harp
Forum Replies Created
-
No tiez som pocul co to o sposobe rekonstrukcie architektury a hlavne fasad v Drazdanoch. Vraj tam maju tolko toho, ze ktomu nepristupuju moc dobre. Neviem co je na tom pravdy? Tiez som pocul ze pre doplnenie hmoty na stukach sa nepouziva nic ine ako „mierne modifikovana“ sadra.
No minule som v jednom nemenovanom radiu pocul v „skrinke“ nieco taketo. Nasi politici maju hnede obruby okolo krku a to z toho akym sposobom komunikuju so zapadnym svetom a hlavne tym „najslobodnejsim na svete“.
-
Skus sa v drogerii ci vo farby-laky opytat na Odhrdzovac s tanatom. Rozdiel medzi tym s a bez je ten ze ten bez ti predmet odhrdzi ale nekonzervuje. To je odhrdzovac ktory musis oplachovat vodou. Bezoplachovy odhrdzovac ako ho tiez volaju, to je ten z tanatom. Jednoducho ocistis od hrubej hrdze a natries tymto odhrdzovacom. Prsten zostane cierno-fialovy a je to. Mas ho konzervovany.
-
No dnes som sa o to zaujimal pevne pripujenie 64 neviem mozno viac /128/ zriadovai poplatok do 10000 – antena pre mikrovlne pripojenie, ucet u prevadzkovatela… No a mesacny poplatok 1200. Kdektora institucia ma ucet za i-net ovela vyssi ako je 1200Sk/mes.
A ktomu prieskumu, na porovnanie kym v CR sa internet /dial-up/ zlacnoval uz 2x za posledne obdobie a tym sa stal pristupny skoro komukolvek, u nas sa 2x zdrazoval. Hodina peipojenia stoji na dial-up-e u nas v slabej prevadzke okolo 30Sk.
-
No dufam ze nic neprezradim a ze ma nik neukamenuje ani mi inak nezneprijemnia zivot, ked poviem ze ked som pracoval v SNM-EM terajsia aj vtedajsia riaditelka, ktoru si mimochodom ako odbornika dost vazim, sa velmi upriamovala na konzervaciu zbierok.
Teraz ked som bol v snm mi ludia z jej blizkych kruhov povedali ze „hu to uz preslo“ teraz zervaj zacina tlacit prezentaciu. No mozno tym mysleli tu ich stranku na http://www.snm-em.sk.
Kto sa v tom ma vyznat? Raz jeden potom druhy extrem, ale mozno som to zle pochopil. No aj tak sa mi zda byt cudne ze si muzea niektorych ludi vydrziavaju ked nemaju penazi.
Napr uz spominane snm-em ma zevraj posledne 3 roky stale rovnaky rozpocet. No a ked si spocitame co vsetko islo hore? :)
A este jednu pikosku, v snm-em som pracoval rok potom mi vedenie nepredlzilo zmluvu. Nebol som sam komu ju nepredlzili, ale boli aj taky co odisli aj ked mali moznost zostat. Pocul som na to rozne nazory, ale medzi nimi bol aj taky ze som vraj bol drzy. :)
To ma teda dostalo. Avsak podobnu skussenost maju aj mlady z ostatnych muzeii na slovensku s ktrimi sa stretavam. Ked mas svoj nazor, nemusis ho presadzovat, staci ho mat a zaroven staci ze niekto o tom vie…ze ho mas. A si drzy ci drza.Proste je to tak. Napady ktore sme s koleginou v praci mali boli nerealizovatelne a nezmyselne, ale iba potial kym sme neodisli z muzea. Potom sa zrazu vsetko dalo a hned sa napady realizovali.
Tolko moj nazor.
-
V rubrike restaurovanie som napisal viac. Pozrite tam.
Toto mi prislo e-mailom od starozitnika z USA.:
Eagle Lock Company has been closed since 1920 -
Rozposielal som e-maily ohladom Lodneho Kufra, tato odpoved mi prisla od: Dmdmjh
The trunk is much older than the lock, the lock was a replacement. If you look above the lock you can see where original hardware would have been. The trunk is a steamer trunk from the mid 1800’s and the Eagle lock is a standard trunk lock worth about $35.00 do you have the key to it?
Pise o tom ze sa podla neho jedna o truhlicu z parnika z polovice 19. storocia. Dufam ze som to spravne prelozil.
Aj podla ostatnych e-mailov a clankov ktore som hladal na internete, som spozoroval zaujimavy fakt v oblasti zamkov. Amaricania si cenia zamky u ktorych sa nachadza povodny kluc, uz menej tie pri ktorych je kopia klucu. A neradi vidia zamky bez kluca, povazuju ich za znehodnotene. Nasiel som aj prispevky ludi, ktory maju doma uz par rokov neotvorenu truhlicu po starych rodicoch a nechcu poskodit zamok tak hladaju kopiu kluca ktorym by mohli tento zamok otvorit. Jedna sa prevazne vzdy o beznych ludi nie muzejnikov ani nic podobne. Maju k veci pekny vztah.
V amerike posobia ludia, krory rucne vyrabaju kopie klucov. Cena kopie sa pohybuje okolo 30.00 /$-dolarov/. Je to samozrejme vsetko rucna praca. :)
Este zaujimavy postreh. Pisal som aj instituciam a firmam na Slovensku, ktore by mi mohli pomoct a nic. Napisal som 3 mail-y do Ameriky a na vsetky tri som dostal odpoved. Kde je „kluc“ zakopany? Preco ludia ktori, ledva precitaju moju anglictinu a v zivote ich pravdepodobne nestretnem, odpovedaju a ludia od nas nie?
Ak zistim nove informacie napisem.
-
Fotoalbum stavu obnovy kastiela k 22. 2. 2003.:
http://obnova.sk/fotoalbum.php?pageType=folder&currDir=./ru%9Eombersk%FD_ka%9Atie%BETuto Sobotu/vcera/22.2.2003 sa mi podarilo dostat do Ruzomberka. Obzrel som si podrobnejsie KASTIEL SV. ZOFIE, dnes vlastne uz iba polovicku, z tej druhej je supermarket, ktory sa snazi hrat na nieco historicke.
No aby ste vedeli o com hovorim pozrite si fotoalbumy na http://www.obnova.sk/fotoalbum.php a coskosro uz aj na http://foto.obnova.sk.
Na hypermarkete vyrastli liliere z lomoveho kamena. Tuto snahu o napodobenie historie by som ocenil vtedy ked by sa jednalo o zapasovanie hypermarketu do historickeho prostredia. Ale v tomto pripade ked sa zburala takato krasna stavba, to len provokuje.
Historicka cast:
steny boli po pravdepodobne celej svojej ploche „uspesne zbavene“ povodnych omietkovych vrstiev a po nahodeni „spricu“ omietnute. Pravdepodobne strojovo, do priam dokonalej roviny. Na tuto vrstvo bolo do lepidla zatlacene, pravdepodobne umelohmotne sito, ktore sa pouziva pri zateplovani budov. Na toto sito bola nanesena omietka vo vrstve cca: 5mm. Povrh omietky je rovnomerny, so strukturov, ktoru tvoria kamienky cca 2-5mm.
Keby nebolo odokrytych ploch pri zemi, povazoval by som tuto budovu za novostavbu.Kamenne, pravdepodobne pieskovcove, konzoly (1679) ktore su umiestnene na dvoch rohoch obiektu smerom ku kasarnam. Boli nanovo omietnute obdobnym typom omietky ako cela plocha okolo. Zaujimalo by ma ci bola pred omietnutim spevnena a ocistena, pripadne odsolena hmota kamena. Ale asi pravdepodobne nie, lebo kto dokaze takto znicit kamenny prvok, urcite ani nevie ako spravit to malo pre kamen kym sa prekryje akoukolvek vrstvou.
Tiez by ma zaujimalo ci na prace dozerali pamiatkari, a ak ano preco dopustili takuto, podla mojho nazoru necitlivu obnovu celeho obiektu.
-
Ak chcete pozrite si tento kusok:
Je to vo fotoalbumoch, Albumy Michala Hrcku, Liatinova Piecka.
Presna Adresa je tu:
Skopirujte adresu do prikazoveho riadku prehliadaca. Stlacte „enter“.
-
Ano numizmaticku navrh maju od chomu. Je fakt ze im tato zmena urcitym sposobom zvazuje ruky, ale aspon budeme mat skoro dokonalu expoziciu o minciach a medilach. A teda Kremnica prisla o muzeum v ktor by obsiahlo jej dejiny? Skor nie ze? Je vlastne dobre ze sa mozu trochu specializovat. Ak to budu robit dobre, urcite sa niekedy ku kremnici vratia. :}
-
Tak ho skusim najst, ale zatial nam napiste aspon strucne co by sa tam dalo najst, nech navnadime aj ostatnch. Ozaj a co vy na SNM?
-
Jo, ale muzeum by prezentaciu zanedbavat nemalo. Ved ja ked chcem vediet nieco o muzeu ci galerii najprv hladam u mna v „archive“ :} a potom na nete. Proste tieto stranky by nemli robit ludia ktori, nevedia o internete skoro nic, ja by som tiez musel dlho rozmyslat kym by som sa na prezentaciu pre muzeum dal.
Ale taka pikoska na zaver, kym som pracoval v SNM-EM chceli sme este este s jednym civilkarom takuto prezentaciu spachat. „Nebol vsak cas“. No a mozno ze by to vyzeralo inak, ved obaja sme sa pohybovali na internete uz par rokov.
Len tak ma napadlo kuknite napr.> toto je to jednoduchw, rychle a efektne:
http://www.austrianmuseums.net -
Fajn vystavy a posedenia byvaju aj v Dokumentacnom centre ceskej kultury pri SNM-EM v Martine.
-
Budem rad ak fotografie zaslete aj s popisom na adresu michal …zav_nac… obnOva b0tkA sk a velkost do jedneho MB by som ich este mojim Dial-up-om zvladol. Rozlisenie je na vas na stranku budu umiestnene fotografie zo sirkou 500px. Mozete ich upravit tak. Tiez mi mozete fotografie poslat aj na viac krat.
Este v predoslom prispevku ma zaujalo toto.:
…Skoda, ze to malo co tu je historicke je takymto sposobom dost znehodnotene (mozno som vsak s tymto nazorom jedina v meste :-)). Takze sa tu citim ako doma ;-), dokonca mam niekedy pocit, ze to tu konkretne je v tomto smere este horsie.
Tiez som si totiz vsimol, ze vyhradeny nazor na pamiatky ma malo ludi. Vetsina ani nevie co si ma o pamiatkach a pamiatkovej obnove a starostlivosti mysliet a ked vedia tak nazor prebrali od suseda ci kolegu, ktory mal skriepku z pamiatkarom.
Prevlada nazor: „vsak pamiatka je moja ked ju aj zburam nik mi do toho nemoze kecat“.
Co vy na to?
-
Vsetky ostatne informacie je mozne najst v tejto rubrike a v teme Eangle Lock co. a v rubrike Restaurovanie v teme Lodny kufor.
prosim odpiste mi na tuto spravu tam, ak to bude mozne. Coskoro tam zverejnim aj e-mail-y ktore mi zaslali odbornici zo zamoria.
-
Tie skratky hore su internetove odkazy na diskusne prispevky po skopirovani do prikazoveho riadku prehliadaca a stlaceni „entru“ sa zobrazi onen prispevok. Zhanem informacie o Lodnom kufri, podla mojich najnovsich informacii, vyrobrnom v polovici 18. storocia v niekde v USA. Dozvedel som sa ze presnejsie oznacenie je „parnikovy kufor“. Je na nom osadena zamka od fa. Eangle Lock co., z Tereville. Je to lodnz kufor ktory je zvonku „obaleny“ plechom s fladrovanim cerveneho smreku, teda aspon tak to vyzera, cez tento plech prebiehaju svetlo morene rebra. Z vnutra je oblepeny papierom, pravdepodobne uz preiemyselne vyrabanym, a tiez ho zdobia tlace. Fotografie tohoto kufra si je mozne prezriet tu:
http://www.obnova.sk/harp/private/trunk1.jpg
http://www.obnova.sk/harp/private/trunk2.jpg
http://www.obnova.sk/harp/private/trunk3.jpgAle potesilo by ma aj informacia o vyvoji. Mozno by bolo zaujimave, keby ste nam napisali nieco o tej literature. Dakujem za pomoc.
