[harp]

Pomocka:

Chemicky nazov
2-(3,4-dihydroxyfenyl)-5,7-dihydroxy-3-(3,4,5-trihydroxy-6-methyltetrahydropyran-2-yloxy)-chromen-4-on

Synonyma
2-(3,4-dihydroxyfenyl)-5,7-dihydroxy-3-a-L-rhamnopyranosyloxychromen-4-on
3–2-(3,4-dihydroxyfenyl)-5,7-dihydroxy-4H-1-benzopyran-4-on

Sumarny vzorec
C21H20O11

:lol:

[harp]

Suhlasim s tym ze traba v prvom rade oslovit prislusne pracovisko Pamiatkoveho uradu SR. (KPU Žilina, pracovisko Ružomberok) kontakt na http://www.pamiatky.sk

S posudenim stavu pamiatok vam vieme pomoct aj my. Tiez vam pomozeme vysvetlit presny postup ktory treba dodrzat.
Kontakty hladajte na http://www.obnova.eu

[harp]

Par fotografii z Hrusova. Fotene vcera.

pohlad z britovej veze

Pohlad na vstup do horneho hradu. Na murivach vpravo sa bude pocas workshopu 6. 6. 2008 pracovat

[harp]

Prace na tomto objekte sa uz zacali. Fotografie sochy sa nam zatial nepodarilo ziskat.

[harp]

Heretic, prosim ta nemas tuto fotografiu kaplnky v lepsom rozliseni, tak na fotografiu?
Strasne sa mi paci.
Diki.

Aku cast kaplnky by si potreboval? Mam ju dost podrobne nafotenu. Interier aj exterier.

[harp]

Podla mojich informacii tam ziadna lanovka nema byt. Ide o kyvadlovu dopravu pre potreby konzervacie hradu. Aj ked v minulosti 20. stor. tam lanovka bola. Nachadzaju sa tam zvysky kotvenia. Tiez vsak sluzila pre potreby „rekonstrukcie“ hradu.

Realitou je vsak vytah. Musim vsak povedat, ze som videl jeho projekt a ak to dobre dopadne nebude mi prekazat. Pokial sa m i podari ziskat nakres, zaslem vam ho do tohoto fora.

Pridavam…

TRENČÍN 1. mája (SITA) – Boj rytiera s pešiakmi, hod desaťkilovou nákovou, súťaž v lukostreľbe, či ukážka práce dobového pisára spestrí v sobotu otvorenie letnej sezóny na beckovskom hrade. Podujatie začína popoludní. O program sa stará Združenie hradu Beckov Blúdni rytieri. Jeho riaditeľ Jaroslav Matejka ďalej uviedol, že návštevníkov čaká aj ochutnávka historickej kuchyne. Počas podujatia budú organizátori informovať o plánovaných akciách počas sezóny na hrade, ktorý sa týči na skale priamo nad obcou.

zdroj: Sita

[harp]

NM: Na Bradle si pripomenie 89. výročie smrti Štefánika

Program slávností otvorí bohoslužba v evanjelickom kostole v Košariskách. Z chrámu sa sprievod presunie k múzeu M. R. Štefánika, kde sa k Štefánikovej soche slávnostne položia vence. V Štefánikovom rodnom dome privíta účastníkov slávnostnej spomienky riaditeľ múzea Rastislav Púdelka. Slávnosť bude pokračovať pri Mohyle na Bradle a vyvrcholí zapálením vatier na Bradle o 19:30.

Návštevníci podujatia budú môcť využiť pravidelné autobusové spoje v smere Brezová pod Bradlom – Bradlo a späť.

Milan Rastislav Štefánik bol astronóm, politik, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu a prvý československý minister vojny. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách a zomrel 4. mája 1919 v bratislavských Vajnoroch. Študoval v Bratislave, Šoproni, Szarvasi a Prahe.

V novembri 1904 odišiel Štefánik do Francúzska, v Paríži pracoval v slávnom observatóriu Meudone. V roku 1910 ho poverili vedeckými ústavmi Bureau des Longitndes a Bureau Central Météorologigne pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti. Tu sa mu podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu. Od roku 1912 pracoval znova vo francúzskej hvezdárni. V tomto roku získal aj francúzske občianstvo.

Zvesť o prvej svetovej vojne zastihla Štefánika v Maroku, kde mal v pláne zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 ho odvelili na front, počas boja upozornil na seba odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. V septembri 1915 odišiel na srbský front. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj Tomáša Garrigua Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko-slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom.

Štefánikovou úlohou bolo vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko-uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, diplomatické vyjednávania v Rusku, v Taliansku a získavanie dobrovoľníkov v USA. V roku 1917 v USA u prezidenta Woodrowa Wilsona dosiahol s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a v krátkom čase získal tritisíc dobrovoľníkov. Nasledovali ďalšie rokovania na talianskej strane. Úspech a podpis zmluvy o organizácií česko-slovenskej armády prišiel v roku 1918. Vďaka úspešným diplomatickým krokom mala čs. armáda stotisíc vojakov a Štefánik si vyslúžil hodnosť generála.

V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivánke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Nehoda dodnes nie je objasnená.

zdroj: SITA

[harp]

Par clankov o Stefanikovi na Obnova.sk:

[harp]

Prepac skus popisat polopate co vlastne hladas. Si vlastnikom pamiatky, alebo stavebna firma. Ides obnovaovat pamiatku? Ide o zapisanu KP?

[harp]

Tazko povedast z takejto fotografie. JA osobne sa priklanam k nejakemu rustikalnemu novodobemu kusu. Ale je mozne ze ide o zle restaurovany kus, alebo o cudnu fotografiu. Posli prosim aj detaily na rezbu atd.

[harp]

Otec bol cinovy vojacik a mam cinova lyzica. :) Co konkretne mas na mysli pod rodokmenom.

[harp]

Ach boze! Nemam rad taketo dotahovanie. problemom je ze rubrika archeologia nema moderatora. Ja osobne neviem posudit nakolko su prispevky hore fundovane ci nie.

QUIDO ak sa citis byt odbornikom v oblasti archeologie, zavolaj mi na 0907344743 stretneme sa a mozno sa stanes moderatorom rubriky arch.

Alebo niekto z dalsich z vas… Odvazite sa moderovat rubriku archeologia.

[harp]

Doporucujem vidiet toto divadlo, kupil osm si z neho CD. Vyborne zhudobnene texty Stura, Sladkovica, Chalupku a Krala.

Texty: http://www.supermusic.sk/skupina.php?idskupiny=22147

Jedinečný autorský projekt režiséra Doda Gombára a dramaturga Róberta Mankoveckého nadväzuje na úspešnú koncertnú verziu, ktorú mali diváci možnosť vidieť počas festivalu Dotyky a spojenia 2006. Divadelný kritik Oleg Dlouhý označil koncertný happening za „skvelý náčrt nového generačného pohľadu na zakladateľov našej národnej identity“. Táto veľmi úspešná koncertná prezentácia si získala veľa pozitívnych ohlasov a fanúšikov.

Základ inscenácie tvorí zhudobnená poézia štyroch osobností slovenskej literatúry a histórie: Ľudovíta Štúra, Janka Kráľa, Sama Chalupku a Andreja Sládkoviča. Tí ako Ľudo, Jano, Ondro a Samo tvoria kapelu, ktorá má veľkú generálku pre svojím prvým koncertom. Charakteristickým znakom naživo hraných a spievaných piesní Róberta Mankoveckého a Miloslava Kráľa je ich žánrová rôznorodosť, pohybujúca sa v spektre od tvrdého rocku, cez punk, ska, hip – hop až po lyrickú baladu.

Javiskové stvárnenie sa, na rozdiel od koncertnej verzie, rozšírilo o činohernú zložku, v ktorej sa osudy štyroch protagonistov v náznakoch približujú osudom slávnych národovcov. Ich postoje a vyjadrenia, balansujúce na rozhraní vlasteneckého a nacionalistického, tvoria hlavnú tému inscenácie, ktorá poukazuje na to, ako ľahko môžu národné myšlienky evokovať a dospieť až k nacionalistickým postojom. Táto hudobná inscenácia atraktívnym spôsobom otvára otázku aktuálnosti štúrovskej poézie pre dnešnú mladú generáciu.

Dramaturg a spoluautor hudby Róbert Mankovecký získal za tento autorský projekt cenu Ministra kultúry SR Mareka Maďariča. Trojica autorov hudby – Róbert Mankovecký, Miloslav Kráľ a Ondrej Kovaľ získali za Štúrovcov divadelné ocenenie Dosky 2007 za najlepšiu scénickú hudbu sezóny 2006/2007.
Realizačný tím:
Dramaturgia: Róbert Mankovecký
Scéna: Marek Hollý
Kostýmy: Alena Kobielská
Hudba: Róbert Mankovecký, Miloslav Kráľ
Réžia: Dodo Gombár
Osoby a obsadenie:
Ľudo: Marek Geišberg
Janko: Ondrej Kovaľ
Ondro: Miloslav Kráľ
Samo: Dano Heriban
Matka: Jana Oľhová
Riaditeľ: Viliam Hriadel
Adela: Lucia Jašková
Marína: Milena Minichová
Bernolák: Róbert Mankovecký
Dr. Vlková: Petronela Valentová
Jano: Ján Barto
Medveď: Ján Kurhajec
Premiéra inscenácie:08.12.2006

V MARTINE HRÁ GARÁŽOVÁ KAPELA

Vladimír Štefko, Pravda 13.12.2006

Členmi skupiny The Sturs sú Ľudo (Štúr), Janko (Kráľ), Ondro (Sládkovič), Samo (Chalupka). Asistuje im starší druh Bernolák. Program Štúrovci autorov Doda Gombára a Róberta Mankoveckého nie je, chvalabohu, muzikál. Ale skúška (v režisérskej biografii Gombára, koľká už?). Skúška garážovej kapely, ktorá sa chystá na koncert v kultúrnom dome, ktorý má uvádzať trochu staromódny Riaditeľ (Viliam Hriadel) a odborne posúdiť Dr. Vlková (Petronela Valentová). Ozdobou pódia majú byť Adela, určite tá z Ostrej Lúky, a Marína, určite tá Sládkovičova. Ostatný slovenský ľud reprezentuje opitý zamestnanec budovy. Tá garážová kapela hrá punk, skat, hip-hop, rock a textami sú zväčša autentické texty štúrovských básnikov.
Autormi hudby sú Róbert Mankovecký (zároveň Bernolák) a Miloslav Král (zároveň Ondro). Martinských hercov dopĺňajú hostia Ondrej Kovaľ (Janko) a Daniel Heriban (Samo). Všetci vrátane Jany Oľhovej, ktorá vytvorila rozsahom skromnú, no obsažnú a pôsobivú postavu Matky (Štúrovej), sa ukázali ako dobrí herci, vokalisti a inštrumentalisti. Marek Geišberg stvárnil i zaspieval Ľuda ako odhodlaného mladého muža, buriča a askétu. Mnohí slovenskí textári, komponisti a speváci pop-music by sa mali po tomto programe radšej vzdať aktívnej činnosti.
Tvorcovia Štúrovcov v Slovenskom komornom divadle vyhnali národných buditeľov z učebníc do dnešného verejného priestoru. Zrazu ich texty znejú naliehavo, aktuálne a emocionálne pôsobivo. Nie sú to už skamenené legendy, ale živí ľudia, ktorým sa nevyhýba zloba sveta ani zloba vlastná. Je v tom pokora aj úcta, aj provokačné gesto. Slovom, klasika očami dnešnej mladej generácie. Žiadna svätokrádež, iba prelínanie minulého s dnešným. Nie je to divadelná inscenácia v tradičnom zmysle slova. Aj tu žmurká postmoderna, ale namiesto bezduchého rozbíjania kánonov skladá javiskový tvar šikovne, so zreteľom na obsah. Má aj príbeh, postavy, konflikt, interpretáciu. V náznaku, v útržkoch umne pospájaných do mystifikácie koncertu, ktorý – akože -sa konať nebude. Mystifikácia a mystérium o našich romantikoch. Ako dobre to ladí. Divákovi stačia aj najmenšie znalosti z našej histórie, aby sa v tom všetkom orientoval.
A aké je posolstvo martinských Štúrovcov? Pripomínajú, že okrem hodnôt konzumného života už boli a hlavne mali by byť aj hodnoty inakšie. Mladí martinskí divadelníci to kričia nahlas!

Mŕtvy či živý
Nie posteľ ani mohyla
Tu z bludu svitá úkaz pravdivý
Tu mŕtva láska ožila

Padajú hviezdy, aj my padneme
Vädnú tie kvety, aj my zvädneme
Klenoty hruda prikryje
Ale tie hviezdy predsa svietili
A pekný život tie kvety žili
Diamant v hrude nezhnije

Marína moja, teda tak sme my
Ako tie božie plamene
Ako tie kvety na chladnej zemi
Ako tie drahé kamene

Padajú hviezdy, aj my padneme
Vädnú tie kvety, aj my zvädneme
Klenoty hruda prikryje
Ale tie hviezdy predsa svietili
A pekný život tie kvety žili
Diamant v hrude nezhnije

Počúvaš tichý šepot tej rieky
Či vieš čo šum ten spomína
To sú horiacej lásky náreky
V ktorých mrie víla Marína

[harp]

Bratislavčania majú fontánu s príbehom lásky

BRATISLAVA 27. apríla (SITA) – Bratislavčania majú oddnes ozajstnú fontánu s príbehom lásky. Fontánu na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove, známu z filmu Fontána pre Zuzanu, slávnostne spustila hlavná predstaviteľka filmových fontán herečka Eva Vejmělková. Ako pre agentúru SITA povedala, je to pre ňu krásny deň, pretože sa vo svojich myšlienkach a pocitoch vrátila do doby pred 23 rokmi. „Stisnutím tlačidla sa mi vrátili všetky spomienky na to, čo som tu prežila. Aj pre mňa je to fontána lásky, pretože som tu spoznala svoju lásku, ktorá trvá dodnes,“ vysvetlila. Vejmělková považuje ožitie fontány za istú satisfakciu pre ľudí, ktorí v tejto lokalite žijú, a tiež verí, že to bude ozaj len fontána lásky a ľudia sa u nej budú schádzať a nikdy nie rozchádzať.

Podľa bratislavského primátora Andreja Ďurkovského nadobúda každý darček istú hodnotu, akonáhle ho môžeme odovzdať s istým príbehom. „A táto fontána svoj príbeh má. Tým pádom aj príbeh filmu Fontány pre Zuzanu je čarovný a vzťah ľudí z okolia už nie je len ako k mŕtvej fontáne, ako ku hociktorej fontáne, ale má isté špecifikum,“ uviedol pre agentúru SITA. Fontána pre neho znamená vytváranie istého pozitívneho vzťahu, zdravého lokálpatriotizmu k miestu, kde žije, v ktorom býva, v ktorom trávi svoj voľný čas a kde pracuje. Ďurkovský dodal, že fontánu symbolicky odovzdali Bratislavčanom práve počas podujatia Bratislava pre všetkých: Dni otvorených dverí samosprávy hlavného mesta.

Na krátkej oslave sa zúčastnil aj „otec“ fontány, filmový režisér a producent Dušan Rapoš, scenárista Karol Hlávka a hudobný skladateľ Vašo Patejdl, ktorý naživo zaspieval piesne Ak nie si moja a Voda, čo ma drží nad vodou. Architektom filmovej fontány je Miloš Kalina, zrekonštruovať sa ju podarilo vďaka nápadu fontánového fanúšika Petra Havašiho a dlhoročnému úsiliu mestského investora pamiatkovej obnovy spoločnosti Paming. Náklady na opravu fontány dosiahli 4,2 milióna korún, financoval ich Paming a sponzori.

Fontána s priemerom 6,25 metra a výškou 3,5 metra nebola nikdy skutočnou fontánou, pretože nebola napojená na inžinierske siete, teda vodu, kanalizáciu a elektrickú energiu. Keďže bazén fontány bol v zlom technickom stave, mal trhliny, povrch betónu bol zvetraný, bolo nutné vyhotoviť nový bazén. Architektonické riešenie zachováva pôvodný tvar a rozmer ako aj pôvodné osadenie fontány. Povrch bazéna je vytvorený z pohľadového betónu so zvislými žliabkami. Horizontálny povrch obruby bazéna je ukončený kamennou doskou s vypuklým povrchom. Uprostred bazéna sa nachádza železobetónový pylón, ktorý pozostáva z troch častí – spodný driek, kvet, horný driek – a je v tvare lotosového kvetu. Voda vo fontáne strieka z troch okruhov. Prvý okruh je z nerezovej rúry ukotvenej na telese bazéna a voda vystrekuje cez sústavu dier smerom k stredovému pilieru. Druhý okruh je umiestnený v hornej nádrži cez nerezovú rúru v tvare šesťuholníka a vystrekuje vodu cez sústavu dier smerom od stredového pylónu do spodného bazéna. Tretí okruh je hlavica pylónu s plastikou so striekaním vody smerom od stredového pylónu. Súčasťou fontány je technologická šachta so zariadením s recirkuláciou, filtráciou a úpravou vody.

Fontána pre Zuzanu na Kupeckého ulici bola postavená ako filmová kulisa, pričom pri nakrúcaní filmu využívali na naplnenie bazéna cisterny s vodou. V stredovom pilieri však boli menšie potrubia, ktoré umožnili, aby fontána zvrchu striekala.

Fontána pre Zuzanu bude pokračovať muzikálom
Fontánu na Kupeckého ulici slávnostne spustila hlavná predstaviteľka filmu Eva Vejmělková

BRATISLAVA 27. apríla (SITA) – Fontánu lásky na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove, známu z filmu Fontána pre Zuzanu, dnes slávnostne spustila hlavná predstaviteľka filmových fontán herečka Eva Vejmělková. Je to pre ňu krásny deň, pretože stisnutím tlačidla sa jej vrátili všetky spomienky a pocity na to, čo tu prežila. „Aj pre mňa je to fontána lásky, pretože som tu spoznala svoju lásku, ktorá trvá dodnes,“ povedala pre agentúru SITA. Ožitie fontány pritom považuje za istú satisfakciu pre ľudí, ktorí v tejto lokalite žijú. Tiež verí, že to bude ozaj len fontána lásky a ľudia sa u nej budú schádzať a nikdy nie rozchádzať. „Pred rokom alebo dvoma som sa bola na fontánu pozrieť, chcela som ju ukázať svojim deťom, ale bola smutná, bol to len kus betónu. Teraz som šťastná, že budem môcť niekedy ukázať aj svojim vnúčatám, že ich babička sa kedysi v tejto fontáne kúpala,“ uviedla a zároveň dodala, že ak by sa pripravilo ďalšie pokračovanie filmu, zahrala by si rolu babičky.

Filmový režisér a producent Dušan Rapoš pre agentúru SITA povedal, že filmová trilógia Fontány pre Zuzanu bude mať svoje pokračovanie v muzikálovej verzii, ktorú uvedú na Novej scéne 10. októbra, teda v deň 54. narodenín Vaša Patejdla. „Zverili sme to mladej partii ľudí, nech to dostane šťavu,“ konštatoval. Ako tiež uviedol, na príbeh fontánovej lásky, aj na značku získal celosvetové práva. Zároveň doplnil, že rokujú so siedmymi krajinami, kde by sa mohli muzikál ďalej uviesť.

Štvrté filmové pokračovanie Fontány pre Zuzanu podľa Rapoša zatiaľ nepripravujú, hoci dostávajú tisíce listov. „V podstate už dvojka trojka vznikli na objednávku divákov, ktorí chceli pokračovanie príbehov. Píšu ďalej, že chcú aj štvorku. Ale navrhujem urobiť si aspoň 10 ročnú prestávku, musia nám trochu vyrásť deti a tak sa nám trochu ťažko vzďaľuje z domu,“ vysvetlil. Zatiaľ to podľa neho končí trilógiou a hlavne týmto nádherným okamihom, keď sa výborná myšlienka, oživiť fontánu, stala skutočnou. „Nesmierne si to vážim, pretože je to prvá filmová fontána, ktorá sa stala aj ozajstnou fontánou,“ doplnil. Rapoš tiež verí, že ak by takýchto fontán lásky bolo na svete viac, bol by ten svet oveľa krajší.

Samotné nakrúcanie filmových fontán bolo podľa Rapoša, ale i ďalších predstaviteľov, krásnym obdobím, pretože sa stretla partia úžasných aj duchovne mladých ľudí. „Všetci omladli, všetci ten film milovali a všetci cítili, že do slovenských kín musí vtrhnúť konečne rock and roll,“ zdôvodnil Rapoš. Mnohí však boli podľa neho aj pobúrení a obviňovali ich z toho, že zneužívajú rock and roll, holé baby a scénky na to, aby nalákali milióny ľudí do kina. „Oni pritom šli do kina na romantiku a brali to ako niečo úplne prirodzené,“ vysvetlil. Hlavnú predstaviteľku mala podľa neho hrať pôvodne dlhovlasá tmavovláska romantického typu, ktorú hľadali na rôznych kastingoch asi pol roka. Nakoniec šiel Rapoš na kasting do Ostravy, kde videl na okne sedieť Evu a odvtedy sa Zuzana stala blondínou.

Na krátkej oslave sa zúčastnil aj scenárista Karol Hlávka a hudobný skladateľ Vašo Patejdl, ktorý naživo zaspieval piesne Ak nie si moja a Voda, čo ma drží nad vodou. Námetom na film bola kniha Fontána pre Zuzanu od spisovateľky Eleonóry Gašparovej, architektom filmovej fontány je Miloš Kalina, zrekonštruovať sa ju podarilo vďaka nápadu fontánového fanúšika Petra Havašiho a dlhoročnému úsiliu mestského investora pamiatkovej obnovy spoločnosti Paming. Náklady na opravu fontány dosiahli 4,2 milióna korún, financoval ich Paming a sponzori.

Fontána s priemerom 6,25 metra a výškou 3,5 metra nebola nikdy skutočnou fontánou, pretože nebola napojená na inžinierske siete, teda vodu, kanalizáciu a elektrickú energiu. Keďže bazén fontány bol v zlom technickom stave, mal trhliny, povrch betónu bol zvetraný, bolo nutné vyhotoviť nový bazén. Architektonické riešenie zachováva pôvodný tvar a rozmer ako aj pôvodné osadenie fontány. Povrch bazéna je vytvorený z pohľadového betónu so zvislými žliabkami. Horizontálny povrch obruby bazéna je ukončený kamennou doskou s vypuklým povrchom. Uprostred bazéna sa nachádza železobetónový pylón, ktorý pozostáva z troch častí – spodný driek, kvet, horný driek – a je v tvare lotosového kvetu. Voda vo fontáne strieka z troch okruhov. Prvý okruh je z nerezovej rúry ukotvenej na telese bazéna a voda vystrekuje cez sústavu dier smerom k stredovému pilieru. Druhý okruh je umiestnený v hornej nádrži cez nerezovú rúru v tvare šesťuholníka a vystrekuje vodu cez sústavu dier smerom od stredového pylónu do spodného bazéna. Tretí okruh je hlavica pylónu s plastikou so striekaním vody smerom od stredového pylónu. Súčasťou fontány je technologická šachta so zariadením s recirkuláciou, filtráciou a úpravou vody.

Fontána pre Zuzanu na Kupeckého ulici bola postavená ako filmová kulisa, pričom pri nakrúcaní filmu využívali na naplnenie bazéna cisterny s vodou. V stredovom pilieri však boli menšie potrubia, ktoré umožnili, aby fontána zvrchu striekala.

[harp]

NAvrhoval by som pre kazde obdobie vytvorit osobitnu temu tu rozdiskutovat. Napr: Encyklopedia archeologie: Eneolit, Encyklopedia archeologie: Paleolit, Encyklopedia archeologie: Stredovek 10-13 stor. atd.

Co sa tyka autorskych prav. Je to zlozitejsie. Da sa vsak predpokladat, ze ked autor vyslovene na stranke nezakazuje preberat obsah da sa citovat poodbne ako si to urobil ty. Niekedy je prebratie obsahu podmienene oznamenim. Treba to respektovat.