešte asi 360-tisícová investícia do vákuových trubíc, príslušenstva a montáže (inštalácia môže byť aj dodatočná, ak je stavba na SS pripravená), nebudete na vykurovanie a ohrev vody potrebovať takmer vôbec energiu (len na pohony ventilátorov a čerpadielka solárneho systému), pri strate od 3 do 6 kW má zmysel vzduchotechnika s rekuperáciou + nové TČ zem-voda, ktoré sa tiež zmestí investične do 300000 Sk. Väčšie tepelné straty v nových objektoch pri súčasnom stupni poznania technológií a materiálov je vlastne pre ľudí (s bežnými príjmami) zo strategického hľadiska hazard.Plyn v dome je pri zohľadneni všetkých „radovánok”, teda servisu, revízií (kotla, rozvodov, komína), výmena častí systému po uplynutí ich životnosti a strate komfortu investora najdrahšie riešenie, pričom v spojení so vzduchotechnikou s rekuperátorom je investične asi o 120000 výhodnejšie (lacnejšie), ale celkové náklady za 30 rokov jednoznačne zo všetkých systémov najvyššie. Pozn.: náklady na všetky vyššie uvedené systémy som prepočítaval na obdobie 30 rokov.

  • harp

    Member
    14. februára 2010 at 10:45 in reply to: Kurenie: plyn, elektrika, alebo tepelne cerpadlo

    Zaujimavou novinkou je Plynove tepelne cerpadlo.

    http://www.yzamer.sk/produkty/tepelne-cerpadla/plynove-tepelne-cerpadla

    Zaujimalo by ma ci ma niekto z vas s touto technologiou skusenosti.

  • harp

    Member
    14. februára 2010 at 10:39 in reply to: Kurenie: plyn, elektrika, alebo tepelne cerpadlo

    Vyrobca tepelnych cerpadiel uvadza:

    Kedy sa mi investícia do tepelného čerpadla vráti?

    Lepšie ako na návratnosť je pozerať sa na tepelné čerpadlo ako na finančnú investíciu. Keď si uložíte 6 160 € do banky, získate na úrokoch približne 185 €, ktoré budete musieť ešte zdaniť. Keď tieto peniaze investujete do tepelného čerpadla, získate 625 € čistého výnosu, čo je viac ako 10 %. Ešte pred niekoľkými rokmi bola návratnosť tepelného čerpadla podľa výšky uvedeného príkladu okolo 15 rokov, dnes je to tesne pod 10 rokov. Dlhodobý rast energií jednoznačne hovorí pre voľbu tepelného čerpadla.

    http://www.ivt.sk/sk/plyn-alebo-tepelne-cerpadlo-

    Je tam uvedeny aj prepocet nakladov. Tazko povedat ako to v skutocnosti je.

    Co sa tyka napadu na vykurovanie od „janko“ je to zaujiumavy sposob, podla mna vsak k nemu treba kurica a zasobaren na drevo.

  • harp

    Member
    12. februára 2010 at 8:41 in reply to: Stare drevo

    Archiv Obnova.sk ma na vsetko svoju odpoved :)
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=605

    2000 SKK material
    1000 SKK praca

  • harp

    Member
    11. februára 2010 at 16:57 in reply to: Povrchova uprava dlazkovice-prosba o radu.

    Tiez som raz napustal jednu „Svedsku“ komodu Slnecnicovym, alebo dokonca repkovym olejom. Nemal som nic ine poruke. Vysledok bol vcelku dobry. Akurat ze tieto stolove oleje az tak nechrania drevo.

  • harp

    Member
    11. februára 2010 at 16:51 in reply to: 3. vojenske mapovanie
  • harp

    Member
    11. februára 2010 at 16:45 in reply to: 3. vojenske mapovanie

    Citujem z tej stranky:

    III. vojenské mapování – Františko-josefské
    1 : 75 000

    Jelikož Františkovo mapování již nestačilo požadavkům armády rakouské monarchie na přesné a hlavně aktuální mapy, r. 1868 rakouské ministerstvo války rozhodlo o mapování novém. Jeho podkladem se opět staly katastrální mapy, oproti II. vojenskému mapování je vylepšeno znázornění výškopisu – nejen šrafami, ale také vrstevnicemi a kótami. Výsledkem mapování jsou kolorované tzv. topografické sekce, z nichž přetiskem vznikly mapy speciální (1 : 75 000) a generální (1 : 200 000), které již byly tištěny černobíle.

    Po vzniku samostatného Československa byly mapy předány z Vídně Vojenskému zeměpisnému ústavu v Praze. Zatímco speciální mapy byly reambulovány a hojně používány nejen v armádě až do roku 1956, původní kolorované sekce zmizely ze zorného pole kartografické veřejnosti. Po mnoha letech se podařilo část mapování dohledat a v prostředí aplikace Zoomify vizualizovat. Mapové listy v počtu 234 se v minulém roce neočekávaně objevily v Mapové sbírce UK Praha a jejich digitalizaci provedla Agentura ochrany přírody a krajiny – pracoviště Brno. Z přehledu existujících mapových listů – obrázek – je patrné, že nemalá část chybí. Pokud někdo z uživatelů ví o existence chybějících mapových listů a byl by ochoten list(y) zapůjčit k naskenování, laboratoř a nejen ona to velmi uvítá a doplní do aplikace.

  • harp

    Member
    11. februára 2010 at 12:08 in reply to: Tradičné staviteľstvo – nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva

    Nemozeme ocakavat, ze by sa s domov s PISE – nabijanice stala masova zalezitost. Bolo by vsak fajn, keby tento sposob stavania domov bol aspon ciastocne zachovany tam kde o to ma investor zaujem a tam kde je to vyzadovane.

    Prikladom su skanzeny, ktore murovane/hlinene/nabijane domy postavia s tehly, alebo dokonca porobetonu a potom imituju povrchovu upravu. Vsetko je cporiadku pokial neodpadne omietka.

    Pikoska na zaver. Pred vcerom sme uvazovali o stavbe baroveho pultu s nabijanice. Uvidime k comu sa nakoniec dostaneme.

Page 93 of 253