Forum Replies Created

Page 224 of 253
  • harp

    Member
    19. apríla 2004 at 23:31 in reply to: harp: snímky…..červotoč…kontroly

    Drevene hranoly boli pod omietkou, kontrolu nebolo mozne vykonat. nasli ste aj tu drevomorku?

  • harp

    Member
    19. apríla 2004 at 23:30 in reply to: Rada co na fasady?

    Ku starnutiu vapna: Vyborne odlezane vapno by malo mat minimalne tri roky. Ak chcete murovat, alebo nieco podobne je dobre aby malo aspon tri mesiace. Nie je vsak dolezite len kolko, ale aj ako bolo zahasene a ako je skladovane. (Nemalo by zmrznut a/alebo vyschnut.) Preco je tak dobre aby bolo vapno odlezane? Vo vapne este dlho po zahaseni prebiehaju chem. reakcie, ktore je treba nechat dojst do svojho konca. Tiez je dolezite aby kazdu ciastocku vapna obkolesili molekuly vody. To dava vapnu spravnu „mazlavost“ a vseobecne konzistenciu.

    Vajicka vo vapne: vseobecne sa vajicka a ine organicke produkty pouzivali na zlepsenie vlasnosti malt. Tieto sa vyuzivali aj do naterov a tempier tusim ako emulgator pre lanovy olej. Oblubena je formulka: „Karlov most preto tak dlho stoj, lebo sa do malty pridavali vajicka“

    Aspon tolko na uvod.

    Vseobecne sa vsak da o vapennych nateroch povedat, ze namaju prilisnu trvanlivost. Su vsak o to prijemnejsie a nic nepokazite ked natriete fasadu prave vapenym naterom. Tak 10 rokov by mohol vydrzat. :)

  • harp

    Member
    19. apríla 2004 at 6:18 in reply to: K čl. Boj s dřevokazným hmyzem

    Clanok som nasiel: http://www.obnova.sk/article.php?sid=758.

    Pocul som o probleme ked sa v skanzene „prisala“ drevomorka a museli spalit chalupu. Bali sa totiz o okolie.

    Naopak, moj znamy mal v pivnici drevomorku, priemer asi tak 5 cm, po tyzdni ju a okolie polial Savom a nikdy viac sa tam neobiavila. Bolo to vsak pred dvoma rokmi.

    Trochu z literatury: Klicivost sporu: po troch rokoch 35% po siestich 8%. Stale tu teda aj po desiatich rokoch bude riziko ze mu drevomorka vyklici, ak uz niekde neklici. :( Optimalna teplota klicenia je tusim nieco medzi 18-23 st. celzia. Optimum PH je: 5-4.

  • harp

    Member
    19. apríla 2004 at 6:09 in reply to: Hodiny

    Poznam jedneho pana ktory rovnako zbiera hodinky. Zvatsa vreckove. Tiez ich opravuje a ma aj plno nahradych dielov. Ja osobne som si od neho kupil velmi vkusne PRIM-ky. Ziadne zlate, velke z kozenym remenom. :)

    Je starozitnikom v Ziline. Ked idete cestou od zel. stanice (za podchodom) do centra (na hlinkove namestie) prvy vchod/dvere vpravo za kasinom. Bohuzial nemam cislo, ale ak trochu popatrate na informaciach o tel. cislach ci inde mozete ho najst…

  • harp

    Member
    17. apríla 2004 at 23:41 in reply to: Hrad Sklabiňa

    Niektoy ich zakresloval. Nie vsak na odbornik iba nejaky nadsenec. Opis pokial viem neexistuje a s ich revitalizaciou sa pokial viem tiez nepocita. Je tam totiz taky problem, ze sa mozno neudrzi ani mur na ktorom je omietka s malbami. Akonahle sa im podari stabilizovat tu stenu a PU v MT sa podari zdokumentovat malby. Prislubil som im ze im ich aspon zakonzervujem.

    PS: su to fakt prekrasne malby prvedene ako freska. Vadla na baste su vsak aj zaujimave dekorativne malby (tiez fresky), pravdepodobne z toho isteho obdobia. Aj okolo strielni.

  • harp

    Member
    17. apríla 2004 at 23:14 in reply to: Odizolovanie kamenneho muriva a osetrovanie kamena voci eroz

    Je mnoho sposobou ako zastavit vzlinajucu vlhkost bez chcemie. Uvediem vsak aj tie chmicke. Uvediem vsak iba par najpouzivanejsich metod.

    – – – mechanicke:

    – Odkopat okolo murur teren (pozor na zosuv steny, videl som ako jednemu chlapikovi v Martine-Zaturci, padla polovicka domu), robil by som to na etapy. Po odkopani tam vlozit, teraz tomu nepridem na nazou, tu plastovu cuplikovitu izolaciu :), polozit drenazne trubky a zasipat vhodnym zasypom (strk), drenazi vsak treba venovat zvysenu pozornost aby si si vodu neprivadzal namiesto odvadzania. Toto by mohlo pohltit narazovu vlhkost.

    – tiez je dobre odstranit trsty travy pri stenach domu aby sa do neho mohlo opierat lepsie slnko…

    – potom existuju rozne podrezavania muriva a vkladanie lepenky, kovovych platni ktore sa tam daju nabit (dost draha varianta)

    – zaujimavym sposobom je (avsak len v pripade ze nejde o pamiatku, alebo ze mozes zasahovat do muriva) doplnenie vodorovnej izolacie (lepenky) svojpomocne. Vyberes cast muriva striedavo povedzme kazde 2m. vlozis izolaciu a zamurujes, potom vyberes zostavajuce murivo a po vlozeni izolacie prepojis konce s uz vlozenou izolaciou. Taktiez zamurujes a mas kompletnu izolaciu. Tento sposob je vsak vhodny pri tehlovom, rovnomerne kladenom murive.

    – – – chemicke

    – zaliat pory muriva roznymi zivicami. Je to na dlho spolahlive, ale aj drahe riesenie, tiez je problem v tom ze posunmi zakladou sa tieto zabrany trhaju a tvoria sa nove kapilary. Co je vsak skoro zanedbatelne oproti povodnemu stavu. Niektore hmoty su vsak pruzne a tymto zmenam sa prisposobuju.

    – – – alternativne

    – existuju rozne magneticke pristroje, ktore zabranuju vstupu vzlinajucej vlhkosti do kapilar. Do urovne terenu. Tieto vraj plnohodnotne funguju. Nezabrania vsak zavlhcovanju priestoru pod terenom.

    – – – – – – – – – – – – – – – – –
    Nazaver uz len tolko ze som tu uviedol len niektore pouzivane metody. Opis technologie je velmi strucny a vela krokov treba konzultovat s odbornikom.

  • harp

    Member
    14. apríla 2004 at 20:52 in reply to: Muzea so zbierkami murarstva

    Vdaka za odpoved. Zaujimalo by ma este: Mali niektore z tychto remesiel u vas komplexnu vystavu?

  • harp

    Member
    14. apríla 2004 at 19:58 in reply to: Muzea so zbierkami murarstva

    Vdaka,

    a nevies konkretne ako su na tom s dokumentaciou murarskeho naradia? Pripadne nepoznate niekto firmu ktora vyraba v secasne murarske naradie a ma aj vlastnu zbierku historickeho?

    Dr. Huska vo svojej knihe Liptovski Murari, bobuzial v uvode pise: „Vynechava popisnost pracovnych riadov a robotnickych ukonov (technologia prace)…“ str. 15.

  • harp

    Administrator
    12. apríla 2004 at 5:52 in reply to: Pojdu komory do komory?

    V CR maju avela pestrejsiu skladbu ludi s povolenim na restaurovanie. Maju aj omnoho viac charakteristik a specializacii. Tak napr videl som tam, ze jadna zena ma opravnenie na „restaurovanie textilu s vynimkou gobelinov“

    Ine priklady: (iba vyber)
    – Restaurování tapiserie, Restaurování oděvů a praporů
    – Restaurovat uměleckořemeslné nepolychromované ornamentální dřevořezby
    – Restaurování uměleckořemeslného mobiliáře včetně intarzie a inkrustace
    – Restaurovat slohový nábytek
    – Restaurovat hodinové a hrací strojky
    – Restaurovat uměleckořemeslné nefigurální architektonické články
    – Restaurovat uměleckořemeslné dekorativní malby
    – Restaurování nástrojových částí klasických píšťalových varhan od roku 1700.
    – – – – Prezrite si sami: http://mail.supp.cz/monumnet/restauratori/list.php

    U nas su to cisto tieto specializacie:

    – Maľba
    Reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva
    Reštaurovanie tabuľovej maľby
    Reštaurovanie závesného obrazu na plátne, alebo inej podložke
    Reštaurovanie maľby na skle
    – Sochárstvo
    Reštaurovanie drevených plastík, architektonických článkov a oltárnej architektúry
    Reštaurovanie drevených plastík
    Reštaurovanie drevených architektonických článkov a oltárnej architektúry
    Reštaurovanie kamenných plastík a architektonických článkov
    Reštaurovanie kamenných plastík
    Reštaurovanie štukových plastík a architektonických článkov
    Reštaurovanie kovových plastík a kovových prvkov architektúry
    – Úžitkové umenie
    Reštaurovanie papiera
    Reštaurovanie kníh
    Reštaurovanie pergamenu
    Reštaurovanie zlatníckych diel
    Reštaurovanie keramických diel
    Reštaurovanie historických textílií
    Reštaurovanie historických zbraní
    Reštaurovanie historického nábytku
    Reštaurovanie vitráží
    Reštaurovanie maľby na skle
    Reštaurovanie štukolustra
    Reštaurovanie kože
    – Ostatné
    Reštaurátorský prieskum architektúry
    Dočasné osvedčenie
    Reštaurovanie štukových plastík a architektonických článkov
    Reštaurovanie historických zbraní

    V CR je 1115 zapisanych restauratorov na SR je to: 159. Ked si zoberieme ze CR je zhruba 2 vatsi stat teda by ich u nas malo byt cca: 557. Namiesto toho je ich 318. Ano, su to hrube pocty a niekto by mohol namietat ze na SK je ovela menej coho restaurovat. Nie je to vsak trochu inak?

    Pocul som o jednom panovi, ktory sa uz par rokov snazi dostat do komory. Je profik na restaurovanie zbrani. Vzdy ho vsak odbyju tym, ze nema dostatocne mnozstvo referencii. A ked ich aj ma nie su dostatocne kvalitne.

    Tak co?

  • harp

    Administrator
    12. apríla 2004 at 5:33 in reply to: Kachlova pec – predaj

    Ako sa cenovo pohybuju kachlovky? Ja som pocul nieco od 5000 – 15000, ale bezne za 10 000 – 20 000 Sk.

    Vdaka za odpoved.

  • harp

    Member
    9. apríla 2004 at 23:54 in reply to: Seminar SNM: Zelena mladym

    Objednávka ubytovania:
    27. / 28. 4. (150,- )
    28. / 29. 4. (150,- )

    Objednávka stravy:
    27. 4. – večera ( 90.-)
    28. 4. – raňajky ( 60.-)
    28. 4. – obed (110.-)
    28. 4. – večera ( 90.-)
    29. 4. – raňajky ( 60.-)

    Účastnícky poplatok vo výške 300.- Sk

  • harp

    Member
    9. apríla 2004 at 23:52 in reply to: Seminar SNM: Zelena mladym

    info: Poduselova@SNM.sk (PhDr. Gabriela Podušelová – SNM – Muzeologický kabinet)

  • harp

    Member
    9. apríla 2004 at 23:41 in reply to: drevenica

    Vyrobcovia fungicidov a insekticidov v SR a CR konecne zacali predavat aj prislusenstvo. Na tohtorocnom Conecu v BA, soms a rozpraval so zastupcami Bochemie. Vyrobcami Bochemitu. Ukazovali mi hmozdinku ktoru navrtate do dreva a cez nu aplikujete hlbsie, iniekcne latku. Tato hmozdinka ma spatnu klapku v podobe ocelovej gulicky, takze latka zostane tam kde ma byt.

    Jedine co sa mi zdalo byt cudne ze hmozdinka mala otvor len zo spodu a nie vsade pobokoch. Tak sa znacne zmensil zaber latky v hmote. Ale na tento nedostatok poukozaovali uz aj Bochemie-taci :). Vraj to uz vyrobcovi prizvukovali.

    Smola je ze takato hlbsia aplikacia sa da pouzit, len na technicke konstrukcie. Vsak kto by si navrtal doma barokovu skrinu? :)

    Chcel by som zaroven poukazan na strasny vyvojovy stupen v renesancnom kastieli (Necpaly – Turiec) na prizemi. Foto: http://www.obnova.sk/modules.php?op=modload&name=fotoalbum&file=index&do=showgall&gid=121
    Mozno ze tam este je, ked bude trochu teplejsie zajdem sa tam pozriet. Mohli by ste zatial napisat ako takyto kus znicit?

  • harp

    Member
    9. apríla 2004 at 23:34 in reply to: Leštenie a oprava starožitností

    p Vojcik: aj v tomto je nasa praca krasna. Nemohli by ste nam poslat niekolko fotografii vasej prace do fotoalbumu. Mna osobne by zaujimali tie fotografie mec-a-u pred a po. http://www.foto.obnova.sk (sirka prosim do 650 pixelov)

    p. Vykydal: dali sa tie mece z 9. storocia este lestit? :)

  • harp

    Member
    9. apríla 2004 at 23:30 in reply to: K čl. Boj s dřevokazným hmyzem

    Prosim konkretizujte o ktory prispevok islo??? Bol to prispevok v diskusiach ci clanok?

Page 224 of 253