harp
Forum Replies Created
-
No co uz s vami. Vsak sa vsetci prestahujte na to ten ksicht buk. Myslim si a niesom sam, ze sa jedna o rakovinu komunikacie.
-
Ako riesli s minulosti prezitie druhov ktore nezvladali nasu klimu?
Premiestnovali ich do sklenikov, obalovali, zateplovali prikrivali, ci nanavo na jar vysiali?
Zaujima ma to aj pre to, ze by som rad ako trvalku pestoval v zahrade rozmarin. Daju sa tieto juzanske rastliny u nas ochranit?
-
Podla mojich informacii sa uz dva krat muselo zrusit verejne obstavravanie. Raz to tusim vyhrala firma:
-
Nebojim sa skodcov. Pokial je drevo pristupne a viditelne. Nemam v tom vnutorne uplne jasno. Ja som osetroval roztokom kysliny boritej. Do bochemitu ci inych silnejsich svinstiev by som interieru nesiel.
A to ze to poleju deti. No je to prirodny material. Mozno voskovat.
O patine som dnes uz raz pisal:
http://www.obnova.sk/diskusia/pr%C3%AD%C4%8Diny-zasolenia-vlhnutia-nov%C3%A9ho-muriva#comment-65395
-
Dobra ako pre koho? Dufam ze na Obnova.sk nezanevriete, ako dalsi kedysi skalny.
-
Z Bojnej vyháňajú detektoristov miestni. čítajte viac…
Viac na: http://www.obnova.sk/diskusia/bojna-hradisko-valy?page=3#new
-
Docent,
tak sa mi zda ze tu budujeme heslo do vykladoveho slovniku. Zacnem – doplnis?
-
Príčiny výkvetov
Základný mechanizmus ich vzniku dobre popisuje ČSN EN 771-1 Špecifikácia murovacích prvkov časť 1 : Pálené murovacie prvky „k vzniku výkvetov na stenách budovy dochádza vplyvom vysušovania vlhkého muriva, a v dôsledku buď nadmerného prevlhčenia muriva behom realizácie alebo v dôsledku nedostatočnej ochrany muriva, kedy stavebné detaily v projektu umožňujú, aby voda prenikala časťami hotovej stavebnej konštrukcie. Okrem toho môžu k vzniku škvŕn a výkvetov prispieť rozpustné látky obsiahnuté v malte alebo v betóne, ktorý je v dotyku s murovacími prvkami“.http://www.klinker.sk/clanky.html
Myslim si vlcik z epricina je jasna. Ide o vlhkost ktora zo sebou cestou nabrala soli a nasledne sa vykristalizovali na povrchu. Ci uz ide o vlhkost z hora (palo) dola (most), vnutra – zabudovana vlhkost (most).
Na duhu stranu pre diverzifikaciu nazorov v tejto diskusii. Myslim si ze vykvety soli su pri stavbach v exterieroch bez zastresenia do urcitej miery beznou vecou. A su sucastou estetiky autentickych pamiatok. Pri novostvabach sa znasaju uz tazsie, lebo sa pokladaju za neziaduce, nakolko s apredpoklada, ze novostavba bude ako zo skatulky. Myslim si vsak, ze pokial sa novostavba stavia konstrukcne, technologicky aj materialovo tradicne, nie su podobne defekty naskodu (do miery ked vazne nenarusaju technicke vlasnosti stavby).
Tym chcem povedat, ze aj na palovych muroch su vykvety pre mna milou patinou.
-
Poznam podobne vykvety na plote uzivatela s menom palo. Maju cca 10 rokov. Pokial dobre registrujem vznikli po cca 2-3 rokoch zavlhania pilieru zo strany koruny muru, teda „ciapky“ stlpu. Nenapada ma nic ine ako ze musi ist o vykvety soli z pouziteho pojiva.
palo hadam prida foto.
-
Ja ti neviem. Ako velmi sa potom z toho uvolnuju olovo?
Poznam tento nater najma z kovovych sucasti architektury – zabradlia, kovove pruty svetlikov… atd. z 19. storocia.
-
Presne na tvoju odpoved som cakal.
Strecha je sikma, fotografie je z prekrytia oporneho pilieru. Nepostatne.———————————-
Pre ostatnych:
Suřík se připravuje pražením oxidu olovnatého za přístupu vzduchu
6 PbO + O2 → 2 Pb3O4
při teplotách mezi 450 až 480 °C; za vyšších teplot probíhá reakce opačným směrem. Proto takto připravený suřík není čistý oxid olovnato-olovičitý, ale vždy obsahuje určitou příměs nezreagovaného PbO. Pokud je zapotřebí připravit tuto chemickou sloučeninu čistou, odstraní se PbO působenim roztoku hydroxidu draselného (KOH).
Jinak je možno připravit suřík též žíháním uhličitanu olovnatého čili minerálu cerrusitu za přítomnosti vzduchu
6 PbCO3 + O2 → 2 Pb3O4 + 6 CO2,
nebo oxidačním žíháním běloby olověné tj. uhličitanu-dihydroxidu diolovnatého
3 Pb2CO3(OH)2 + O2 → 2 Pb3O4 + 3 CO2 + 3 H2O.
Na mokré cestě se dá oxid olovnato-olovičitý připravit např. reakcí olovičitanu draselného s octanem olovnatým
K2PbO3 + 2 Pb(OCOCH3)2 + H2O → Pb3O4 + 2 KOCOCH3 + 2 CH3COOH,
při níž vzniká žlutě zbarvený nerozpustný monohydrát oxidu olovnato-olovičitého Pb3O4.H2O. Ten se krystalické vody zbaví mírným zahříváním.Suřík jako červený pigment znali již staří Římané; připravovali jej pálením běloby olověné. Ve středověku byl jedním z pigmentů, používaných při iluminování (zdobení) rukopisů miniaturními kresbami a kolorovanými iniciálami. Z názvu používaného červeného pigmentu minium vzniklo právě slovo miniatura.
Zdroj: Wikipedia
Podrobnosti aj tu:
http://www.obnova.sk/diskusia/odstranenie-nateru-luhom#comment-56261
-
Preklad a nazor mojho znameho historika.
Potvrdzujem že ide o staré akcie vydané ešte starou monarchiou ktorích platnosť predĺžily aj po rozpadnutí monarchie. Tomu nasvedčuje aj pečiatka dole z berného úradu (volačo ako finančné riaditeľstvo) v Krupine kde v tom čase Banská Belá patrila.
Posielam preklad prednej strany, ale trochu som ho upravil lebo madarčina má iný slovosled.
Číslo podielu 237
Podielový list
ktorého vydaním dolu podpísané spoločenstvo uznáva
Váž. Pflaurt Albert, pán
hodnotu jednej zakúpenej akcie, tj.
(20) slovom dvadsať korún
do pokladne plne zaplatil a tím sa stáva právoplatným užívateľom všetkých práv, ktorých je podľa základných pravidiel riadnym obchodným partnerom, účastinárom, ale všetky závesky, podľa základných pravidiel, člena zaväzuje, zachovávať patrí.
Vznikol v Banskej Belej 1914 roku, júl mesiac, 1. dňa(úplne dole) Podielové listy sú majetkom členov, ale nemôžu sa dať do zálohy. Prenos je možný iba zo súhlasom riaditeľstva.
-
Cenotvorba
Podľa čoho sa dá určiť cena historickej akcie? „Závisí to čisto od ponuky a dopytu po danom cennom papieri. V princípe cena závisí od ojedinelosti, grafického spracovania, sektoru v ktorom firma pôsobila a tiež od povedomia o spoločnosti“ hovorí P. Bykowski. Nedávno sa v ČR na jednej internetovej aukcii predala akcia spoločnosti Baťa z roku 1940 za 3 150 Kč. Keby sa zišlo menej kupujúcich, možno by cena ostala pod 2 000 Kč, naopak pri veľkom záujme by mohla cena prekročiť aj hranicu 4 000 Kč. „Doposiaľ neexistuje ucelený katalóg alebo orientační cenník všetkých cenných papierov. Dobrou správou je, že sa postupne pripravujú a vydávajú kvalitné a obsiahle katalógy českých a slovenských akcií a akciových spoločnosti podľa jednotlivých oborov“ dodáva J. Jaroš, ktorý sám sa snaží na webových stránkach http://www.securityprinting.org zdokumentovať a zverejniť obrázky všetkých u nás vydaných historických cenných papierov. Pri jednoduchej úvahe nad tým, ako to bude s cenami týchto zberateľských artefaktov ďalej, je zrejmé, že ceny budú závisieť od ponuky a dopytu. Ak sa zoberie do úvahy, že ponuka je limitovaná tým, že nové cenné papiere už pribúdať nebudú, kvôli elektronizácií, zostáva sa pozrieť na stranu dopytu. U nás je v posledných rokoch zaznamenaný zvýšený záujem o investovanie do akcií respektíve investičných fondov ako alternatíva k terminovaným vkladom bánk. Čím ďalej, tým viac ľudí sa stáva drobnými investormi a viac sa zaujímajú o kapitálové trhy a o ich históriu. Kto by však nechcel mať doma skutočnú akciu Slovenskej Všeobecnej Úverovej Banky z roku 1934 alebo spoločnosti DYNAMIT NOBEL z roku 1936? Ruka v ruke so zvýšeným záujmom o tieto ceniny bude ich zberateľská hodnota ďalej stúpať. Jiří Jaroš však upozorňuje, že historické cenné papiere nie sú vhodným nástrojom na investovanie alebo rýchle zbohatnutie. „Musíte k nim mať aspoň trochu kladný vzťah, ochotu sa v tomto smere ďalej vzdelávať, získavať informácie a mať veľkú trpezlivosť.“ Začínajúcim zberateľom Piotr Bykowski odporúča si dopredu definovať stratégiu a spektrum čo vlastne chcú zbierať. „Na svete je príliš mnoho cenných papierov, aby ste zbierali všetky. Mali by ste si vybrať podľa odvetvia (železnice, pivovary a pod.), štátu, regiónu, časového úseku (1. ČSR, Rakúsko – Uhorsko a pod.), alebo dokonca tlačiarne, ktorá daný cenný papier vytlačila. Nemusíte mať všetko čo majú iný zberatelia – pamätajte, že zbierate pre seba, nie pre iných. Nie je to súťaž“ Jiří Jaroš odporúča tým, ktorí by sa chceli špecializovať na tuzemské cenné papiere, aby boli hlavne trpezliví. „Človek sa musí zmieriť s tím, že prírastky nebudú tak časté ako je tomu napr. u filatelistov alebo numizmatikov. Je to beh na dlhú trať, ale po čase zistíte, že máte zaujímavú a jedinečnú zbierku.“Více zde: http://www.investum.cz/publikacni-cinnost/historicke-cenne-papiere/
HARP: Zaujimavvy je posun cena cenneho papieru vs. historicka hodnota.
-
Zaujimavy clanok o hostorickych akciach tu:
„Okrem systematických zberateľov je i väčšia skupina zberateľov z rôznych oborov, pre ktorých sú cenné papiere doplnkovým materiálom. Napr. železniční nadšenci sa zaujímajú o akcie a dlhopisy jednotlivých tratí alebo slávnych tovární, ktoré vyrábali vagóny (Ringhofferove závody a.s.) apod.. Ďalšími záujemcami sú napr. majitelia firiem, investičné fondy alebo bankári, ktorý si radi kúpia historický cenný papier pre jeho estetickú hodnotu.“ hovorí Jiří Jaroš, zberateľ z Českej Republiky, ktorého k zbieraniu cenných papierov priviedla skutočnosť, že na rozdiel od zbierania bankoviek, kde je už všetko „skatalogizované“ a „objavené“, cenné papiere sú u nás „pole neorané“. Väčšina z nich ešte doposiaľ nebola zmapovaná a čaká na svoje „objavenie“. „Taktiež ide o jedinečné a veľmi krásne grafické tlače (napr. z doby zakladateľskej éry 1869 – 1873 alebo slovenské akcie z rokov 1918 – 1938), majúce svoju, v mnohých prípadoch pohnutú históriu.“ dodáva.
Na rozdiel od zbierania známok, alebo hokejových kartičiek, ktoré sa dajú kúpiť pomaly v každom novinovom stánku, sa zberateľ cenných papierov stretáva s problémom, kde na ne natrafiť.Více zde: http://www.investum.cz/publikacni-cinnost/historicke-cenne-papiere/
