dorotka
Forum Replies Created
-
Saša, konečne som sa TU zasmiala. Teším sa na treťoplánový humor a naštuduj si anatómiu :D :D
-
Myslím, že aj ja začnem obiehať kovošroty. V súčasnosti budem odkupovať starožitnosti, ako penzionovaná voziť v kočíku medené plechy…
-
súhlasím, harp, že periodikum SGHS je výborné, tiež ho sledujem od jeho počiatkov a veľa zo štúdií čerpám. Časom sa i obnova dopracuje k tlačenej verzii ! svojej webovky, stačí v ročnej periodicite
-
kaviarnik je osobnosť, tričkom s logom len znásobená. Možno by jeho profesiu podtrhol féz miesto mikulášskej čiapky a fajočka s dlhým pipasárom…
Ja neviem graficky sprístupniť návrhy na logo obnovy, ale takí kúzelníci ako saša by to dokázali.
Logo obnovy svojím tvarom evokuje :
1. keby že má zúbkovaný okraj, tak poštovú známku
2. tým že má stred vo vnútri štvorca okrúhly, poštovú pečiatku, ktorá by mohla mať v kolopise informácie (www alebo aj iné)
3. samotný symbol by som si pokojne dala na rameno alebo členok ako nepermanentnú tetovačku aké sú bežné v predaji s inými symbolmi
4. celkom by som vystačila so šatkou s celoplošnou potlačou loga, ktorá by pristala všetkým okolo krku, čo sa pohybujú v prírode, na zrúcaninách, vychádzkach, čundroch… a riešila by som to v rozličných farebných kreáciách a možno i batikom, ktorý sa vzhľadom na tvar loga priam pýta na takúto textíliu…a to nehovorím o prstenci na cigárke pre kaviarnika a cigaretovej škatuľke pre dorotku…
-
som veľmi rada, že na knihe spolupracovali títo zanietenci z obnovy a budem sa tešiť z každého, drobného i veľkého úspechu. A tých už majú autori a organizátori záchranných prác našich hradných rumovísk na svojom konte nemálo.
Žiaľ, nie každý, kto by aj ako chcel, sa môže zúčastniť krstu knihy, na ktorý nás pozývajú títo obetavci nasiaknutí do poslednej nitky trička entuziazmom.
Prosím za seba (ale iste aj za majoritu registrovaných obnoviakov) , aby nám umožnili zakúpiť si knižku
Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine
Každopádne, ešte pred jej prečítaním, blahoželám autorom, organizátorom, všetkým zúčastneným a participujúcim k ich skvelej práci, ktorú naša kultúrna krajina ešte stále nevie doceniť ! -
Celkom zaujímavé ponuky ! Niektoré výstavy a programy sú (našťastie) aj inokedy, ale na mnohé zas , ak zajtra nestihneme, si budeme musieť počkať. Treba využiť aj to lukratívne vstupné a obehať, čo sa dá.
-
Ach, jaj ! Ľudská pamäť je krátka a oní tunelári sa tým budú pýšiť inde, nie v hniezde, v ktorom vyrástli. Tam oni už ani nechodia, na tie dedinky. Už aj dialekt všetci prispôsobili módnemu západotrendu (starý otec by im nerozumel). No predovšetkým, platí ono okrídlené za peniaze kúpiš všetko (alebo v Praze dúm)
-
Som potešená, hrdá, pyšná, šťastná,
som prvá
som tu kaviarenský štamgast,
prím však len do ďalšej súťaže trvá…
-
ešte som chcela dodať na margo nórskeho odevu, že už je to samozrejme štylizovaný odev a sú tu zaujímavé paralely so slovanskou partou – venček, stuhy, strieborné veľké filigrány…
-
Nie, nebola, ani v Nórsku (i keď tam máme priateľov a oni občas zbehnú ku nám), len som sa úplne okrajovo venovala laponcom.
-
nórski Laponci napr. z Karasjoku mali odlišný odev ako z Tromsö, pravdepodobne oba vychádzali z odevu nomádnych Laponcov (špeciálne sa tomu nevenujem)
-
freya – áno, 4 dni to blbne.
-
Som potešená Mozartradiom !
-
takveru, treba diferencovať použitie ľud.odevu. Už nemá funkciu odievania na všedný deň (pracovný odev) a sviatočný deň(kostol) či príležitostný (svadba, pohreb, krštiny a dni výročného zyvkoslovia). Ľudový odev dožíva a jeho nositelia sú starí ľudia, najstaršia generácia. Aj u nich býva pokombinovaný. Na slovensku mal odev rozlišovaciu funkciu – čo dedina, to iný variant ľudového odevu. Svojráznosťou ľud.od. na Slovensu bola modrotlač a výšivka, obe pretrvali až do polovice 20. storočia. Strihy odevov mali viacero analógií v regiónoch (krajoch). Materiál – dlho sa udržali doma tkané látky a najmä z vlnenej priadze (mužské chološne, haleny, šuby).
Typová pestrosť vyplývala z viacerých faktorov (národnostné, religiózne zloženie), odchod z vidieka za prácou, vznik manufaktúr, relatívna odlúčenosť (kopanice, lazy), atď…
Inak rozmanitosť ľudového odevu je zrejmá aj v iných krajinách (Nemecko, Rakúsko, Ma´darsko…i Nórsko, ako uviedla Freya – najmä Lappen costume je svojrázny)
Ďalšia téma na dlhé zimné večery… -
freya – s „krojom“ je to veru u nás komplikované…
Jednak sa už ľudia za tradičný odev hanbia a tiež vymizli všetky príležitosti na jeho prezentáciu.
Kým v niektorých, najmä nemeckých, krajinách je kroj prejavom lokalpatriotizmu a n árodnej hrdosti (DIRNDL), u nás sa chápe ako prejav maximálnej vidieckosti, prípadne nacionalizmu.
Inak, názov kroj sa začal používať v súvislosti s odevom, ktorým sa koncom 19. storočia manifestovalo národné povedomie a neskôr sa tento názov zaužíval pre scénický kostým pre folklórne skupiny, zoskupenia, súbory.
V odbornej terminológii sa používa ľudový odev, ktorý má širší význam. Zahrňuje odev viacerých sociálnych vrstiev – roľnícky, pastiersky, remeselnícky, robotnícky, zemiansky.
Celkovo by ma však zaujímali typy nórskych krojov a príležitosti, kedy si ich odievajú..