[harp]

Aj Kastiel bela sa dockal hesla v nasej databaze pamiatok:

http://www.obnova.sk/pamiatka/bela-sturovo-kastiel

Prepojil som s nim aj tuto diskusiu vid, pravy blok hore. A zaroven som pod pamiatku dole pridal do galerie uz existujuce fotky aby st esi v nich mohli pohodlne listovat: 

http://www.obnova.sk/galeria/kastiel-bela-stav-august-2003

[harp]

Nasiel som si cas: 

http://www.obnova.sk/galeria/pamiatky-slovensko/sturovo

[harp]

Má po 33 rokoch nový územný plán, aktivisti ho chcú napadnúť
Občianskemu združeniu Budúcnosť Považského Chlmca sa nepáči, že v porovnaní s pôvodným plánom, kde je v Chlmci medzi skládkou odpadu a riekou Váh vymedzená ochranná zeleň, má byť podľa nového plánu vybudovaná mestská kompostáreň
Žilina má po 33 rokoch nový územný plán. Platiť by mal začať o 14 dní, napadnúť ho však chcú aktivisti z mestskej časti Považský Chlmec. Občianskemu združeniu Budúcnosť Považského Chlmca sa nepáči, že v porovnaní s pôvodným plánom , kde je v Chlmci medzi skládkou odpadu a riekou Váh vymedzená ochranná zeleň, má byť podľa nového plánu vybudovaná mestská kompostáreň.
„Keď územný plán nadobudne platnosť, podáme sťažnosť na krajský stavebný úrad a na prokuratúru, pretože v Chlmci plánovaná elektráreň nemá podľa zákona o EIA posúdené vplyvy na životné prostredie a plánované centrum zhodnocovania biologického odpadu v areáli skládky nie je v súlade s platným integrovaným povolením. Inšpekcia tam už vydala rozhodnutie o uzatvorení skládky. Okrem toho táto záležitosť je na súde v Haagu, takže nie je možné, aby sa tam vyvíjala ďalšia činnosť a v územnom pláne je v tomto areáli navrhnutá mestská kompostáreň,“ povedala žilinská mestská poslankyňa a šéfka Občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca Anna Smikoňová.
„Je to ich právo, ja to musím len akceptovať a nechať to na rozhodnutie príslušných orgánov. Ale na druhej strane ma to mrzí, pretože by som bol nerád, keby sme teraz zastavili tú nesmierne dôležitú a mravčiu prácu, ktorá tu bola najmä za posledných šesť rokov urobená,“ reagoval na ohlásené kroky občianskeho združenia žilinský primátor Igor Choma.
Žilinskí mestskí poslanci dnes schválili nový územný plán mesta takmer jednomyseľne, proti bola iba poslankyňa Smikoňová. Žilina čakala na nový územný plán vyše tridsaťtri rokov, mesto doposiaľ používa plán, ktorý ešte v roku 1978 nariadila vtedajšia socialistická vláda. Práce na novom pláne sa začali v roku 1994, akceleráciu nabrali v roku 2007 a hotový ho tridsaťčlenný spracovateľský tím odovzdal v apríli 2010. V rámci verejného pripomienkovania však k návrhu prišlo vyše 270 pripomienok od verejnosti a ďalších zhruba tridsať od dotknutých orgánov a obcí. Všetky bolo odvtedy potrebné prekonzultovať a prípadne aj zakomponovať do konečného návrhu. Po zapracovaní pripomienok odobril v januári finálnu podobu územného plánu aj žilinský krajský stavebný úrad.
Územný plán má byť základným zákonom Žiliny, podľa ktorého sa bude riadiť mesto, verejnosť, podnikatelia i majitelia pozemkov, ktorí tak budú vedieť, čo sa dá na ktorom území robiť, prípadne na čo sa dá využiť. Nový plán je nastavený do roku 2025, dovtedy má v súčasnosti 85-tisícová Žilina vytvoriť možnosti pre 132-tisíc obyvateľov.

Zdroj: SITA

[harp]

Par dalsich odkazov:

http://www.obnova.sk/diskusia/nicenie-spomienkovych-miest-vojenskej-historie

http://www.obnova.sk/stitky/buranie

http://www.obnova.sk/stitky/nicenie

[harp]

Zaujimave, urcite by som sa o tom dozvedel viac. Teraz si vsak neviem predstavit ze by kastracia byka mohla ovplyvnit kvalitu jeho krvi natolko aby bola vhodna pre nater. Alebo opacne. Skusim o tom nieco vyzistit.

[harp]

Prehlad temy na Obnova.sk: 

http://www.obnova.sk/stitky/manufaktura

[harp]

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE LIPTOVSKÉ SLIAČE č. 2/2008
o číslovaní stavieb a o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev

[harp]

naj, dik za foto.

Priznam sa ze som tiez niekedy pouzival sirny knot na dezinfekciu. Ale skor len pokusne. Urzite nenici, zakulenych jedncov, resp. vajicka.

[harp]

Niekde to nenechavali na nahodu…

[harp]

Osetrovanie volskou krvou je znamy sposob ale priznam sa, ze som ho nikdy nepouzil. Zalezi na tom ako velmi chces mat predmet "autenticky obnoveny". Vedel by som si predstavit aj morenie v spojitosti s voskom. Viac vrstiev liehoveho moridla s pripadnym stieranim a prebrusenim by mohlo poskytnut rovnaky efekt.

Viac by vsak mohol napisat docent, alebo Sasha.

Napisem im.

PS: foto potesi

[harp]

Ceske heslo je vyborne spracovane:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Ozna%C4%8Dov%C3%A1n%C3%AD_dom%C5%AF

Slovenske je na tom horsie:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ozna%C4%8Dovanie_budov

Austrália a Nový Zéland
V Austrálii a na Novom Zélande sa obvykle používa európska schéma. Vo vidieckych oblastiach, kde sú domy a farmy od seba ďaleko vzdialené, sa zaviedol systém založený na vzdialenostných kilometroch, takže napr. farma vzdialená 2300 metrov od začiatku cesty bude mať číslo 230. Európa

Typický európsky spôsob označovania domov
V Európe je najbežnejšiou číslovacou schémou v mestách (typicky teda pri orientačných číslach) číslovanie každej strany ulice vzostupne (spravidla smerom od centra mesta), pričom jedna strana ulice (obvykle pravá pri pohľade smerom, ktorým čísla stúpajú) je číslovaná párnymi číslami a druhá strana číslami nepárnymi. Pri rozdelení budovy alebo výstavby novej je táto označená číslom s príponou písmena abecedy alebo latinskou predponou (bis, ter atď.), ako tomu je v Španielsku alebo vo Francúzsku. Tento systém je rozšírený vo väčšine krajín sveta.

Slovensko
Na Slovensku upravuje označovanie domov zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a vykonávajúca vyhláška č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Vyhláška sa podľa svojho textu vzťahuje na pozemné stavby v zmysle Stavebného zákona, teda budovy.
Podľa zákona je obec povinná na vlastné náklady evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel, tieto čísla stavbám určovať a stavby týmito číslami označovať tabuľkami rovnakého vzoru; súpisnými číslami musí obec stavby označovať vždy, orientačnými číslami len ak tak rozhodne (podmienkou je však existencia ulíc označených názvami). Podoba tabuliek je teda výlučne na rozhodnutí obci, ktorá je však povinná dbať, aby boli všetky tabuľky rovnakého vzoru.
Súpisné číslo má každá budova. Pokiaľ sa v obci uplatňuje označovanie orientačnými číslami, má orientačné číslo každý vchod. Pri lineárnej zástavbe majú budovy v smere od stredu obce na ľavej strane ulice nepárne čísla a na pravej strane ulice párne čísla číselného radu orientačných čísiel.[2] Časť obce, ktorá má vlastné katastrálne územie, môže mať samostatné číslovanie budov súpisnými číslami a orientačnými číslami.[3]

Česko

Číslovanie domov v Prahe: vľavo (červené) súpisné číslo domu s označením katastrálneho územia, vpravo (modré) orientačné číslo
V Česku platia podobné uzancie ako na Slovensku. Označovanie domov upravuje Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecné zriadenie)[4], Zákon o hlavnom meste Prahe[5] a Vyhláška o spôsobe označovania ulíc a ostatných verejných priestranstiev názvami, o spôsobe použitia a umiestnenia čísel k označeniu budov, o náležitostiach ohlásenia o prečíslovaní budov a o postupe a oznamovaní pridelenia čísel a dokladoch potrebných k prideleniu čísel[6].
V Česku sa okrem súpisných čísel (v češtine číslo popisné) a orientačných čísel rozlišujú aj evidenčné čísla prideľované rekreačným a dočasným (napr. núdzovým) stavbám; evidenčné čísla sú obdobou súpisných čísel.
Každá obec sama rozhoduje či bude prideľovať orientačná čísla. Tie sa prideľujú spravidla v mestách, ale niektoré veľké mestá (Pardubice alebo Kladno) ich neprideľujú, naproti tomu sa používajú aj v niektorých malých dedinách. Používa sa obvyklý európsky systém s drobnými modifikáciami (napr. v Prahe prevažuje smer číslovania ulíc podľa toku Vltavy, tj. z juhu na sever).
V Česku má obecný úrad každej obce (okrem Prahy) kompetenciu stanoviť nariadením obce (v prenesenej pôsobnosti) podobu tabuliek (farbu, tvar, rozmery, materiál atď.). Pre legislatívnu chybu pražský magistrát na rozdiel od ostatných obcí v Česku takú právomoc nemá.[7] Aj z ostatných obcí využívajú túto možnosť regulovať podobu tabuliek, danú Zákonom o obciach, v súčasnosti len máloktoré. V minulosti túto právomoc mali národné výbory a neskôr zastupiteľstvá obce, tieto vyhlášky po rozdelení samostatnej a prenesenej pôsobnosti obcí stratili platnosť a väčšinou neboli nahradené. Farba a podoba tabuliek (prípadne text na tabuľke) je väčšinou do značnej miery záležitosťou miestnej tradície; v Čechach sú vo všeobecnosti iné farebné zvyklosti než na Morave.
[upraviť]Spojené kráľovstvo

Staršia schéma značenia domov na spôsob hodín
V Británii platia pri označovaná domov európske zvyklosti. Nové budovy vložené medzi existujúce orientačné čísla majú dodatok písaný veľkými písmenami abecedy či dokonca dodatok v podobe polčísla (napr. 20½ Camberwell Church Street).
Na niektorých miestach sa z minulosti dochovalo značenie domov na spôsob hodín (jedna strana ulice číslovaná vzostupne a druhá, nadväzujúc na koniec prvej, zostupne).

Rusko
V niektorých mestách Ruska, ako napr. v Petrohrade sú nepárne orientačné čísla na pravej strane ulice.
Na parcelách s niekoľkými budovami (komplex budov) je niekedy pridaný ďalší prvok adresy, tzv. корпус (korpus), obvykle používaný na adrese za číslom komplexu budov, napr. Moskovskoye shosse, dom 23, korpus 2, tj. 2. budova na orientačnom čísle 23.

Spojené štáty americké
V USA je obvyklé číslovanie podľa vzdialenosti od danej línie, takže sú bežné aj štvor- či päťčíselné adresy. V Novom Anglicku a New Yorku sú používané európske schémy.
V mestách s mriežkovým systémom ulíc adresy často stúpajú po stovkách pri každej križovatke a zodpovedajú systému číslovania ulíc, takže napr. adresa 900 Euclid Avenue v Clevelande značí, že budova stojí na rohu Euclid Avenue a 9. ulice či adresa 1610 Walnut Street vo Philadelphii značí, že budova stojí na Walnut Street medzi 16. a 17. ulicou oproti domu s adresou 1609 Walnut Street.

[harp]

Wikipedia taktiez poskytuje tieto info:

Číslování domů bylo uzákoněno v době vlády Marie Terezie v únoru 1770 a ve většině obcí proběhlo od podzimu 1770 do roku 1771. Zpočátku nemělo charakter trvalého označení, ale pořadového čísla v konkrétním soupise, třebaže dům byl číslem až do dalšího přečíslování „popsán“ křídou na vrata či dveře. Číslování se provádělo s pomocí vojska v přirozeném sledu tak, jak lze obec postupně projít, obvykle po směru chodu hodinových ručiček. Začínalo obvykle nejdůležitější, zpravidla veřejnou budovou (panské sídlo, fara, rychta, nejbohatší usedlost). U obcí ležících podél silnice číslování obvykle začínalo prvním domem po pravé straně vesnice ze strany, kterou přijíždí vrchnost, po opačné straně se pak vracelo. Domovní čísla bývala napsána na dřevěné, plechové, popř. keramické tabulce, vytažena v omítce nebo provedena štukem. Ve vesnicích většinou od té doby číslování již nebylo měněno, takže okruh čísel z roku 1770 i sled čísel přidělených po roce 1770 poskytuje dobrou informaci o postupu vývoje obce. Ve městech byly většinou budovy od té doby několikrát přečíslovány. První vlna přečíslování proběhla v letech 1805–1815.

Každá budova se označuje buď číslem popisným, jde-li o stavbu trvalého charakteru, nebo číslem evidenčním (v jiné číselné řadě), jde-li o stavbu dočasného nebo rekreačního charakteru. Číslo přiděluje obec rozhodnutím, tabulku s číslem je povinen umístit na své náklady vlastník budovy. Tato čísla se přidělují postupně v rámci katastrálního území, ale v některých případech se významným budovám (například školám) vyhrazují snadno zapamatovatelná kulatá čísla. Kostely, kaple a neobývané věže se již od dob Marie Terezie nečíslují.
Od 60. let 18. století byla v některých městech zavedena i orientační čísla, přídělovaná podle ulic. Zavedením pozemkových knih roku 1884 se popisná čísla stabilizovala a orientační byla užívána ve městech souběžně. Pokud se v adrese uvádí zároveň popisné i orientační číslo, bývá zvykem uvádět je oddělená lomítkem, přičemž popisné se zpravidla (ale zdaleka ne vždy) uvádí jako první. Existuje však mnoho způsobů psaní adresy (např. v občanských průkazech se v minulosti orientační číslo uvádělo u názvu ulice a popisné číslo u názvu obce nebo místní části; obvyklé je také uvádět pouze jedno z těchto čísel, i když jsou domu přidělena obě).
[editovat]Provedení a umístění

Tabulky s čísly se umisťují viditelně. Číslo orientační (je-li přiděleno) má být podle vyhlášky ministerstva vnitra umístěno vždy pod číslem popisným. Označení popisných, orientačních a evidenčních čísel se podle vyhlášky má barevně lišit. Celostátně nejsou barvy stanoveny, jednotnou podobu pro své území mají podle Zákona o obcích (§ 32 odst. 1) stanovit obecní úřady (v přenesené působnosti státní správy, tedy nařízením, Praze obdobnou kompetenci Zákon o hlavním městě Praze nesvěřuje. Mnoho obcí však žádné takové nařízení nikdy nevydalo. V Praze se popisná čísla tradičně označují bílými číslicemi na červené tabulce a orientační čísla bílými na modré; evidenční čísla rekreačních staveb jsou černá na žluté tabulce, nouzových staveb zelená, od roku 2000 to však žádný předpis nenařizuje, protože městská vyhláška 1/1960 Sb. hl. m. P. pozbyla platnosti.
Na tabulce s číslem popisným jsou někdy uvedeny další údaje. Na starších tabulkách se v některých obcích uvádělo římským číslem označení části obce. V některých obcích je zvykem uvádět na tabulce i název obce, v Praze nejčastěji název katastrálního území a městského obvodu. Jsou však i obce, v nichž provedení čísla je na každém domě individuální, používána bývají čísla plastická a reliéfní, keramická, malovaná či lepená na fasádě nebo na skle dveří a mnohá další provedení. V Brně jsou popisná čísla bílá na černém podkladě, v Ostravě jsou bílá na modrém podkladě.

[harp]

Sposob cislovania v ramci ulice:

[harp]

Este ma napadlo, ze byvalo pravidlom, ze radnica mavala cislo 1. A nasledne sa cislovalo od nej. Prikladam par fotografii z Banskej Belej.

Mna by  napriklad zaujimalo kedy sa zaviedlo cislovanie na preskacku, tak ze cisla na jednej strane mali boli parne a na druhej neparne. Pripadne ake boli pravidla postuponosti cislovania.

[harp]

V zmysle otcovskych povinnosti:

A muž len to chcel, aby žena dakde čušala, keď on raz mal tú zázračnú knihu, v ktorej ide znamä na znamä, čiary-čary, haky-baky, jesú na všetko. Najsamprv dal vy­hlásiť sa po dedine, že on všetko uhádne, čo komu kde skapalo, aby len išli k nemu ako k dákemu prorokovi. A tú zázračnú knihu, to jest kalendár, obrátil pred seba hore nohami a dolu hlavou, bo literky nepoznal; ale hľa­del do toho, akoby vedel všetky knihy a všetku múdrosť lyžicou bol pochlípal do seba. Dlho mu nik neprichodil. Ale raz, ako tak sedí za stolom, vpáli mu sused do izby. „Susedko," začne.

http://www.klasici.sk/old/rozpravky/dobsinsky/modernizacie/prorok_rak.html