harp
Forum Replies Created
-
Presne znenie chart najdes tu:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewforum&f=24 ((( hladaj
WASHINGTONSKÁ CHARTA
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=9616&highlight=chartaDeklarácia NRSR o ochrane kultúrneho dedičstva
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8759&highlight=chartaChrata: Kulturny turizmus, Mexiko 1999
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8756&highlight=chartaManažment archeologického dedičstva, Lausanne 1990
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8755&highlight=chartaBenátska charta
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8753&highlight=chartaHistoricke zahrady – restaurovanie, ochrana a prezentacia
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8752&highlight=chartaCHARTER ON THE PROTECTION AND MANAGEMENT OF UNDERWATER CULTURAL HERITAGE
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=7822&highlight=chartaNovinky zo sveta maju jedine kriterium zaradovania. Ci je zdroj releventny k Obnova.sk. Osttane sa neda ovplyvnit.
PS: :) … :)
-
Mily boci oo toto si si mohol odpustit. Nemas tu co preferovst detektory a im podobne veci.
Prispevok som uz zmazal. A ak bude uzivatel pokracovat v takejto aktivite. Zakazem mu pristup. Inak jeho forum hranici z legalnostou a mohlo by byt napadnutelne. Este su tam nie ziadne prispevky, ale ak tam nejake vzniknu bude to mozno navadzanie na trestny cin.
-
tlek dakujeme,
Radi ta uvidime v novom roku.
-
Zaujimalo by ma pri akej kombinacii vykurovania, vysky stropu, skladby a hrubky obvodovej steny je zatreplenie efektivne a kedy uz nie. Mozno tomboy by mohol napisat svoje skusenosti.
Modelovy priklad:
Murivo: zmiesane: kvadra, skvarobeton(tvarnice), tehly plne
Hrubka: 50cm
Vyska stropu: 230cm
Strop: Panel s vrstvou skvarobetonu /podlahy detto
Okna: Nezateplene
Vykurovanie: Plyn, centralne s plechovymi radiatormiCo zmenit. Je efektivne zateplovat? V akych bodoch postupovat?
-
Momentalne su prostrednictvom redaktora tanter, palo a hrap zapojene dve skoly.
-
DAKUJEME kaviarnik!
Nasa kaviaren je koli tebe vyhlasena siroko daleko.Pridavam nieco lahke. (Nie je vsetko take ako to na prvy pohlad vyzera :) )
-
Boli ste medzicasom v meste ktore prislo o svoju dusu? Pisem tuto jednoduchu otazku ako podnet z jednoducheho dovodu. Je mi luto ze tato tema zapadla do zabudnutia.
-
Pri kúpe trička Obnova.sk si môžete vybrať z volných čísiel donorov. Toto vaše číslo je unikátne a bude vám patriť navždy. Zároveň bude zapísané do tejto tabuľky ( http://www.obnova.sk/modules.php?name=obsah&pa=showpage&pid=40 ). Pri čísle môže byť uvedené vaše pravé meno, Obnova.sk NIC (prezývka), alebo anonym.
-
Aby som zhrnul rozdiel medzi redaktorom a beznym uzivatelom.
Technicky: v pristupovych pravach t.j.: moze editovat a mazat obsah niektorych sluzieb Obnova.sk bez odsuhlasenia administratorom.
Inak: Redaktorom sa stal uzivatel ktory prejavil dlhodoby zvyseny zaujem o portal a jeho tematiku. Tiez ten ktory si ziskal doveru administratora a redakcie / redakcnej rady a administrator mu zveril do ruk moznost mazat a editovat prispevky.
Redaktor ma len pramalo vyhod z toho ze je na tomto poste a ani jedna nje je financna.
Aj tak sme vsak radi OndrejK ze ta tu mame. Obcas potrebujeme aj iny pohlad.
PS: Vyuzivam tento prispevok a apelujem na ludi ktorym nie je lahostajna Obnova.sk aby ju podporili kupou tricka: http://www.obnova.sk/shop
-
harp
Member29. decembra 2006 at 18:27 in reply to: Archeologicke naleziska zasypat vs. prezentovat…Uspesny rok 2007 praje
Ondrej K.Ondrej, trochu s tebou suhlasim. Je skoda ze niektorych ludi sme odohnali. Zaroven vsak nechceme odohnat teba a tusim ze nastal cas na to aby si sa registroval ako uzivatel.
-
Krasne pochybujem vsak ze je to zapisana kulturna pamiatka. Skusim to zistit.
-
…ps – mozno do novej rubrik nostalgia
No cast tejto rubriky mozes najst tu: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=8285 /// Mame radi Retro
Avsak nebranim sa ani teme „Nostalgia“ ktoru navrhujes. Hor sa do toho :)
-
Odborníci si už stáročia lámu hlavu, prečo znejú nástroje talianskeho husliara Antonia Stradivariho (1644 – 1737) tak sýto a čisto. Stradivari si totiž svoje tajomstvo odniesol do hrobu.
Teraz sa však americký výskumník Joseph Nagyvary z texaskej univerzity domnieva, že záhadu, že záhadu konečne rozlúštil. Okrem mimoriadnej remeselnej zručnosti a zdokonalenia formy husieľ vraj Stradivari ošetroval drevo na svoje výrobky boraxom, aby ich tak chránil pred škodcom, ktorý bol vtedy v severnom Taliansku rozšírený. Podľa Nagyvaryho stmeľuje táto chemikália tesnejšie molekuly dreva, a tak súčasne zdokonaľuje zvuk z neho vyrobeného nástroja.
Ak je to skutočne tak, Stradivari sám zrejme nevedel, čo je príčinou krásneho tónu jeho husieľ: borax používal len ako ochranu pred drevokazným hmyzom.
Zdroj: QUARK
tip:
-
Najlepšie a najdrahšie husle
Ing. Lórant KULÍK
Meno Stradivari je dosť známe, menej známy je život svetoznámeho majstra. Antonio Stradivari sa narodil v roku 1644 na severe Talianska v Cremone. Vlastné nástroje začal vyrábať ako dvadsaťročný, mimoriadny talent sa u majstra prejavil už v mladosti. Husle vyrábal z niekoľkých druhov dreva. Jednotlivé časti tvoria balkánsky javor, smrek, eben, topoľ, vŕba a hruška. Remeslo sa vyučil u husliara Amatiho.
Stradivariho úspech bol možno práve v tom, že nedodržiaval tradície pri výrobe hudobných nástrojov. Trochu sploštil zavalitý tvar Amatiho nástrojov, vďaka čomu vydával nástroj krajší a silnejší tón. Vďaka tejto úprave stradivárky mali jedinečný zvuk, vďaka čomu boli stále viac vyhľadávané. Vysokú prestíž si stradivárky vyslúžili dokonalým remeselným spracovaním. Majster dostával objednávky z celej Európy. Svoje povinnosti si plnil voči mestu, cirkvi a občanom vždy spoľahlivo a čestne.
Stradivárky patria medzi najviac cenené a vyhľadávané hudobné nástroje na svete. Od 17. storočia sa falšujú, kradnú, zbierajú a obdivujú. Tie najvzácnejšie si menia majiteľov na aukciách, sedemciferné sumy nie sú žiadnou výnimkou. V roku 1971 sa husle s názvom Lady Bluntová vydražili za viac než dvestotisíc dolárov. V roku 1998 sa cena nástroja „Kreutzer“ vyšplhala na viac než jeden a pol milióna dolárov. Každý pravý nástroj má vo vnútri vlepený papierik s veľmi kratučkým a výstižným textom: „Antonius Stradivarius Cremonesis Faciebat“. Tento text v preklade znamená, že nástroj vyrobil Antonio Stradivari z Cremony.
Falšovateľov stradiváriek bolo a dodnes je neúrekom. Talentovaní bratia Vollerovci svoje výrobky pašovali do Talianska. Potom nainscenovali náhodný objav „vzácneho“ nástroja. Celkom dobre sa im darilo, dokazuje to aj prípad huslí s menom Balfour. Tento nástroj celé desaťročia putoval po svete ako pravý, nepravosť odhalili až v roku 1964. Práve vtedy ho z trhu stiahla londýnska firma W. E. Hill & Sons. Charakteristická nálepka pre stradivárky sa často objavovala aj na lacnejších hudobných nástrojoch. Stradivariho ochranná známka patrí medzi najviac falšované a pozmeňované na svete.
V prípade takýchto vzácnych klenotov neboli zriedkavé ani krádeže. Medzi najzaujímavejšie patrí príbeh huslistu Bronislava Hubermana. Nástroj mu ukradli v roku 1936 zo šatne newyorskej Carnegie Hall. Julian Altmann sa priznal v roku 1985, že nástroj kúpil od zlodeja. Nástroj putoval päťdesiat rokov po baroch a reštauráciách. Po odstránení nečistôt sa objavil červený lak. Odborníci už vedeli, že nástroj je pravý. Hudobníci si väčšinou takýto nástroj nevedia kúpiť. Väčšina z nich končí u úspešných podnikateľov a bankárov.
Podľa hudobníkov nástroj je ľahučký ako vaječná škrupinka. Dá sa na nich hrať s ľahkosťou. Nástroje ponúkajú širokú škálu tónov a interpretačných možností. Sú jedinečné, ich tajomstvo nedokázali odhaliť ani chemické analýzy. Veľkým prínosom v tejto oblasti neboli ani počítače, Tajomstvo Stradivariho úspechu nedokázali vysvetliť. Podľa husľových virtuózov majú zamatovo mäkký zvuk, ktorý je zároveň silný a plný. Stradivari počas svojho života vyrobil viac než tisíc nástrojov, dodnes sa ich zachovalo asi šesťsto.
Že kúpiť stradivárky je dobrá investícia, o tom niet pochybností. Kto investoval svoje peniaze do starožitných huslí, urobil dobre. Ich hodnota za uplynulých štyridsať rokov vzrástla viac než hodnota štátnych dlhopisov a akcií. Napriek tomu muzikantov na týchto husliach fascinuje niečo iné, ako ich hodnota…