dorotka
Forum Replies Created
-
Čakám, čakám, že sa tu konečne zjaví, taký všeobecne poznaný symbol onoho KLADIVA s KOSÁKOM !
-
viking – celkom som na teba zabudla. Prepáč.
Možno ti aspon čiastkovo poradím, pokúsim sa o to.
Ako by som postupovala ja ?
Najprv by som ponúkla knihu do Divadelného ústavu, alebo do Dokumentačného centra SND, alebo do Univerzitnej knižnice. Tam by som sa rozhodne išla poradiť s niektorým odborným pracovníkom, ktorý sa zaoberá starými tlačami !
Ako posledné by som riešila predaj do antikvariátu.
Staré tlače (najmä s profánnym obsahom !!!) sa veľmi dobre predávajú, ak sú v zachovalom stave. Ak je kniha zničená, poškodená a i. tak sa záujem minimalizuje, až do nezáujmu.
Dala by som si vyššiu sumu a postupne zľavovala. Veľmi, veľmi laicky tipujem okolo 7.tisíc. Ale všetko sa môže zmeniť…
Ešte ma napadá (veď je to francúzske vydanie, však ?) Kultúrne centrum Francúzska na Sedlárskej…v najhoršom ponúkni tam.
Inak neviem, treba zisťovať na aukciách s knihami (napr. v Čechách)
Stačilo ? -
Kladivo má síce presnú terminológiu, ale aj mnoho názvov v jednotlivých nárečiach. V tomto ručnom (príadne do stroja implantovanom) nástroji je možné sledovať isté špecifiká v závislosti od remesla, kde sa kladivo používalo.
Napríklad v kováčstve je kladivo druhým najdôležitejším nástrojom. Kováč ním utĺkal z takmer beztvarej hmoty potrebnú formu. V kováčstve sa hojne používali jednoručné menšie kladivá (do hmotnosti 2,5 kg) a dvojručné kladivá (vážia najviac 10 kg) na kovanie väčších kusov. Dvojručnými kladivami sa pracovalo s viacerými druhmi vyklepávaného rytmu. Existovali i bezrohé kladivá, nazývané perlíky.
Zápustkové kladivá slúžili na profilovanie železa zvyčajne do valcovitého tvaru.
Osobitnú skupinu kováčskych kladív tvorili podkúvačské kladivká na pribíjanie podkov na kopyto.
Násadka na kladivo sa zväčša vyrábala z pevného a pružného dreva, napríklad z drieňa alebo inej húževnatej kroviny.Saša – NÁDHERNÁ TÉMA, veľmi širokospektrálna a zaujímavá
-
saša – vtipný obrázok ! Zaujala ma tá tučná čierna peňaženka v ľavom vrecku džínsov ! :twisted:
-
Verejne ďakujem šikovnému Sašovi za jeho pomoc, rady a nezištnú pomoc.
-
Je to veľmi milé a vyžaruje pohoda pri pílke !
Budem hlasovať za :P -
…že to byla lampa plná petroleje..
Nebudem sa zaoberať vývojom svietidiel, vezmem si na mušku leitmotív clivej piesne Marty Kubišovej
Vynález PETROLEJOVEJ LAMPY – Petrolejky – bol revolučným činom v histórii osvetľovacích telies.
O autorstvo tohto vynálezu sa doposiaľ vedú spory. Poliaci dokázali, že v roku 1853 petrolejku skonštruoval a používal Ignac Lukasiewic v nemocnici mesta Ľvov, ale celosvetovo sa prisudzuje vynález Američanovi Benjaminovi Sillimanovi. Tento svoj vynález prezentoval v roku 1855.
Ako prvá začala petrolejové lampy vyrábať továrensky videnská firma DITMAR. Továreň sa etablovala z manufaktúry založenej roku 1844 Rudolfom Ditmarom. Vyrábala rozličné potreby pre domácnosť, okrem iného aj olejové lampy.
V roku 1864 nechal R. Ditmar patentovať svoj vynález zlepšujúci funkciu strojčeka a knôtu v petrolejovej lampe.
V roku 1907 bola firma premenovaná na DITMAR BRÜNNER AG. Začiatkom 60-tych rokov 19. storočia už v Európe a Amerike existovalo niekoľkodesiatok tovární vyrábajúcich petrolejky v rôznom prevedení (sklo, porcelán, kamenina, smalt, liatina..) Tienidlá boli svojou výzdobou skla (matovanie, maľba, vryp,zdobenie ústia) klasifikované od najlacnejších (obyčajné priehľadné sklo) po najdrahšie. Princíp použitia kvalitného a drahého materiálu sa prirodzene prejavil i v spodnej časti – nádobke na petrolej.
Takmer v každej domácnosti existovali dve – tri petrolejové lampy, prenosné (niekedy i s plechovým zrkadielkom) a závesné.
MMMMMMMMMMMMMMMM
MMMMMMMM
A tu ozaj detailná zväčšenina z katalógu budapeštianskeho domu Parisi z prelomu 19.-20.storočia
(sľubujem, že to je posledná zväčšenina, už budú len miniatúrky) (chi, chi, chi… PP) -
Dnes podvečer, idúcky po niketorých mokrých západoslovenských obciach, zaujali ma skupiny omladiny pri stavaní májov.a tiež iné skupinky pod parazólmi s pohárikmi vínka, dokonca rozvoniaval na násteíčkách guľášik..
Už som skoro prijala názor, že 1.máj (sviatok práce) vytvorili kvôli našej krásnej tradícii stavania májov. Takže trošku o :
MÁJ – vysoký listnaný alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou zväčš ozdobenou stuhami, vencom, alebo i fľaškou s pálenkou. Máje stavajú mládenci pred domy dievčat, pred kostol, na námestie alebo významnú obecnú budovu.
Ako kultúrny jav boli známe už v antike. rimania, etruskovia a ´dašie staroveké niáárody dávali pred 1.májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami.
V stredovekej Európe sa stavali najprv pred kostol, radnicu a pod. ako prejav úcty a žičlivosti, od 15. storočia aj pred domy dievčat. Do polovice 16. storočia, ke´d zaviedli cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva istý právny význam, bol prísľubom manželstva.
V ďalšom období sa obyčaj z hľadiska formy i významu vykryštalizoval (máje sa stavali spoločne všetkým dievčatám v obci, alebo mládenec staval máj dievčaťu o ktoré mal záujem, alebo máje stavali spoločne mládenci všetkým dievčatám) a v tejto forme pretrval doposiaľ.
Stavanie májov bolo v minulosti rozšírené na celom Slovensku a patrilo do okruhu obyčajov máj-júl, keď bola zeleň hlavným obradovým, či magickým prostriedkom.
Výrazný vplyv na životnosť obyčaja stavania májov mali od 18. storočia opakované vrchnostenské zákazy v dôsledku škôd z výrubov. V priebehu 18. a 19. storočia zanikol obyčaj v mestách, čo súviselo s odlišným vývinom tradičnej kultúry.
Vyvrcholením stavania májov boli mládenecké slávnosti (niekde voľba richtára mládeže), obchôdzka mládencov s m uzikou po domoch, kde boli obdarovaní (naturáliami, peniazmi) a mládenecká zábava.
V niektorých dedinách prebiehali hry, napríklad pretekanie v šplhaní na najvyšší máj za fľašou pálenky, pričom si dlane a chodidlá natierali smrekovou živicou, aby sa po kmeni nešmýkali. -
No a takto to vyzerá (nado mnou) kým nepríde na pomoc saša !!!
-
OK(B)NOVA Okno do sveta
-
saša – ako vravím, si ilustrátorský mág !
Dodám (na ilustráciu) k šijacím strojom, že už v roku 1871 bola v Opave založená firma na výrobu šijacích strojov Minerva. Prvý šijací stroj a vlastne podnet na založenie firmy priniesol do Prahy V. Náprstek v roku 1863. -
Nebolo by kaviarne bez kávy, bez jej omamujúcej vône, zvláštnejchuti a nedoziernych účinkov.
Kávovník arabský (Coffea arabica), ktorý dorastá až do výšky 10 m, rastie divo v Saudskej Arábii, Jemene, Etiópii, Somálsku. Kávovník kvitne po celý rok, kvety sú biele, voskovité, avšak kvitnú veľmi krátko. Červenohnedé plody majú tuhú pokožku, pod ňou mäkkú dužinu a vo vnútri smená. Kávové semená sa nechávajú slabo nakysnúť (asi na 24 hodín), zmyjú sa z nich zvyšky dužiny a šupky a sušia sa na slnku. Tieto zrná sa musia najprv pražiť a následne mlieť na jemný prášok. Príjemnú chuť a vôňu dodávajú káve prchavé látky (najmä kofeol).
Káva sa používala ako osviežujúci nápoj najskôr v Arábii a blízkych krajinách. Arabskí kupci ju preniesli do Francúzska a od začiatku 17. storočia rástla jej ob ľuba vo všetkých európskych krajinách..
Kávovník bol koncom 17. storočia dovezený do Indonézie, v 18. storočí do Strednej a Južnej Ameriky
Prvé kaviarne na území Slovenska vznikli ….
Ale to až v ďalšom príspevku. Najlepšie každý o svojom meste. -
saša – skvostný materiál ! Od genézy slova, cez použitie až po obrázkový materiál so súčasnými cenami !
To je na založenie aukčnej spoločnosti (remeslá). -
-
Pre saša :
Lienka v sne – pomôže ti niekto, od koho by si to nečakal.
MMMMMMMM
