dochtor
Forum Replies Created
-
Doky,
… trefne a pekne si to napísal (myslím tú poslednú tretinu príspevku)
Dochtor
-
Zdravím,
pripájam sa k Dokimu. Ak tam má ísť betón, dal by som pod neho dal hrubšiu vrstvu makadamu. Ak nie, potom na makadam nejakú dobrú hydroizoláciu a na to drevenú podlahu ako uvádzate. Ale osobne sa prihováram za ten betón. Ja som na betón dal 120 mm tep. izolácie a na to roznášaciu vrstvu zo starých veľkoplošných stenových drevotrieskových dosiek (kúpených za babku pri likvidácii skladu) plus skrutkované OSB dosky na pero drážku. Na to potom klasické dubové parkety. Nemám s tým problém.
Dochtor
-
Zdravím,
vďaka za trefný komentár, Doky. Tie príčiny a dôsledky si vystihol, ala za „veniec hore“ som na 100%. Povedzme si prevdu: keby naši pra-pra-predkovia poznali betón niekedy v x-tom storočí – iste by ho používali tiež …a my by sme sa ich teraz „tradične“ snažili napodobňovať.
Na margo: koľko kamenných mostov bolo postavených v 20-tom storočí? …a koľko betónových?
…Ináč predpokladám, že „babičkina chalúpka“ je pozdĺžnou stranou na hranici pozemku a sused má práve k jej zadnej stene vyspádovaný pozemok + vykopané také malé jarčeky od jeho odkvapov rovno k nej a zrovna táto stena sa trochu vyklonila. …totiž takýto prípad som mal ja (okrem toho vyklonenia steny).
V prvom rade zistite hĺbku základu. Ak je hlboký do 300 mm pod zem – nie je to nič moc. Dokyho „veniec pod zemou“ je dobrý nápad, ale v tomto prípade by som ho zapustil aj čiastočne pod pätu základu. Hornú hranu by som riešil pod úrovňou terénu, aby ho nebolo vidno. A samozrejme by som robil drenáž na úrovni základovej škáry nového základu (predpokladám, že aký-taký sklon terénu tam je). V mojom prípade som musel likvidovať všetky (drevené) podlahy v dome – tak som riešil aj drenáž celého pôdorysu v interiéri domu. Stenu som podsekal (podrezať sa nedala), „zmyselne“ zaizoloval fóliou nad základom (ktorú teraz nevidno), zosilnil zapustenými betónovými stĺpmi (ktoré teraz nevidno) a staticky som ich prepojil so stužujúcim vencom v úrovni stropu (ktorý tiež nevidno). O tom všetkom som už nedávno písal. V zmysle včera vyslovenej klasifikácie som „na 100% kacír“ …ale dom je suchý, steny stabilizované, podlahy zateplené, vonkajšie omietky, strešná krytina, odkvapy, odvod vody a spádovanie pozemku zabezpečujú, že má predpoklad vydržať ďalších x-rokov bez vážnych rekonštrukčných zásahov na ktroré ja, povedzme v 70-ke, už nebudem mať sily (…a pri našom dôchodkovom systéme ani prostriedky :-)).
PS1: skúste si vyhľadať debatu na tému „reverzibilita“ o ktorej tu okrem iného písal aj „harp“ 18.3.2006 (…inak, pozdravujem). Domy, ktoré chcete opravovať nie sú historické pamiatky. Ak k nim chcete takto pristupovať, potom musite akceptovať aj to, pri použití tradičných materiálov a technológií ich budete opravovať stále dookola. Niektoré vplyvy neodstránite na 100% (napríklad vlhkosť z podložia stavby) a nakoniec zistíte, že podriaďujete svoj spôsob života stavbe …je otázkou času, kedy vás to prestane baviť, dôjdu vám peniaze, alebo sily.
PS2: Som pracujúci človek, takže trochu zase niekedy na budúce. Idem pracovať.
Dochtor
-
Zdravím,
…s veľkým množstvom podielových vlastníkov to nie je žiadne terno. V mojom prípade sme vyplácali iba troch súrodencov manželkynho otca, ktorí dom nevedeli predať niekoľko rokov. Aj tak si pri podpise zmluvy mysleli že nám predávajú „navybrúsený diamant nepredstaviteľnej ceny“ a chceme na tom dome len nekresťansky zarobiť na jeho ďalšom predaji. Takže ak máte hocakú inú možnosť – radšej nekupujte dom od príbuzných.
Optimistické vyjadrenie, že sa jedna stena trochu vyklonila by chcelo fotku. Zase z vlastnej skúsenosti by som poradil, že žiaden nedostatok na dome netreba zľahčovať. Príčina prečo je tá stena „trochu“ vyklonená v konečnom dôsledku môže spôsobiť ohromné komplikácie pri oprave – napríklad podbetónovanie základu širokého napr. 700 mm nie je vôbec sranda.
Čo sa týka opravy „tradičným spôsobom …odmietanie cementu a nezmyselných izolácii“ – tak na to mám svoj nesúhlasný názor. Nechcem Vás demotivovať, ale ako chcete pri takomto tradičnom prístupe obhájiť použitie betónu pri oprave vašich základov? Tam by to nešlo tradičným spôsobom a bez betónu?
ETERNIT na streche je tentoraz už naozaj „prúser jak sviňa“. Podľa slovenských predpisov sa ETERNITU nesmiete ani dotknúť. Demontáž a likvidáciu Vám musí vykonať odborná, špecializovaná firma s oprávnením na vykonávanie prác s azbestom. Demontáž sa robí po hermetickom uzatvorení celého piestoru. Koľko takáto sranda a následná likvidácia nebezpečného odpadu môže stáť si ani nechcem predstaviť.
…osobne by som sa radšej obzrel po inom dome s menším počtom komplikácii.
Ale ak máte k domu po Vašej babke citové väzby a spoluvlastníci Vám ho predajú tiež za „babku“, potom prajem veľa síl a chute do prestavby.
-
Zdravím,
keď už hovoríme o tých „terroiroch“, tak u nás v Tatranskej Štrbe sa musí uvažovať s mrazom a so zámrznou hĺbkou cca 1000 mm. Keď sa zváži tento fakt a uvedomíme si aká je funkcia základov, tak s toho nám výjde prečo sa základy robia z takých materiálov z akých sa robia a do takej hĺbky, do akej sa robia.
Takže, keď sa postaví dom z hliny a bez základov napr. v Dolných Salibách, vďaka masívnosti stien môže vydžať aj sto rokov, ale môže taktiež práve kvôli tomu mrazu aj sem-tam popraskať.
Neviem aké domy stoja v Nagyiván-e v puste Hortobágy, neviem či tam v zime mrzne, ale tam to zrejme funguje aj bez tých základov.
-
Zdravím,
„Prúser jak sviňa“ tie vaše „základy“. Prepáčte za výraz, ale mohli ste pri obhliadke toho domu aspoň kopnúť do tej steny – reku či je aspoň trochu tehlová (teda ten spodný meter). Pravdupovediac ja by som od takéhoto domu radšej zutekal hneď na začiatku – niekde vedľa, kde iste tiež predávali podobný dom, za podobnú cenu, ale aj so základmi.
Keď už ho teda máte, pravdou je ale aj veta, ktorú som tu nedávno zhodou okolností zvýraznil práve ja – o tej životnosti „…ale keď tu už stojí nejakých tých pár rokov…“
Nemám tu veľmi čas sa dnes rozpisovať. Fandím Vám v tej rekonštrukcii „tradičnými metódami“ Ako pomôcku k tým hlineným omietkam a k mnohému ďalšiemu skúste pozrieť publikáciu: Príručka hlineného stavitelství od profesora Minke-ho. Na nete si ju isto nájdete a dá sa „illegal free“ stiahnuť.
dochtor
-
Zdravím,
V mojom prípade je dom postavený po dĺžke (18m) do svahu. Takže horná úroveň základu je na niekoľko-krát odstupňovaná. Dom bol po dĺžke rozčlenený na tri miestnosti s rozličnými výškami podlahy. Výška podláh kopírovala stúpanie terénu a horná úroveň základu nevystupovala nad podlahy (teda okrem koncovej zadnej steny, ktorá delí pokračujúci dom na obytnú a hospodársku časť (ktorú som zatiaľ neprerábal). Pri prestavbe sme sa najprv rozhodli zrovnať všetky podlahy do jednej roviny – čím v dvoch tretinách domu základ vystúpil nad úroveň podlahy (ako v tvojom prípade) a v zadnej časti sme sa s výkopom dostali až na úroveň základovej škáry
(…oups…). Pri sekaní hlineného muriva po úsekoch cca 600 až 700 mm sa nám jednotlivé tehly zhora uvoľňovali rosypávali a padali do drážky, takže nakonic každý takýto 600 mm úsek nevyzeral ako úhľadná drážka ponad základ ale ako diera pyramidovitého tvaru s výškou cca 300-400 mm. Do otvorov sme vkladali PVC fólie so zahnutými okrajmi cca 100-150 mm po bokoch a tiež von z múru. Potom sme starými tehlami (na šírku tehly – 120-150 mm -aké boli k dispozícii) úplne zamurovali jednu stranu otvoru – z exteriérovej strany múru. Z vnútornej strany múru sme hornú úroveň otvoru po hrúbke múru (750-800 mm) vysekali tak aby sa horná hrana otvoru postupne zvyšovala smerom dovnútra (vyrúbali sme ešte zopár tehál navyše). Potom sme čiastočne zamurovali aj vnútornú stranu otvoru (povedzme do polovice výšky. Vzniknutú dutinu cca 450-500 mm po hrúbke múru sme postupne vyplnili betónom, ktorý sme dôkladne prepichovaním a zhutňovaním natlačili do všetkých dutín otvoru. Postupne ako sme liali betón, sme domurovávali aj tehlovú stienku až kým nám neostal pod vrchom iba malý nalievací otvor, do ktorého sme po vyplnení betónom riadne vrazili poslednú tehlu. Musím uviesť, že múry nám po takomto zákroku ani na jednom mieste nepopraskali, ale to vypĺňanie betónom som robil fakt dôkladne.
Niekto môže namietať na použitie betónu, na vytvorenie tepelného mosta. Tak ešte dodám, že múry sme potom zatepľovali a chystám sa zatepliť aj sokel (zo zeme vyčnievajúce základy), ale do tejto fázy som ešte nedošiel.
A ešte nakoniec pri podsekávaní muriva sme riešili zároveň jeho zosilňovanie stĺpami betónovanými do vysekaných drážok v stene. Tie stĺpy mi držia nový strop. O tom ale možno na budúce.
Dochtor
-
Zdravím,
Plne sa stotožňujem s uvedeným názorom ohľadom základov od viliama.durinu . Tiež som vlastník podobne „založeného“ domu (síce má nejaké kamenné základy, ale do hĺbky len tak max. 300 mm).„Ale keď na mieste stojí už dákych 100 rokov…“
Rozhodne to ale nie je žiadna výhra. Pri rekonštrukcii by ste mali zvážiť koľko a ako ťažkých nových materiálov do domu zabudujete. Napríklad nadstavbou ďalších dvoch poschodí – rozhodne „základom“ nepomôžete.
Ak máte dom na vyslovene silne ílovitej a mokrej pôde (ako ja) zvážil by som aj či sa púšťať do drenáže okolo domu. Takejto málo únosnej mokrej zemine rozhodne nie je potrebné meniť zaťaženie (pridávať ale aj uberať!) a tiež meniť stav vlhkosti (kvôli veľkému zmrašťovaniu).
U mňa steny boli mokré do 2 metrov aj vyššie a bez kompromisov som sa rozhodol pre vloženie izolácie nad základy. Niekde skôr som v tomto fóre o tom už písal – a vrelo to odporúčam každému, kto si to vie urobiť sám. Firmu a to nenalákate žiadnu (teda aspoň nie za primerané peniaze). V mojom prípade trvalo dvom/trom ľuďom zaizolovanie obvodových múrov dĺžky 48,4 m – cca 8 dní (a to sme popri tom pozdĺžne múry zosilňovali stĺpmi každých 1,9 m). Najprv sme, ako viliam, chceli rezať pílou – nešlo to, potom prevrtávať vrtákom – nešlo to, nakoniec sa osvedčila sekera a hlinené tehly silne rozrušené dlhoročným pôsobením mrazu sme jednoducho vyrúbali cez celú hrúbku múru. Postupovali sme klasicky od rohov na preskačku – po úsekoch cca 600 – 700 mm. Na vrchy základov sme kládli pásy PVC fólie s presahmi a potom sme ich poprekrývali. Upozorňujem ale na fakt, že je potrebné to robiť na jar, keď sú steny ozaj veľmi vlhké, lebo v lete, keď je sucho a múry preschnú si s nimi neporadíte ani s tou sekerou. Problémy s praskaním alebo vlhkosťou múrov odvtedy nemám žiadne. -
…tak ešte raz s prílohou
-
Zdravím,
pri sledovaní témy oprava hlineného domu a tiež témy opravy kamenných domov tuto na obnova.sk som natrafil aj na takéto zaujímavé zrdroje informácii. Skúste pozrieť. Možno niekoho inšpirujú
-
Zdravím,
skôr než na to niekto odpovie, by som trochu poopravil túto úvahu. Šírenie tepla vedením je fyzikálny jav závislý od rozdielov teplôt na obidvoch stranách deliacej konštrukcie, od tepelnotechnických vlastností materiálu deliacej konštrukcie a tiež od jej vlhkosti. Ak ste popisovanými úpravami čiastočne znížili vlhkosť v stene a základe – miera prestupu tepla by mala byť nižšia – teda základ by pri rovnakých podmienkach vykurovania nemal byť až taký studený (vo vnútri) ako predtým.
Samozrejme problematiku studeného základu je potrebné posudzovať komplexne spolu s ostatnými priľahlými povrchmi (stena a podlaha). Totiž za určitých okolností – po účinnom zateplení steny a podlahy sa tepelný most cez základ môže veľmi zvýrazniť. Upozorňujem na slovíčko „zvýrazniť“. V žiadnom prípade sa stav nezhorší – ale s ohľadom na „vylepšené“ povrchové teploty steny a podlahy sa „nevylepšená“ povrchová teplota základu môže subjektívne javiť ako zhoršenie stavu.
Dochtor
-
Zdravím.
Tiež sme s manželkou vlastníkmi hlineného domu, ktorého opravu dokončujeme. Nie zrovna tak ortodoxne (bez cementu) ako niekde nižšie spomínaš, ale pridal by som ti jeden zaručený postreh, ktorý som aplikoval na našom dome. Hlinené steny z nepálených tehál máme hrubé 750 mm až 800 mm. Stena zo strany od suseda bola vo vnútri vlhká do výšky 2 m a z vonku bola bez omietky, ktorá opadala. Dlážkovú podlahu v izbách sme museli odstrániť kvôli tomu, že bola vo veľmi zlom stave. Obvodové steny sme chceli zaizolovať proti vode podrezaním. Po získaní prehľadu o možnostiach v tom čase (2001) sme zistili, že by to stálo celý majetok a nechcela do toho ísť žiadna firma. Urobili sme si to nakoniec svojpomocne (ako neskôr všetko ostatné) a dvom (dva dni trom ľuďom) nám to trvalo cca 8 dní a to sme popri tom tie múry aj zosilňovali stĺpmi. Ak v tom dome nebývate, potrebujete nanovo riešiť omietky a podlahy a teda vám nebude vadiť, že prechodne sa tam narobí teda fakt riadny bordel – vrelo odporúčam pustiť sa do toho. Problémy s vlhkosťou odvtedy nemám žiadne. Samozrejme tiež sme potom drenážovali okolo domu aj v miestnostiach. Ak by bol záujem napíšem podrobnosti.
Dochtor
-
Zdravim.
Drevomorka je čiperka a veľké svinstvo, prerastie aj cez metrový múr a zbaviť sa jej na 100 % nedá.