Forum Replies Created

Page 156 of 253
  • harp

    Administrator
    1. januára 2007 at 16:24 in reply to: Ako to myslime s Obnovou

    Presne znenie chart najdes tu:

    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewforum&f=24 ((( hladaj

    WASHINGTONSKÁ CHARTA
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=9616&highlight=charta

    Deklarácia NRSR o ochrane kultúrneho dedičstva
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8759&highlight=charta

    Chrata: Kulturny turizmus, Mexiko 1999
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8756&highlight=charta

    Manažment archeologického dedičstva, Lausanne 1990
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8755&highlight=charta

    Benátska charta
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8753&highlight=charta

    Historicke zahrady – restaurovanie, ochrana a prezentacia
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8752&highlight=charta

    CHARTER ON THE PROTECTION AND MANAGEMENT OF UNDERWATER CULTURAL HERITAGE
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=7822&highlight=charta

    Novinky zo sveta maju jedine kriterium zaradovania. Ci je zdroj releventny k Obnova.sk. Osttane sa neda ovplyvnit.

    PS: :) … :)

  • harp

    Member
    1. januára 2007 at 14:51 in reply to: Hádanka: Čo je to AFIŠ

    Presne…

  • harp

    Member
    1. januára 2007 at 14:41 in reply to: Nové fórum o detektoristoch a kopkopoch

    Mily boci oo toto si si mohol odpustit. Nemas tu co preferovst detektory a im podobne veci.

    Prispevok som uz zmazal. A ak bude uzivatel pokracovat v takejto aktivite. Zakazem mu pristup. Inak jeho forum hranici z legalnostou a mohlo by byt napadnutelne. Este su tam nie ziadne prispevky, ale ak tam nejake vzniknu bude to mozno navadzanie na trestny cin.

  • harp

    Administrator
    31. decembra 2006 at 15:49 in reply to: PODAKOVANIE

    tlek dakujeme,

    Radi ta uvidime v novom roku.

  • harp

    Member
    31. decembra 2006 at 15:42 in reply to: pre a proti zatepleniu

    Zaujimalo by ma pri akej kombinacii vykurovania, vysky stropu, skladby a hrubky obvodovej steny je zatreplenie efektivne a kedy uz nie. Mozno tomboy by mohol napisat svoje skusenosti.

    Modelovy priklad:
    Murivo: zmiesane: kvadra, skvarobeton(tvarnice), tehly plne
    Hrubka: 50cm
    Vyska stropu: 230cm
    Strop: Panel s vrstvou skvarobetonu /podlahy detto
    Okna: Nezateplene
    Vykurovanie: Plyn, centralne s plechovymi radiatormi

    Co zmenit. Je efektivne zateplovat? V akych bodoch postupovat?

  • harp

    Administrator
    31. decembra 2006 at 15:37 in reply to: Obnova.sk a Skoly

    Momentalne su prostrednictvom redaktora tanter, palo a hrap zapojene dve skoly.

    http://www.skola.obnova.sk
    http://www.stankoviansky.sk

  • harp

    Administrator
    31. decembra 2006 at 11:50 in reply to: K A V I A R E Ň

    DAKUJEME kaviarnik!
    Nasa kaviaren je koli tebe vyhlasena siroko daleko.

    Pridavam nieco lahke. (Nie je vsetko take ako to na prvy pohlad vyzera :) )

    http://www.youtube.com/v/1j9RZkiLzGc

  • harp

    Member
    30. decembra 2006 at 23:34 in reply to: Ako pripraviť historické mesto o dušu

    Boli ste medzicasom v meste ktore prislo o svoju dusu? Pisem tuto jednoduchu otazku ako podnet z jednoducheho dovodu. Je mi luto ze tato tema zapadla do zabudnutia.

  • harp

    Administrator
    30. decembra 2006 at 16:52 in reply to: Ako si kupit tricko Obnova.sk?

    Pri kúpe trička Obnova.sk si môžete vybrať z volných čísiel donorov. Toto vaše číslo je unikátne a bude vám patriť navždy. Zároveň bude zapísané do tejto tabuľky ( http://www.obnova.sk/modules.php?name=obsah&pa=showpage&pid=40 ). Pri čísle môže byť uvedené vaše pravé meno, Obnova.sk NIC (prezývka), alebo anonym.

  • harp

    Administrator
    30. decembra 2006 at 15:45 in reply to: Ako to myslime s Obnovou

    Aby som zhrnul rozdiel medzi redaktorom a beznym uzivatelom.

    Technicky: v pristupovych pravach t.j.: moze editovat a mazat obsah niektorych sluzieb Obnova.sk bez odsuhlasenia administratorom.

    Inak: Redaktorom sa stal uzivatel ktory prejavil dlhodoby zvyseny zaujem o portal a jeho tematiku. Tiez ten ktory si ziskal doveru administratora a redakcie / redakcnej rady a administrator mu zveril do ruk moznost mazat a editovat prispevky.

    Redaktor ma len pramalo vyhod z toho ze je na tomto poste a ani jedna nje je financna.

    Aj tak sme vsak radi OndrejK ze ta tu mame. Obcas potrebujeme aj iny pohlad.

    PS: Vyuzivam tento prispevok a apelujem na ludi ktorym nie je lahostajna Obnova.sk aby ju podporili kupou tricka: http://www.obnova.sk/shop

  • harp

    Member
    29. decembra 2006 at 18:27 in reply to: Archeologicke naleziska zasypat vs. prezentovat…

    Uspesny rok 2007 praje
    Ondrej K.

    Ondrej, trochu s tebou suhlasim. Je skoda ze niektorych ludi sme odohnali. Zaroven vsak nechceme odohnat teba a tusim ze nastal cas na to aby si sa registroval ako uzivatel.

  • harp

    Member
    28. decembra 2006 at 15:26 in reply to: Peťovský mlyn

    Krasne pochybujem vsak ze je to zapisana kulturna pamiatka. Skusim to zistit.

  • harp

    Member
    28. decembra 2006 at 12:48 in reply to: odhad ceny starožitnej spálne

    …ps – mozno do novej rubrik nostalgia

    No cast tejto rubriky mozes najst tu: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8285 /// Mame radi Retro

    Avsak nebranim sa ani teme „Nostalgia“ ktoru navrhujes. Hor sa do toho :)

  • harp

    Member
    28. decembra 2006 at 10:48 in reply to: stradivarky

    Odborníci si už stáročia lámu hlavu, prečo znejú nástroje talianskeho husliara Antonia Stradivariho (1644 – 1737) tak sýto a čisto. Stradivari si totiž svoje tajomstvo odniesol do hrobu.

    Teraz sa však americký výskumník Joseph Nagyvary z texaskej univerzity domnieva, že záhadu, že záhadu konečne rozlúštil. Okrem mimoriadnej remeselnej zručnosti a zdokonalenia formy husieľ vraj Stradivari ošetroval drevo na svoje výrobky boraxom, aby ich tak chránil pred škodcom, ktorý bol vtedy v severnom Taliansku rozšírený. Podľa Nagyvaryho stmeľuje táto chemikália tesnejšie molekuly dreva, a tak súčasne zdokonaľuje zvuk z neho vyrobeného nástroja.

    Ak je to skutočne tak, Stradivari sám zrejme nevedel, čo je príčinou krásneho tónu jeho husieľ: borax používal len ako ochranu pred drevokazným hmyzom.

    Zdroj: QUARK

    tip:

  • harp

    Member
    28. decembra 2006 at 10:46 in reply to: stradivarky

    Najlepšie a najdrahšie husle

    Ing. Lórant KULÍK

    Meno Stradivari je dosť známe, menej známy je život svetoznámeho majstra. Antonio Stradivari sa narodil v roku 1644 na severe Talianska v Cremone. Vlastné nástroje začal vyrábať ako dvadsaťročný, mimoriadny talent sa u majstra prejavil už v mladosti. Husle vyrábal z niekoľkých druhov dreva. Jednotlivé časti tvoria balkánsky javor, smrek, eben, topoľ, vŕba a hruška. Remeslo sa vyučil u husliara Amatiho.

    Stradivariho úspech bol možno práve v tom, že nedodržiaval tradície pri výrobe hudobných nástrojov. Trochu sploštil zavalitý tvar Amatiho nástrojov, vďaka čomu vydával nástroj krajší a silnejší tón. Vďaka tejto úprave stradivárky mali jedinečný zvuk, vďaka čomu boli stále viac vyhľadávané. Vysokú prestíž si stradivárky vyslúžili dokonalým remeselným spracovaním. Majster dostával objednávky z celej Európy. Svoje povinnosti si plnil voči mestu, cirkvi a občanom vždy spoľahlivo a čestne.

    Stradivárky patria medzi najviac cenené a vyhľadávané hudobné nástroje na svete. Od 17. storočia sa falšujú, kradnú, zbierajú a obdivujú. Tie najvzácnejšie si menia majiteľov na aukciách, sedemciferné sumy nie sú žiadnou výnimkou. V roku 1971 sa husle s názvom Lady Bluntová vydražili za viac než dvestotisíc dolárov. V roku 1998 sa cena nástroja „Kreutzer“ vyšplhala na viac než jeden a pol milióna dolárov. Každý pravý nástroj má vo vnútri vlepený papierik s veľmi kratučkým a výstižným textom: „Antonius Stradivarius Cremonesis Faciebat“. Tento text v preklade znamená, že nástroj vyrobil Antonio Stradivari z Cremony.

    Falšovateľov stradiváriek bolo a dodnes je neúrekom. Talentovaní bratia Vollerovci svoje výrobky pašovali do Talianska. Potom nainscenovali náhodný objav „vzácneho“ nástroja. Celkom dobre sa im darilo, dokazuje to aj prípad huslí s menom Balfour. Tento nástroj celé desaťročia putoval po svete ako pravý, nepravosť odhalili až v roku 1964. Práve vtedy ho z trhu stiahla londýnska firma W. E. Hill & Sons. Charakteristická nálepka pre stradivárky sa často objavovala aj na lacnejších hudobných nástrojoch. Stradivariho ochranná známka patrí medzi najviac falšované a pozmeňované na svete.

    V prípade takýchto vzácnych klenotov neboli zriedkavé ani krádeže. Medzi najzaujímavejšie patrí príbeh huslistu Bronislava Hubermana. Nástroj mu ukradli v roku 1936 zo šatne newyorskej Carnegie Hall. Julian Altmann sa priznal v roku 1985, že nástroj kúpil od zlodeja. Nástroj putoval päťdesiat rokov po baroch a reštauráciách. Po odstránení nečistôt sa objavil červený lak. Odborníci už vedeli, že nástroj je pravý. Hudobníci si väčšinou takýto nástroj nevedia kúpiť. Väčšina z nich končí u úspešných podnikateľov a bankárov.

    Podľa hudobníkov nástroj je ľahučký ako vaječná škrupinka. Dá sa na nich hrať s ľahkosťou. Nástroje ponúkajú širokú škálu tónov a interpretačných možností. Sú jedinečné, ich tajomstvo nedokázali odhaliť ani chemické analýzy. Veľkým prínosom v tejto oblasti neboli ani počítače, Tajomstvo Stradivariho úspechu nedokázali vysvetliť. Podľa husľových virtuózov majú zamatovo mäkký zvuk, ktorý je zároveň silný a plný. Stradivari počas svojho života vyrobil viac než tisíc nástrojov, dodnes sa ich zachovalo asi šesťsto.

    Že kúpiť stradivárky je dobrá investícia, o tom niet pochybností. Kto investoval svoje peniaze do starožitných huslí, urobil dobre. Ich hodnota za uplynulých štyridsať rokov vzrástla viac než hodnota štátnych dlhopisov a akcií. Napriek tomu muzikantov na týchto husliach fascinuje niečo iné, ako ich hodnota…

Page 156 of 253