Forum Replies Created

Page 13 of 15
  • evi

    Member
    26. júla 2009 at 23:36 in reply to: Nadmurovanie kamenných múrov

    Ďakujem za rady, začína mi jemne svitať – ale murár , alebo tesár zo mňa asi nikdy nebude…
    Palo, stĺpy sú slabé, ako popisuješ – to je ten dôvod, prečo nemám chuť riešiť kotvy (najnovšie na mňa majstri vytiahli termín “chemická kotva”), lebo si myslím, že sa rozpadnú. A betónové čiapky vidím ako nedržia na plotových stĺpoch, ktorý bol v minulosti takto nadrábaný a to ma tiež odstrašuje. Krytina bude ťažká, škridlová – je aj na dome (vidno ju aj na fotke), plus humno bude z väčšej časti vybité – otvorená bude jen jedna strana (ako aj pôvodne bola) z dvorovej, južnej strany – a aj tam bude drevená povala.
    Statika oslovím, problém je len v tom, že je tiež výsostne moderný….

  • evi

    Member
    24. júla 2009 at 20:29 in reply to: Nadmurovanie kamenných múrov

    Hľadal som spomínaný krov, našiel som iba niečo príbuzné z Tomášovského kaštieľa, čo by sa dalo použiť, ale je naozaj pracnejší. stolica sa dala vynechať.
    Teraz už ten krov spomínaný Porsenom, len som ho trochu zmodernizoval, namiesto hambálku som dal klieštiny.

    Mám pocit, že aj náš pôvodný majster chcel robiť krov tiež takto – nejasne si spomínam na rozhovor so statikom, kde diškurovali na tému, či musí byť hambálok, alebo stačia klieštiny. Je šanca, že sa dopracujeme k pôvodnému návrhu, len neviem, kedy.
    Z ďalšieho postupu však mám obavy. Partia, ktorú sme oslovili ešte nevie, čo ide presne robiť a ako, ale vie, že musia kotviť krov v stĺpoch a práce na domurovaní ohodnotili bez dopravy a materiálu na 2 700 €. Zdá sa Vám takáto cena ok? Priznám sa, mne nie, možno nás chlapci len testujú.

  • evi

    Member
    23. júla 2009 at 13:22 in reply to: Nadmurovanie kamenných múrov

    Trio pôvodného stavu humna.Kotvenie tam nebolo. Spojovacie spodné múriky medzi stĺpami sú podľa mňa dorábané, lebo sú medzi nimi a stĺpmi špáry.



    Nemám šajn, aký krov bol, ani aký má byť. Je zlé, že kontinuita prestavby je prerušená a nákres nového krovu momentálne pre nás nedostupný. Odporúčania z diskusie som vytlačila a posuniem tesárom, snáď to zvládnu.

  • evi

    Member
    22. júla 2009 at 19:34 in reply to: Nadmurovanie kamenných múrov

    Bud si skus zohnat nejakych ludi ktori maju s takymito obnovami dlhsie skusenosti, alebo chodte na vikendovku ci workshop na niektory z hradov, naucte sa tam murovat (fakt to nie je nic zlozite) a urobte si to sami :-) A bude aj radost z dobre vykonanej prace a usetrite za pochybnych majstrov.
    Máme dobrého a tvárneho majstra, ktorý nám mal robiť celú rekonštrukciu, no stihol len strechu na dome, leží v nemocnici po vysokej amputácii nôh a choroba prograduje…
    Odborníci 8) majú čas až na jeseň (rámcovo sme sa dohodli na rekonštrukcii fasády na dome).
    Máta ma demontovaná strecha a obnažená klenba na sýpke, radi by sme do jesene niečo urobili. Múry aj stĺpy by mali byť finálne omietnuté.
    O brigáde sa dá uvažovať, ďakujem za tip.

  • evi

    Member
    22. júla 2009 at 19:09 in reply to: Nadmurovanie kamenných múrov

    V stĺpoch na humne sú ešte videteľné zárezy po pomúrniciach. Strecha ako celok je do “L”, čo je asi dosť pevná vec. Keby sa zrekonšrtruovala koruna múrov a stĺpov aj s tými zárezmi (povedzme kameň a nejaká malta, kameňa je dosť, ale ak bude treba, budú aj tehly…) a na to by sa len položili pomúrnice, ktoré by s priečnymi hradami (neviem, či je to to správne slovo) a na to položenou ďalšou asi tiež pomúrnicou, urobili raster – to by mohla byť z môjho kuchynského pohľadu ako samostatná pevná jednotka…Alebo aj nie.?
    Ak by sa to s tými múrmi a stĺpmi (ktoré nemajú takmer žiadne základy) pevne spojilo železom, nebude to každé rozťažnosťou tancovať po svojom a následne praskať?

  • evi

    Member
    13. apríla 2009 at 22:35 in reply to: Z akeho dreva bol jezisov kriz? (otazka)

    pre: pipo
    máš pravdu, mala som si overiť, čo popíšem….

  • evi

    Member
    13. apríla 2009 at 13:46 in reply to: Z akeho dreva bol jezisov kriz? (otazka)

    Od potopenia Titaniku asi najvvacsia haluz jaku som tu cital. …..Moj dedo Ervin, z omnoho nevinnejsich dovodov, chcel zistit z ktoreho trnicnana bola trnova koruna. Vyrabal si domaci oltarik a chcel ho s tym trnim ozdobit. A zistil to co zistis aj ty, nevie sa.

    Akú haluz mal Kristus na hlave? Kedysi na škole sme sa učili, že to bol zrejme Poncirus trifoliata, aj keď niektorí moji kolegovia vravia ( v dohadoch), že by to mohla byť aj Gleditzia triacanthos, ktorá sa na obrazoch na Kristovej hlave často zjavuje….obe dreviny sú dosť robustné, tak neviem, možno boli použité nejaké juvenílne výhonky. Ja sa na to pozerám záhradníckymi očami a zdá sa mi táto téma dendrologicky zaujímavá ….

  • evi

    Member
    5. apríla 2009 at 20:55 in reply to: B.O.Z.P. a hrady

    …. musím, uskalienka, reagovať: BOZP nie je oblasť, kde by som riskovala ani ako zamestnanec, tobôž ako zamestnávateľ. Dobrovoľná a dobrovoľnícka práca sú dve odlišné veci – dobrovoľne môžem pozametať ulicu pred svojím domom aj bez reflexnej vesty, ale ako dobrovoľník si to určite nemôžem dovoliť, lebo, predpokladám, konám na popud niekoho, kto to má nejakým spôsobom ošetrené, nesie zodpovednosť a nechcem mu vedome priťažiť a skomplikovať život. Aj dobrovoľnícka práca je práca. Myslím, že žiadna poisťovňa nebude kryť úraz, ktorý by sa stal na hrade v dôsledku zanedbania BOZP -(ak by nebol deklarovaný ako náhodné turistické pošmyknutie….). Inšpektorovi BOZP bude úplne jedno, na aký typ pracovného úväzku prípadný poškodený pracuje. Právnici, kde ste?

  • evi

    Member
    22. marca 2009 at 12:35 in reply to: ruina – zrucanina – rozvalina – torzalna architektura

    Dost mi to pripomina obdobie ked sa diskutovalo o novych terminoch pre zavedene pojmy napr.:batola=lezun ? ,valenda =hovnik/od slova hoviet/ atd. Nieze by som bola proti hladaniu spravnych pomenovani. Ale odtial potial. Akoze nie je dost tem na diskusiu?

    kety, príklad, ktorý spomínaš je niečo celkom iné – batoľa verzus lezúň a pod. je boj medzi čechizmom a slovenským ekvivalentom, synonymá sú o niečom inom.

  • evi

    Member
    21. marca 2009 at 16:49 in reply to: ruina – zrucanina – rozvalina – torzalna architektura

    uf!
    nedokazal som to docitat do konca, ani na to nemam cas…
    len ma prekvapuje aky velky dosah ma ta financna kriza. mozno je to nedostatkom prace, ale prekvapuje ma, ze sa potrebujeme hrat na slovicka.
    o co mi ide? uz vidim ako niekto po precitani tejto diskusie si zacne davat pozor na svoje zlozvyky pri vyjadrovani.
    pre mna (a myslim, ze pre vacsinu z Vas) je to Hrad, Klastor, Kaplnka, Kastiel…
    pre mna sa nic nezrutilo…

    ….finančná kríza možno vyženie par ľudí z hypermarketov, ale neviem, aky dosah by mohla mať na myslenie ľudí a schopnosť používať vhodné výrazy? Vystihnúť v popise správne slovo, bez zbytočných doplňujúcich opisov a výkladov je znakom vyspelého jazyka. Myslím, že v tejto téme ide práve o toto a osobne to vítam.

  • evi

    Member
    20. marca 2009 at 21:19 in reply to: ruina – zrucanina – rozvalina – torzalna architektura

    Nedá mi nesúhlasiť, má ísť o presne opačný systém, z množstva synoným vybrať ten najvýstižnejší napr. kaštieľ, zámok, hrad, trebárs opevnené sídla, alebo kostol, chrám, katedrála, to si netrúfnem pomenovať, teda ak sa nemýlim.

    Je to možno iná téma, ale ani mne nie je úplne jasné, čo znamená: kaplnka, kostol, chrám, katedrála, bazilika…( najmenej jasné sú mi kaplnka a chrám; kostol je podľa mňa všetko, o bazilikálnom osvetlení som už počula a katedra zrejme súvisí so školou….)

  • evi

    Member
    18. marca 2009 at 15:34 in reply to: Hrad Zniev

    To fakt?Veď keď som tam bol na jeseň minulého roku tak sa mi zdalo že je to schátrane.Zdalo sa mi to dosť zanedbané.Dufam že myslim to čo si myslel ty.Hneď pod hradným kopcom v lese trošku vzdialenejší od dediny.Okolo su múri s takými kaplnkami a v nich sú namaľované sväté obrazy.Vieš čo myslim?

    Tak to asi myslíš kalváriu, budova kláštora je v obci.

  • evi

    Member
    17. marca 2009 at 9:20 in reply to: Cena za architektúru v kateg. Rekonštrukcia a obnova budov

    Pozrela som aj minulé ročníky súťaže, keď som hľadala inšpiráciu pre našu rekonštrukciu. Snaha laika dopátrať sa príkladov obnovy starých domov bola málo úspešná, neviem, či málo cestujem, či je málo takých objektov, alebo im chýba propagácia ( hovorím o objektoch na bývanie). Asi ani v odborných kruhoch neexistuje “manuál” na správnu obnovu domov, sto ľudí-sto chutí, na vlastnej koži som však zistila, že nestačí vedieť : “čo nechcem”, ťažšie je zistiť a zrealizovať: “čo chcem”. Hodnotiť hotové je dosť ľahké. Ak máte niekto iný príklad vhodný do diskusie ( mlyn , myslím je výborným odrazovým mostíkom), sem s ním!

  • evi

    Member
    10. marca 2009 at 20:14 in reply to: ruina – zrucanina – rozvalina – torzalna architektura

    Suhlasim s tebou, podla mna je toto oznacenie fakt vhodnejsie pre romanticku stavbu typu grota (umela zrucanina)…

    grota (alebo grotta) je romantická záhradná stavba – umelá jaskyňa ( napríklad v parku v Lednici na Morave, kde okrem jaskyne je rad ďalších romantických zrúcanín, napr. hrad, aquadukt….

  • evi

    Member
    10. marca 2009 at 7:57 in reply to: STV2 – Môj dom – môj hrad

    ta.mara, máš pravdu v tom, že s investormi je “ťažká práca” a je to o.k. – stavba je zväčša na objednávku a v línii myslenia konkrétneho investora. Tam ťažko niečo zmeniť. Práve verejnoprávna tv relácia, by mala nájsť silu nepropagovať nevydarené a ani priemerné výsledky, ale ukázať alternatívne veci, zaujímavosti a nebáť sa provokovať niečím, nad čím sa rozháda aj odborná obec. Časopisy o bývaní sú zväzkom reklamy, ktorú treba predať, tam nečakám posun, tv platíme všetci a je robená len pre väčšinu – nechápem prečo. Vzťah k architektúre sa buduje – výchovou, rodinou, literatúrou, prostredím – rastú budúci investori – čím sa budú inšpirovať?

Page 13 of 15