Forum Replies Created

Page 4 of 5
  • eliss

    Member
    3. októbra 2010 at 20:41 in reply to: Lis na tehly

    Na vnútorné priečky nepotrebujete žiadne certifikované tehly nepálené. Nabíjanie je pracnejšie ako jednoduché vymurovanie nepálenými tehlami. Na murovanie sa používa tá istá malta ako sú tehly. Môže sa použiť i lepidlo ako u iných materiálov. Skôr sa prikláňam použiť hlinu a je po problému. eliss

  • eliss

    Member
    2. októbra 2010 at 21:45 in reply to: spracovanie vykopanej hliny na hlinene omietky

    Vyrobil som si drvičku, (ako mlynček na kávu) suchu hlinu na ňom pomeliem na prach a potom sa s ňou veľmi dobre pracuje. Voda je trochu pracnejšia. Rozdrvená sa dá dobre miešať aj lepšie sa dá zistiť pomer piesku a vody.

  • eliss

    Member
    2. októbra 2010 at 21:30 in reply to: trstinova strecha

    Na oplôtky je potrebný hrubší a dlhý (vysoký) cca 2,5 m po zbere a vyčistení a zarovnaní, odstránení klasu zostane asi 200 cm. Odstráňte voľné lístie to čo je tesne okolo stebla nechajte na trstine. Kvalitu posúďte sám. Zoberte steblo a zvrchu ho ohýbajte ako luk a malo by prasknúť až ak ho ohnete asi do jednej tretiny alebo aj nižšie. Potom je to kvalita dobrá. Ak budete tkať z horšej kvality tak Vám bude praskať pri tkaní. Pri tkaní bardo musí byť širšie medzi drôtmi aby sa trstina nedeformovala a nepraskala. medzery medzi drôtmi je od 10 cm až do 18 cm to záleží na Vás a na trstine. čím rovnejšia a hrubšia je dobrá kvalita a medzery medzi drôtmi môže byť 18 cm. Potom sa snažte aby drôty boli v jednej úrovni a na plote nebol jeden vyššie a druhý nižšie.
    Nezabudnite striedať tenký koniec s hrubším aby bol rovnejší. To by sa na jednej strane zbiehaval alebo by boli väčšie medzery na vrchu. Drôt si nasnovajte asi 100 m. Použite starší medený drôt od 0,6 mm do 0,9 mm Hrubší nieje potrebný. Meď Vám neprehrdzavie. Pozink po dvoch rokoch je prehrdzaveny a nič mu už nepomôže, ani lak. Ja som mal 0,6 mm z alternátorov. Po namontovaní na plot ošetrite pletivo vodným sklom v pomere jeden ku dvom l. vody. Potom postrekovačom to intenzívne nastriekajte aby tekutina stekala po trstine.
    Stav urobte viac asi na 210 cm. Takto môžete vyrábať oplôtky 200 cm. Ak budete mať kratšiu trstinu tak drôt navinte len na takú šírku ako je trstina. V prípade nejasnosti sa opýtajte ja Vám odpoviem. eliss

    Ešte pripomienka. Trstinu nezbierajte skôr ako je suché lístie. Steblá u koreňa môžu byť trochu aj zelené. Potom to dajte pod strechu na dobré vetrané miesto aby trstina vyschla. Ak Vám bude do trstiny pršať tak sa znehodnotí a chytí plieseň. S takou už nerobte, je nanič len do pece s ňou.
    Veľa zdaru pri práci a držím palce.

  • eliss

    Member
    1. októbra 2010 at 19:43 in reply to: Lis na tehly

    Staré domy z válkov si robili ľudia sami a nemali žiadne certifikáty. To všetko by mali zbúrať? Nemali ani takú pevnosť tlaku ako lisované tehly. Skôr to je byrokracia!
    Keď si urobím dom z prútia mala by to byť súkromná vec. Čo potom ľudia ktorý mali stavebné povolenia , robili domy z certifikovaných výrobkov, aj tak im to popraskalo a museli von! Som pre dodržanie zákona ale myslím si, že zákon o všetkom nevie. (Aj ten ktorý ho koncipoval)
    Aj tak si veci preverte aby Vás nejaký úradníček neprekvapil aj keď o veci nemá ani šajnu.
    Ak by ste urobili projekt na hrazdene múry nemal by to byť vôbec problém aj s vonkajším murivom.

  • eliss

    Member
    30. septembra 2010 at 8:59 in reply to: Čím omietnuť hlinený dom

    Ešte chcem dodať: omietku z hliny môžeme použiť na akýkoľvek podklad aj na betón. Pre spevnenie omietky použite jutovú tkaninu. Ta sa použije až na hrubú omietku ktorú môžeme zmiešať slamou a plevami ako píše Rado Nebojte sa ani prasklín to sa dá jednoducho riešiť. Na to treba viac miesta na popis. Nedávajte veľa vody aby to menej praskalo a omietku jednoducho nahadzujte rukou. Pozor ale len tú kde nieje vápno. Z vonku pre stabilizáciu s vápnom je to trochu iné. Tam sa to rukami bez rukavíc nedá.

  • eliss

    Member
    30. septembra 2010 at 8:46 in reply to: Čím omietnuť hlinený dom

    Nebojte sa hliny! Hlinené omietky z vonku sa stabilizujú polymérom. Ak ten nemáte, lebo sa predáva zatiaľ len ČR. tak sa použije trochu vápna. Nie veľa. Dá sa použiť aj náhrada za vápno. To sa dá kúpiť v stavebnej chemii. Nie je to zdraviu škodlivé. Je to tak malé množstvo že to nemôže ohroziť životné prostredie. Vonkajšia omietka by mala byť takto stabilizovaná a bude pokoj na dlhé obdobie. Inak to urobte ako Vám radil Rado z MT.

  • eliss

    Member
    29. septembra 2010 at 19:59 in reply to: Lis na tehly

    Každé tehly vylisované na tomto lisu sa sušia či sú čiastočne stabilizované alebo čisté hlinené s pieskom atd. Pri vylisovaní sa musia opatrne odobrať z lisu a pomaly uložiť na určené miesto. Teraz keď nie je tak prudké slnko sa môžu sušiť aj na slnku a stačí jeden deň potom sa uložia pod prístrešok aby na ne nepršalo lebo to zmení trochu pomer vody čo nie je žiadúce. Tehly mi nepraskajú. Skôr pri neopatrnom odoberaní z lisu a drastickom narábaní prasknú. Na druhý deň po výrobe sa môžno s nimi narábať aj trochu neopatrnejšie. Po jednom týždni sa môže s nimi už aj murovať ale len nenosné priečky. Stabilizované sa používajú bez obmedzenia po 14 dňoch.
    Môže sa s nimi murovať i nosný múr z vonku. Z vnútra sa použije primurovka tehál nestabilizované do požadovanej hrúbky. Na to sa môže použiť hlinená omietka. Pre ostatných ktorý by stavali z hliny zvonku musí byť stabilizovaná omietka polymérom. Ten predáva česká firma. Na hlinenú stenu môžeme celkom jednoducho použiť stenové kúrenie. Ja som autorom aj trstinovej strechy na stránke Obnova trstinová strecha. bdkon@seznam.cz Prešov.

  • eliss

    Member
    29. septembra 2010 at 9:19 in reply to: slamená strecha

    Strecha na tom mlyne je už hotová. Bola uverejnená na TV Prim. aj s pánom Špeciánom.

  • eliss

    Member
    29. septembra 2010 at 9:13 in reply to: trstinova strecha

    Zber sa blíži, november aj celú zimu.

  • eliss

    Member
    29. septembra 2010 at 9:10 in reply to: trstinova strecha

    Pre záujemcov o zber trstiny na Slovensku upozorňujem, že zber sa blíži! Zber sa začína tak o mesiac a to v novembri. Zberá sa rovný a dobre sfarbený. Šedý je zlí a nedobrej oblasti. Už o niekoľko sto metrov môže byť úplne iný a pekný tak si najskôr prezrite okolie aby ste nestrácali čas.

  • eliss

    Member
    29. septembra 2010 at 9:03 in reply to: Lis na tehly

    V tomto čase som už oveľa ďalej. Už som vyrobil niekoľko receptov aj niekoľko nových foriem tehál a lis je prestriekany na žlto.

  • eliss

    Member
    7. septembra 2010 at 21:40 in reply to: rákosové rohože

    Ja som si rohože vyrábal sám na stavu ktorí som si sám vyrobil. Problém u rohoží je aj to, že sú spájané pozink. drôtom pomerne jeden je tenký. Ten prehrdzavie aj keď to natriete.
    Ja som použil medený drôt 0,6 a takto mi drží už dosť dlhú dobu. Ak nechcete draho ošetrovať rohože z trstiny tak po montáži na plot použite vodné sklo a rozrieďte ho jedna ku dvom litrom vody a postrekovačom to intenzívne postriekajte. Tekutina musí stekať po trstine. To opakujte hoci každý rok a za 10 rokov vás to vyjde ako fermež. Trstina Vám vydrží ale ten drôt určite zhrdzavie aj keby ste ho natreli emailom. Pozrite si trstinovú strechu na obnove. Je tam aj ten plot.eliss

  • eliss

    Member
    16. augusta 2010 at 20:28 in reply to: Konštrukcia "volského oka"

    Pipo myslím, že sme hovorili i dvoch rozdielnych veciach. Existuje aj “byvolie oko” ktoré sa používa na trstinové strechy. Spodná časť je rovná a vrchná oblá. V tom sme si neporozumeli tak sa ospravedlňujem.

  • eliss

    Member
    15. augusta 2010 at 18:06 in reply to: Konštrukcia "volského oka"

    Presnejší výraz je “byvolie oko” Je to privreté spodné očné viečko byvola a preto sa tomu hovorí takto.

  • eliss

    Member
    15. augusta 2010 at 13:42 in reply to: kamenne zaklady

    Bol som v Českom pohraničí a tam som videl základy z kameňa a aj celé murivu bez jediného zrnka vápna hliny a cementu a piesku.Bola to stodola alebo iný hosp. stavba. Medzi veľké kamene nabíjali malé kamienky a takto spevňovali kamenné murivo. Murivo sa neomietalo a bolo pohľadove. Nebolo vôbec vlhké lebo vlhkosť asi nemala ako isť hore. Neviem ako to bolo z vnútornej strany.

Page 4 of 5