[eta]

rb, hľadám  alternatívu za iglu, mohol by si vysvetliť tú škridlľu, neviem si to predstaviť. Rozmýšľam, ak dám nejaké iglu po obvode, tak by som mala dať hydroizoláciu po celej ploche, nech tá vlhkosť  teda odíde cez iglu a vyvediem to von. Penové sklo používajú na tepelnú izoláciu v pasívnych domoch – Kierulfovci – ateliér createrra, malo by to mať dobrý tepelný odpor, lepší ako liapor.

[eta]

Teda, asi by som mala uvažovať o nejakej možnosti robiť prievan pod dlážkovicou… evi, máte tú dlážkovicu niečím napustenú? A je to perodrážka? Ak by tie špáry medzi fošňami boli máličko nápomocné, mala by som aj racionálny dôvod rozhodnúť sa pre fošňe ( páčia sa mi). A reaguje aj ostatné drevo v interiéry, nemáte nové okná, stropy, obklady?

[eta]

…tak to tedas skúsim, otvoriť znova túto tému: podlaha v mojom kamennom domci na trvalé bývanie je v štádiu vyhádzaná pôvodná hlina s makadamom do výšky ako sa chcelo hodinkárom – malo by byť 30cm, povedzme vyspádované, kameň, čiastočne už aj makadam. Nasleduje vápno (CALMIT FEINKALK) s pieskom (môže byť šedý, frakcia od 4mm?) treba premiešať hrabľami pred nasypaním na makadam, alebo ako, nezasype sa do drenážnej vrstvy? Ak chcem ponoriť „vankúše- postrholce“ do zmesy, tak v tom istom čase ich treba položiť? Ak to chcem mať v rovine, treba hranoly zachytiť nejakým zadlabaným rámom?…pre izoláciu treba podložiť pásmi ipy? Ak chcem „vankúše“ položiť na vytvrdnutú vápno-cementovú zmes, tak až po 28 dňoch, alebo je to individuálne podľa spodnej vlhkosti? Ak chcem stlmiť vŕzganie, tak nejaká nášľapová vrstva: Hofatex, filc…, či stačí až pod dlážkovicou?, čo tiež nepatrne zateplí, zateplenie medzi postrholcami: voľne ložená ovčia vlna, perlit, keramzit, Hofatex? Nemohli by byť  piliny? Ešte tuším nebolo rozoberané na tomto fóre penové sklo, jeho cena je tiež vysoko utajovaná skuťočnosť, snáď v budúcnosti, keď bude

 dostupné, pomôže zatepliť a zároveň vydrenážovať pri zachovaní paropriepustnosti? Tak si hovorím, dám tam všetko to staré drevo naspäť a synak to „potom“ spraví poriadne, s tým penovým sklom.

A teraz by som sa chcela popýtať na tému zuhoľnatenia povrchu drevených konštrukcií za účelom hydroizolácie a ochrany proti škodcom, nezmení alebo nezhorší to vlastnosti drevených konštrukcií, nebude to kaziť vzduch v interiéry? Keď postrholce voľakedy kládly do popola, nebolo ten popol cítiť? Nedalo by sa to niečím eliminovať, povedzme nejakou hlinenou mazaninou? Údajne v akomsi experimente, na použitie do exteriéru, nechali zuhoľnatieť až 10mm vrstvu povrchu reziva (strecha, fasáda). Už aj eurooknári dávajú ako exteriérovú vrstvu „karbonizované drevo“. Tak, opaľovať tie postrholce, či nie? Tiež pri výkopoch zeminy sa u mňa obnažili konštrukcie rámu dverí, sú trochu plesnivé, lebo nad nimi bola dlho diera v  streche – neopáliť? Či radšej hľadať machra, čo to povymieňa? Keďže hlina má nižšiu relatívnu vlhkosť ako drevo, nemohla by vrstva hliny trvale vysušovať tento rám ak by bola spoľahlivo odizolovaná od zeme ipou? Hneď veďľa tohto rámu, ale už na kameni vnútornej priečky vyrástli riadne huby (múry od jesene do jari boli bez strechy).