Forum Replies Created

Page 120 of 253
  • harp

    Member
    10. septembra 2008 at 13:39 in reply to: Nový internetový projekt o archeológii…

    Kedze sa hlavnym mestom Kultury stali Kosice, silne o tom pochybujem.

    http://www.obnova.sk/clanok-2624.html

  • harp

    Administrator
    10. septembra 2008 at 12:25 in reply to: Nesuhlas MFAAA so zamknutim jeho prispevku (To je čo toto?)

    MFAAA neodvazim sa tvrdit ze pravdu nemas ved, kazdy ma koniec koncov tu svoju. Na tomto fore sa vsak ta tvoja nezlucuje s nasou. Preto ti radim aby si viac do fora nepisal a svoju energiu vyuzil inak. Bude to tak lepsie pre obe strany.

  • harp

    Member
    9. septembra 2008 at 18:01 in reply to: Považský hrad

    Zrúcaninu Považského hradu preveruje statik

    TRENČÍN 8. augusta (SITA) – Statický výskum začali koncom júla robiť na Považskom hrade. Zrúcanina je momentálne v takom dezolátnom stave, že vstup na ňu je len na vlastné riziko.

    Mesto ju vlani za 400 tisíc korún (13 278 €) kúpilo od miestneho Klubu slovenských turistov Sparta a pamiatku sa rozhodlo obnoviť. Práve statický a architektonicko-historický pamiatkový výskum je prvým krokom k rekonštrukcii hradu.

    Podľa slov trenčianskeho statika Jozefa Závackého je ich prvoradou úlohou urobiť čo najviac terénnych prác, aby ich v zimných mesiacoch mohli vyhodnotiť. Mesto na výskumy požiadalo o dotáciu, ministerstvo kultúry mu z grantu

    „Obnovme si svoj dom“ vyčlenilo milión korún (33 194 €). „Výsledkom práv bude správa statika a architekta o potrebe vykonania ďalších prác na hrade v roku 2009. V nadväznosti na to by Mesto Považská Bystrica opäť chcelo požiadať o pridelenie finančných prostriedkov z Ministerstva kultúry,“ povedal hovorca mesta Filip Oubrecht. Hrad pochádza z konca 13. storočia, po tom, čo v roku 1623 vyhorel, ostali z neho len chátrajúce ruiny.

  • harp

    Member
    9. septembra 2008 at 17:36 in reply to: Software vybavenie pre genealoga ci heraldika

    Ja pouzivam uz spominany program a nemam s nim najmensi problem.

    Skus vsak tieto:
    http://ged-it.pedleyonline.com/
    http://rbytes.net/software/viewged-review/

    za zmienku stoja aj tieto:

    http://rbytes.net/software/the-complete-genealogy-reporter-review/

  • harp

    Administrator
    9. septembra 2008 at 17:31 in reply to: Re: Ste tu prvy krat? Mate vela otazok?

    Doporucujem ti navstivit odbornu pomoc. A budem rad ked nebudes uz do Obnova.sk pisat.

    LOCK

  • harp

    Member
    9. septembra 2008 at 8:28 in reply to: Poradit program

    Smeruj svoju otazku tu:
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=780

    Najdes tam aj nove odkazy a tvoju otazku dostanu emailom ludia kt. do temy pisali a prihlasili sa k odberu novych sprav.

  • harp

    Member
    7. septembra 2008 at 17:11 in reply to: krby na pelety

    Vidim ze sme sa zasekli na mieste. Mozno ste sa uz medzicasom aj rozhodli. Ak ano dajte nam vediet ako.

    Ja som vyhrbal par informacii tak ich tu uvediem…

    Co jsou to pelety

    Pelety jsou granulát materiálu rostlinného původu z tzv biomasy.

    Do kategorie biomasy řadíme jednak odpad vznikající zpracováním produktů rostlinného původu, nebo přímo rostlinné kultury pěstované právě za účelem jejích zpracování pro energii.

    Do první skupiny patří například sláma, plevy, natě, dřevní odpad aj a do druhé šťovík, rychle rostoucí dřeviny apod..

    Granulace biomasy probíhá za vysokého tlaku bez dalších přídavných směsí, pojiv nebo lepidel.

    Pelety se řadí do kategorie obnovitelných zdrojů energie šetrné k životnímu prostředí.

    Kamna na pelety, které máme v nabídce jsou uzpůsobeny ke spalování pelet z dřevních pilin borovice/smrk o průměru 4 nebo 6mm.

    Výhřevnost pelet je závislá na kvalitě. Kvalita pelet je dána procentem příměsí. Příměsí bývá kůra pokud materiál je odebírán z pil zpracovávající kulatinu. Vodítkem pro určení kvality paliva je barva. Platí pravidlo čím světlejší granule, tím kvalitnější.

    Základní technické parametry:

    * Výhřevnost : 17-18,5 MJ/kg
    * Váha/objem : 850kg/m3
    * Vlhkost : max. 10%
    * Distribuce: v 15 nebo 25 kg v PE pytlích

    V ČR je řada certifikovaných výrobců pelet. 90% produkce je exportována do sousedních zemí, zejména do Rakouska, Itálie, Německa a Dánska.

    Cena se řídí poptávkou a nabídkou v daném ročním období. Doporučujeme nakupovat palivo v letních měsících.

    FAQ:

    # Dotaz: Je možné v kamnech na pelety spalovat i jiné palivo?
    Odpověď: Technologie spalování pelet neumožňuje spalovat v kamnech na pelety jiný typ paliva.
    # Dotaz: Co se stane v případě přerušení dodávky elektrické energie?
    Odpověď: Celý systém se zastaví, spalovací komora se zakouří a hoření zadusí. Jsou-li kamna napojena na vnější termostat činnost se obnoví automaticky.V případě, že se jedná o krátkodobý výpadek a teplota ve spalovací komoře neklesne pod 50°C činnost se obnoví. V opačném případě je nutné kamna nastartovat.
    # Dotaz: Lze kamna iniciovat signálem na dálku.
    Odpověď: Je to možné, ale doporučujeme svěřit instalaci odborníkovi.
    # Dotaz: Jak je zabezpečen záruční a pozáruční servis.
    Odpověď: Odpověď najdete v naší rubrice Záruka, Zapojení a servis.
    # Dotaz: Dají se spalovat i pelety jiného rostlinného původu?
    Odpověď: Výrobce zaručuje bezchybný chod kamen při spalování dřevních pelet. Dřevní pelety se po vyhoření rozpadají na jemný popel, který je nasávaným vzduchem vyfukovaný ven z roštu. Tento samočisticí efekt není možný garantovat u jiného paliva a mohlo by dojít k zanesení roštu zamezující proudění čerstvého vzduchu.

    zdroj: peletova-kamna.cz

  • harp

    Administrator
    7. septembra 2008 at 13:48 in reply to: OBRÁZKY – obrázky – obrázky

    Dakujem pipo. Len zhrniem pravidla:

    poovlene obrazky: jpg, gif, png, tiff, bmp
    (pouzivajte prosim hlavne jpg subory)

    Nepouzivajte v nazve medzery, botky ani diakritiku. Pouzivajte podciarnik _

    Max. sirka 550 px. (pixelov), max. velkost suboru: 500 Kb

    Ak ste obrazok prevzali nezabudnite citovat jeho zdroj! Dbajte na prava autora ci majitela obrazku.

  • harp

    Member
    4. septembra 2008 at 13:30 in reply to: chýbajúca hydroizolácia

    Tie trhliny znamenajú že hlina je málo mastná a teda vyschne do tvrda až popraská. Ako na zemskom povrchu. Keď neprší zem až praská. Ale taká plastelína sa rozpúšťa. Nedávaj tam plastelínu, ale dolaď svoju hlinu. Ja osobne som takéto veci ešte neriešil, ale teraz ma napadlo toto riešenie. Tak je to aj s maltou. Ak je málo mastná potom praská.

    Dovilm si stebou nesuhlasit. Malta prevazne praska ked je prilis „mastna“ – vysoky obsah pojiva (iloveho, vapenneho) Toto pojivo lepsie zadrziava vodu a po jej odpareni sa malata zmrstuje a tym vznikaju praskliny. Tiez plati zasada cim viac pojiva tym je malta krehkejsia. Co sa tyka hliny, drobne prasklinky su nie na skodu a neda sa im prakticky vyhnut. Pokial prasklinky nesposobuju stratu sudrznosti k podkladu nie su na zavadu a daju sa v dalsej vrstve jednoducho vyplnit. Vatsie praskliny (cca 1cm a viac) by vznikat nemali. Da sa tomu vyhnut napriklad tak z edo hliny v ktorej je vysoky podiel ilu sa prida piesok alebo hlina bez ilu.

  • harp

    Member
    2. septembra 2008 at 10:45 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Presne nad tym nadstavcom uvazujem. Vyraba ho Thorma Filakovo stoji okolo 900 SKK. Ale nepaci sa mi a jeho ucinost je tiez na povazenie. Nevyrabali ste si niekto takehoto dedka sam.

    Co hovorite na hnanie tepleho vzduchu ventilatorom. Existuju nejake ultratiche a teplu odolne ventilatory?

  • harp

    Member
    2. septembra 2008 at 8:38 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Je rozhodnute…

    Do domceku pojde liatinova piecka s dymovodom prebiehajucim vo vedlajsej miesnosti. Otazka teraz znie co namontovat na dymovod aby sa zvysila vyhrevnost.

    Zabudol som napisat ze obe miesnosti ktore chcem takto vykurovat maju do 25 – 30m2

  • harp

    Administrator
    26. augusta 2008 at 17:24 in reply to: Svetové dedičstvo UNESCO

    Este treba hadam spomenut, ze vyciarknutie zo zoznamu UNESCO je pre krajinu v ktorej sa tak stalo velka hamba. V secasnej dobe UNESCO vraj prehodnocuje niektore zapisy z minulosti a aj ked sa nepredpoklada ze by niektore boli vyciarknute bezdovodne, zapis novych lokalit bude problemetickejsi.

  • harp

    Administrator
    26. augusta 2008 at 7:49 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    Rado uhadol Likavu a Snurka Hrusov. Kto z vas bude publikovat novu hadanku?

  • harp

    Administrator
    25. augusta 2008 at 19:12 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    Tak neviem ci mam pockat na vyhodnotenie. Ale ak som odpovedal zle moju hadanku stiahnem. Teda dvojhadanku jedna lahsia ako druha.

    a druhy hrad (foto z roku 1917)

  • harp

    Administrator
    25. augusta 2008 at 18:56 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    hrad Kezmarok

    Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447, z čias, keď tu bola Jiskrova posádka . Roku 1462 sa novým majiteľom hradu stal Imrich Zápoľský, ktorý roku1465 začal stavať nový neskorogotický hrad. Stavebné práce dokončil po roku 1486 a v tom čase zbúral aj kostol sv. Alžbety. Stavebný materiál z tohoto kostola použil pri stavbe západného hradného krídla. Dal postaviť dnešnú vstupnú vežu, hradbové múry s baštami, medzi nimi aj polygonálnu baštu, dnes kaplnku. Opevnenie hradu pristaval k existujúcim mestským múrom. Pri staršom hradbovom múre postavil obytné a hospodárske budovy.

    Roku 1575 hrad vyhorel. Ján Rueber, vtedajší jeho majiteľ, dal obnoviť hrad v renesančnom slohu z pôžičky Stanislava Thurzu, ktorému dal hrad do zálohu. Roku 1579 dal znovu hrad do zálohu Štefanovi Thökölymu. Do vlastníctva tejto rodiny, s ktorej menom sa spája najslávnejšia etapa úpravy hradu, sa dostal roku 1583. Zásluhy na prepychovej renesančnej úprave má predovšetkým Štefan I. Thököly.

    V 17. stor. hrad prestavovali dva razy: v roku 1628 a 1658. Obnovili severné obytné krídlo zámku, zmenili jeho dispozíciu a osadili nové bloky a dvere. Hospodárska časť zostala na prízemí. Poschodie zmenili na reprezentačné priestory. Roku 1628 obnovili aj štvorbokú vstupnú vežu, ako o tom svedčí tabuľa s nápisom. Južne od nej predstavili k hradbovému múru vežovitú stavbu s obytnou funkciou. V strede nádvoria urobili fontánu. Múry hradu nadstavali renesančnou štítkovou atikou, na ktorej bolo sgrafito.

    Roku 1657 talianski umelci vyzdobili interiéry štukovou dekoráciou, ktorá mala už ranobarokový charakter. Pri mestských hradbách východne od hradu postavili prepychové koniarne zdobené štukami a zrkadlami. Boli v nich mramorové žľaby. Úpravy hradu zavŕšili roku 1658 vybudovaním ranobarokovej zámockej kaplnky v polygonálnej bašte, ku ktorej pripojili niektoré miestnosti severného krídla hradu. Tým sa v podstate ukončil jeho stavebný vývoj.

    Po potlačení povstania, ktoré viedol Imrich Thököly proti panovníkovi Leopoldovi I. roku 1720 získalo hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Využívali ho na rôzne hospodárske účely a postupne upadal. Okolo roku 1860 mesto dalo zbúrať časť hradieb na západnej strane hradu a postaviť na ich mieste vojenskú kasáreň.

    Koniareň upravili na mestskú nemocnicu. Niektoré časti hradu okolo r. 1890 slúžili ako textilná manufaktúra na výrobu umelých výšiviek. Po ďalšom požiari r. 1901, ktorý zničil hradné strechy, prevzal starostlivosť o opravu hradu uhorský pamiatkový úrad. Podľa vtedajších názorov pamiatkárskych pracovníkov ho však obnovili tak, že dostal v podstate neprimeranú romantickú podobu.

    Roku 1931 zriadili vo veži Mestské múzeum. Za druhej svetovej vojny sídlilo na hrade gestapo, ktoré tu popravilo viacerých partizánov, o čom svedčí pamätná tabuľa na hradnom nádvorí.

    Postupná rekonštrukcia hradu sa začala približne r. 1960. Jej súčasťou boli archeologické a architektonické výskumy. Pôdorys hradu, ovplyvnený staršími etapami vývoja, je nepravidelný. Mal pôvodne dvojité hradby s vodnou priekopou. Dodnes sa zachovalo vnútorné opevnenie so systémom bášt a so vstupnou vežou, severné krídlo a západné vnútorné krídlo, ktoré malo pravdepodobne hospodársky charakter.

    Vstupná veža do nádvoria hraduHrad je prístupný cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Je trojpodlažná, vstupná brána je kamenná, polkruhová, vsadená do štvorcového kamenného rámu s otvormi na zdvíhanie padacieho mosta. V podbráni je valená klenba. Na jej západnej strane je prerazený takmer polkruhový otvor s kamenným portálom, ktorý pôvodne sprístupňoval priestor medzi hradnými múrmi. Súčasťou veže je prístavba kruhového schodiska na dvorovej strane. Na poschodí sa zachovali dva gotické lomené portály. Cez portál na druhom poschodí je prístup na ochodzu hradbového múru. Na vonkajšej čelnej stene veže je reliéfna tabuľa s erbom Thurzovcov a Thökölyovcov s nápisom: Turis fortissima, nomen Domini Stephanus Teokely de Késmark. Anno salutis 1628. Hanc renovari curavit ( Najsilnejšia veža, ktorú dal pán Štefan Thököly obnoviť roku spasenia 1628 ). Na prvom poschodí tesne nad nápisovou tabuľou odkryli pri výskume r. 1971 pôvodný oblok, pozostávajúci z gotických architektonických článkov, so strednou prevýšenou časťou. Ostenia majú zošikmené nárožné hrany. Taký istý oblok odkryli aj pri poslednej oprave na južnej strane kežmarskej radnice. Na druhom poschodí západnej fasády vstupnej veže je arkier, spočívajúci na troch konzolách. Vežu ukončuje nadstavba v romantickom slohu, spočívajúca takisto na konzolách, so systémom dekoračných strieľní. Ihlancová strecha je pokrytá škridlicou.

    SV trakt hradu ukončený kaplnkouPalác, pristavaný k severnému múru, má obdĺžnikový pôdorys, je poschodový a v západnom smere ukončený kaplnkou. Táto pôvodne obytná budova bola v strede pozornosti pri každej z nasledujúcich opravných prác, preto aj jej charakter napriek poslednej oprave nie je jednotný. Jedna časť priečelia sa po oprave maximálne priblížila k pôvodnému neskorogotickému charakteru, druhá smerom na východ je jednoduchšia. Na poschodí rekonštruovali neskorogotické okná s profilovaným ostením a so stredným prútom na prízemí obnovili portál štylizovaného sedlového tvaru s bohatým pretínaním v supraporte. Interiér prispôsobili požiadavkám modernej inštalácie. V bývalej rytierskej sieni sa zachovali zvyšky materialistických nástenných malieb s rastlinnými a architektonickými motívmi.

    Interiér hradnej kaplnkyPôvodne neskorogotickú polygonálnu baštu na severnej strane opevnenia upravili spolu s niekoľkými miestnosťami priľahlého paláca na zámockú kaplnku. Svätyňu tvorí polygonálny záver bašty a členia ju rovnako ako priľahlú pozdĺžnu loď bočné pilastre. Majú mohutné hlavice riešené ako úseky trámovia. Na bohatej lunetovej klenbe z r. 1628 je štuková ornamentika s rastlinnými a figurálnymi motívmi. V lunetách i na klenbe sú orámované nástenné maľby, ktoré však tvoria len doplnok mimoriadne krásnej a vzácnej štukovej ornamentiky, ktorá je dielom talianskych štukatérov. Maľby čerpajú námety zo Starého i Nového zákona, ako Obrátenie sv. Pavla, Klaňania sa Troch kráľov, Stretnutia Krista s anjelom a podobne.

    Exteriér zdôrazňuje prelamovaný volútový štít a malá vežička. Priečelie, na ktorom sa na prízemí našiel gotický portál a poschodí gotický oblok, dokumentuje jednotnosť oboch dnes samostatných stavieb tvoriacich neskorogotický palác. Vstupný portál má po stranách stĺpy, na ktorých spočíva segmentový neukončený štít. V štíte je erb Thökölyovcov a nad portálom kartuša s nápisom a s letopočtom 1658. Portál uzatvárajú kovové dvere, v hornej časti zo súvekou kovovou mrežou. Nad portálom je veľký pozdĺžny oblok s polkruhovým ukončením. S takýmito oblokmi sa stretávame aj v závere kaplnky. V jej interiéry na čelnej stene je manieristický oltár so stĺpovou architektúrou, s rímsami a s nadstavcami a s bohatou plastickou i rezbárskou výplňou. V strede oltára je obraz Ukrižovania, po stenách plastiky svätcov, Imricha, Vojtecha, Štefana a Ladislava. V bohato odstupňovanom nadstavci je ďalší obraz Zmŕtvychvstania, po stranách postavy svätcov, svätíc a adorujúcich anjelov.

    Kazateľnica zhotovená zároveň s kostolom je takisto manieristická. Na polygonálnom parapete, delenom stĺpmi ovinutými viničovou ornamentikou, sú plastiky štyroch evanjelistov a socha Krista. Na polygonálnom baldachýne s ušnicovou ornamentikou je baroková soška Vzkrieseného Krista.

    Renesančné jednosedadlové stallum z r. 1544 je dielom bratov Krištofa a Jána Langovcov. Uzavreté je zo všetkých štyroch strán a vyplnené bohatou intarziou v podobe geometrických ornamentov i pohľadov do interiérov.

    Interiér doplňuje náhrobok Márie Thökölyovej, rod. Gyulaffyovej z 1. pol. 17. storočia. Renesančné východné krídlo hradu zbúrali v 18. Storočí. Jeho základy s dispozíciou odkryli pri poslednom archeologickom výskume. Bola to jednotraktová budova, ktorú osvetľovali veľké, segmentovo ukončené obloky prerazené vo východnom hradnom múre. Ich otvory so zvyškami renesančných malieb sa uplatnili pri obnove objektu. Obvodový hradbový múr má v hornej časti rekonštruovanú krytú ochodzu.

    V neskorogotickom západnom krídle sa zachoval pôvodný suterén, dnes adaptovaný pre potreby vinárne. Má renesančné klenby. Jednotlivé priestory v suteréne sú pospájané neskorogotickými kamennými portálmi. Nadzemné časti budovy postavili z kamenného materiálu bývalého kostola sv. Alžbety s mnohými sekundárne použitými, opracovanými kameňmi.

    Súčasťou hradu sú tri kruhové bašty a hranolová prístavba na južnej strane. Bašty sú upravované a spojené s areálom hradu. K bývalému mestskému opevneniu, ktoré sa pripája k hradu na východnej strane, pristavali koniarne. Pri výskume exteriéru sa zistilo, že na poschodí boli pozdĺžne obloky lemované sgrafitovými pásmi s naznačením renesančných ríms.

    Zdroj: Stránka mesta Kežmarok

Page 120 of 253