benjo
Forum Replies Created
-
[quote=horvath111]
na Bazoši som si kúpil zaujímavé “dózičky”.
číslo na spodku je pravdepodobne múzejné id. číslo (prírastkové/evidenčné, atď.) zb. predmetu, nie zo Slovenska, ale pravdepodobne zo Simferopolu (Krym – pred tým Ukraina), ktorá bola odvezená odtiaľ počas II. sv. vojny. ALE! Pod tám id. oni hľadajú úplne iný predmet.
[/quote]
ja mam tiez dve otazky..aj ked tych otaznikov je tam viac :)
-co ta viedlo k domienke ze je to pravdepodobne id.c. predmetu z muzea v Simferopole a ze to bolo odvezene pocas II.SV??? to su velmi konkretne informacie ktore si clovek len tak nevycucne z prstu.. a hlavne to o II. SV clovek iste z porcelanu nevycita.
-a potom ako vies ze oni hladaju pod tym id uplne iny predmet?? z tej vety mi hned napadne ze je to teda ich evid.cislo. kontaktoval si ich vari? to ti oni dali take info?
-
este k identifikacii vyrobcu…teda k tomu W na ciferniku…vela hodin s podobnou znackou som nenasiel, ale jedny sa predsa len nasli..vid foto. mal by to teda byt urcite WEIMAR, made in DDR, asi tiez nejake 60.-70.roky
-
najst podobne hodiny mi trvalo sekundy…najst vsak vyrobcu mi zabralo celkom slusne casu.
nasiel som doleuvedene videjko.
nie su to sice tie iste hodiny ako si sem dal ty, ale znacka vyrobcu je ta ista
biju aj tvoje tak isto ako tieto z videa? teda pri celej aj pri pol hodine?
…..ak ich dokazes natiahnut teda, lebo k nim patri aj klucik
myslim ze drahe nebudu…plus/minus 10-20 eur…tak stoja podobne hodiny na nete
Půlové krbové hodiny Weimar. Bijí v celou hodinu počet hodin a v půl 1x.
datovanie k nim uvadza 1971
https://www.youtube.com/watch?v=DdTPJgWLYsc
-
hm, trochu si nerozumieme..ja nemyslim nic novodobe, priemyselne…ale ako sa pocinovavalo kedysi..pred storociami. bez ponorenia do cinu, bez chemie… ja som taky postup akoze “odporucal” zavinacovi.. len za prve neviem co ten postup obnasa ( preto sa pytam ci s tym ma niekto skusenost ) a za druhe nevieme stale co chce zavinac pocinovat a ci sa v jeho pripade da uplatnit taky postup.
-
podpis je krasne citatelny… Orlík… uz ide len o to ci jan alebo emil
-
mne bolo jasne ze to co som spomenul bolo riesenie “do garaze”…seriozny postup necham na teba docent. ale odpovede na otazky k tomu ziarovemu pocinovaniu by ma veru zaujimali… ( aj ked viem ze tu je to s odpovedami tazke )
jj, veru zavinac..supni sem dalsie informacie o predmete, co to je, ma to hist. hodnotu ci je to nieco moderne, uzitkove, aj o tom aka uroven kvality toho pocinovania by to mala byt a pod
-
mne sa pacila hned ta zavinacova poznamka …ze plynovy horak mam.. tu sa pozna domaci kutil :) to je taky spravny pristup, ked ma clovek potrebu s niecim sa fyzicky vysporiadat :) ziadny vedecky pristup kde potrebujes laboratorium.
ja ti neporadim prislis,ale tak aspon mozno posuniem temu dalej…tak sa opytam hlavne…co chces sa pocinovat? je to nejaky zlozity predmet s kopou zahybov ci nedostupnych miest alebo nieco placate ako plechova krabicka napr?? treba to pocinovat z oboch stran ci iba z jednej?
preskocim moznu odpoved..a opytam sa docenta na ten najzakladnejsi postup ked nepotrebujes chemiu…ako to je ked je predmet jednoduchy a staci ho pocinovat nie uplne “dokonale”…ocistit, rozpalit nad bod topenia cinu ( dajme tomu tou letlampou ) a uz len sypat cin a rozsuchat?? ( to zelezo by muselo mat zrejme urcitu hrubku aby sa neprepalilo ) je mozne pouzit pri takom postupe aj bezny kusovy cin z drotu ci musi byt praskovy? ma tu niekto s takym stredovekym postupom skusenost?
ja k tomuto žiarovému pocínovaniu len toto pripojim:
“Žiarové cínovanie: Vytvorenie povlaku, ktorý je vhodný pre obalové materiály (konzervové krabice) hlavne pre jeho nejedovatosť. Dnes je nahradzovaný galvanickým pocínovaním, pretože pri galvanickom pocínovaní je spotreba cínu 3 až 6 krát menšia ako u žiarového cínovania. Hrúbka povlaku obojstranne je minimálne 30 g.m-2. Cínový povlak je katodický preto musí byť bez pórov.”
a na nete som naisel takyto poucny prispevok:
“Kyselina je na odrezení nejšetrnější, rez leptá rychle a železo pomalu. Ocet funguje, jen je o dost pomalejší než chlorovodíková kyselina. Pokud není čas na úplný odrezení octem tak už zvládne drátěný kartáč. Rez už je narušený kyselinou a kartáč si s ním poradí.
Žárové pokovování je vždy lepší než galvanické. Vytvoří nejen silnější a souvislou vrstvu ale na přechodu kovů slitinu FeSn2. Veškeré nádobí se cínovalo žárově aby to vydrželo. To je metoda prověřená už od starověku.
Galvanické má ještě jednu nevýhodu, cín je ušlechtilejší kov než železo takže nebude fungovat katodický efekt jak u zinku když to bude jen nalepená vrstva. Rez by pak mohl snadno zalézt pod vrstvu cínu.”
-
treba ich dat niekam na stenu, tak ako su, ak mas chatu,,,alebo na do miestnej krcmy ako dekoraciu ;-)
-
ahoj,
nie som znalec,ale to tu cez hud.nastroje nie nikto…ludia sem davaju rozne veci a pritomni sa snazia len odpovedat.
su vo velmi zlom stave, ich oprava..rozobratie, prebrusenie, lestenie, nalakovanie, doplnenie chybajucich dielov atd by vyslo draho na to ze aj ked boli nove nestali az tak vela.
tu otazku “ci sa jedna o prave stradivarky” sme akoze nevideli, lebo na tu odpoved staci sedliacky rozum.
-
tipoval som ten stojan s kliestami na “drziak” na ( ovinuty ) drot ( dajme tomu cinovy )..lebo iste to nie su noznice..toto ma vcelku masivne celuste, uz ako stipacky.. som sam zvedavy co nam sasha prezradi o tom cude.
to ze by sa to ovalne teleso pohara akurat zmestilo medzi tie klieste a ten podstavcek na trojnozke nejdem rozoberat…to hadam nie je to riesenie ( lebo tie rozmery vyska a priemer sa riadne podobaju )..alebo snad ano??
mozno je moj tip uuuplne mimo ale aspon rec nestoji ;-) a uz sa na obnove aj vacsie blbosti napisali
-
ja len tak pomimo k tomu co pisal rotor:
katalogy su, ale pristup k nim je obmedzeny..su v sukromnych rukach ( snad 12 ci 15 ich bude ). par z nich som prelistoval, hl.tie starsie, a ziadne ine znacky, okrem tych 5 ktore su odfotene na linku od pipa, tam nie su. to su tie zakladne…dajme tomu vyrobne, urcujuce material.
potom su tu este napr. rotorom spomenuty maly trojuholnik s hviezdickou ci obycajny obdlznik alebo kruh s tucnou bodkou uprostred ( a mozno este dalsie ale neviem o nich ).. to su znacky ktore sa objavuju fakt zriedka na tychto starsich sandrik vyrobkoch a tie zial uz asi nikto nerozlusti co znamenaju. hladal som kade-mozne vratane tych katalogov, zacinajuc jednym este madarsky pisanym z r.1897 ci kolko to bolo ( tam boli hl.tie sakralne produkty ), a aj v obsiahlom “rukopise” Priesolovej prace o historii sandriku z kt.potom vznikla kniha ( uz som ho tu davnejsie spominal ) plus ako inak aj na nete, vratane vyrobkoch o berndorfe a podobne aby som nasiel aspon podobne znacky a pouzil nejaku analogiu s tymito znackami…nikde nic. stale je vsak sanca ze som nieco prehliadol :)
jaj, a tovaren v dolnych hamroch, teda co z nej zostalo, tak tam netreba hladat nic. nic tam nezostalo z coho by sa dalo cerpat.
mne osobne zostal uz len jeden zdroj ktory by mohol pomoct rozsifrovat co znamenaju tie zvlastne znacky.. opytat sa ludi ( resp. jedneho konkretneho ) co pre sandrik kedysi pracovali. na to si musim najst cas a chut…
-
gabriela..vsetko je mozne :) len vysoko nepravdepodobne. ide o kvalitnu zbran, kt.dal niekto este dodatocne vyzdobit erbom zo zlata a striebra. a zbran pouzivanu kazdodenne ( napr. v lesnictve ) by asi len malokto dal oznacit tak drahou znackou, co sa lahko poskodi. to bolo na sto percent urcene na prilezitostne polovacky pre vyssiu vrstvu… pre obycajneho cloveka by to bol zbytocne drahy spas. tu vidno ze to vlastnil niekto kto mal peniaze navyse.
-
z tych znaciek zial nie je mozne toho vela vycitat… nemyslim si ze nejde o znacku tovarne, tie vyzeraju inak, a bez nej sa neda urcit nic blizsie. treba pozriet ci tam nie je este nejaka dalsia znacka…moze byt len na jednej casti tej sady.
-
Takto vyzerá hrad Krásna Hôrka tri roky po ničivom požiari
Otvorenie hradu Krásna Hôrka odsunú zrejme až na rok 2018
-
..co spravi 110 rokov…
revište na pohladnici 1915