Hronský Beňadik, kláštorný komplex

Kláštor tvorí  uzavretý štvorkrídlový areál s centrálnym nádvorím, avšak jeho súčasná podoba i pôdorys je výsledkom predovšetkým „pobenediktínskeho“ obdobia, kedy sa sakrálny areál zmenil na profánny.

V súčasnosti tu pôsobí rehoľa pallotínov. V obci sa nachádza aj Kostol sv. Egídia (stredoveká veža, baroková loď s presbytériom a unikátnym krovom).

História a vývoj: 

Miesto na ktorom dnes stojí kláštor bolo obývané už v dobách veľkomoravských. Existovala tu dôležitá obchodná cesta vedúca údolím Hrona z Nitrianska k banským mestám. Benediktínsky kláštor vznikol v niekedy po polovici 11. storočia. Z pôvodného kláštora, založeného Gejzom I. v roku 1075, druhého najstaršieho na Slovensku, sa nepodarilo doteraz identifikovať žiadnu dodnes stojacu stavbu, no na základe uvedeného archeologického výskumu vieme, že kláštor vyrástol na oveľa menšej ploche ako je jeho dnešná rozloha.

Ďalší stavebný vývoj kláštora bol mimoriadne komplikovaný a zaujímavý.

V 14. storočí sa začal stavať nový kláštor s dnešným vrcholne gotickým halovým kostolom sv. Benedikta, na ktorý sa v krátkom časovom odstupe na konci 14. resp. na začiatku 15. storočia napojilo severné – tzv. opátske krídlo, ktoré je vstupným krídlom do kláštora. Východné krídlo zatiaľ neprešlo žiadnym výskumom, ale predpokladá sa, že pochádza z rovnakéeho obdobia. Zo západného krídla ostal len jeden – stredný pozdĺžny múr na prízemí objektu.

Po vpáde husitov v roku 1433 kláštor vyhorel, čo sa odrazilo na prvej prestavbe kláštora, ktorý získal prvé fortifikačné prvky - kľúčové strieľne. 

Najvýraznejšie prestavby sa ale udiali počas 16. storočia.Kláštor bol čoraz viac ohrozovaný rôznymi atakmi; v roku 1528 to boli ozbrojenci Banskej Štiavnice, v roku 1530 Mikuláš von Thurn a blížilo sa aj priame ohrozenie osmanským vojskom. Preto vyvstala potreba zvýšiť obranyschopnosť objektu, pričom zároveň, v 30. rokoch 16. storočia kláštor postupne opúšťali aj poslední benediktíni a kláštor prevzal v roku 1537 ostrihomský arcibiskup a neskôr ostrihomská kapitula. No pravdepodobne ešte predtým, už v roku 1530, vznikla v závere opátskeho krídla (na SZ nároží) hranolová dvojpodlažná bašta s bránou na prízemí a rôznymi druhmi strieľní na hornom podlaží. Brána viedla do ohradeného priestoru po obvode areálu.

 Celé 16. storočie bolo v už  bývalom kláštore venované neustálej stavebnej činnosti. V polohe dnešnej sýpky (západné krídlo) postupne vznikol monumentálny opevnený objekt s množstvom strieľní rôznych typov, odkrytých architektonicko-historickým výskumom aj v autentických podobách. Severné krídlo objektu si v pôvodnom, gotickom rozsahu zachovalo i po prestavbách obytnú funkciu.

V roku 1611 prefekt Pál Olasz vytvoril z krížovej chodby kaplnky, s čím podľa všetkého súviselo aj vytvorenie arkády po obvode západného krídla. V 3. štvrtine 18. storočia (dendrochronologický výskum) sa západné krídlo prestavalo na dnešnú sýpku, následne sa postavilo aj nové - dnešné južné krídlo. V pôvodnej podobe ostalo len prízemie krídla, zachoval sa ale aj západný exteriérový múr, strieľne sa zamurovali. Obrovský interiér novovybudovanej sýpky (jedno podlažie 800 m2) bol rozčlenený na štyri podlažia drevenou konštrukciou pozostávajúcou z tesársky zdobených pilierov, trámových prievlakov a fošnových podláh.

21. júna 1881, počas rekonštrukčných prác pod vedením Franza Storna a jeho syna Kolomana časť bývalého kláštora údajne vyhorela, spolu so strechou sýpky. Požiar vypukol na lešení pri kostole, ktorý sa tiež obnovoval a zhoreli aj strechy oboch veží. V sýpke však žiadna požiarová vrstva pri výskume nebola zachytená a to ani na drevených konštrukciách najvyššieho podlažia (z konca 19. storočia sú krovy), čo vyvoláva podozrenie, že odstránenie krovu nespôsobil požiar, ale snaha už vtedy čo najjednoduchším spôsobom obísť byrokratické vstupy pamiatkarskej administratívy...

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V prvej etape puristickej obnovy F. Storna a K. Storna (po 1881) areálu zbúrali krídlo predstavané naprieč pred opátskym krídlom a západnou fasádou kostola a následne sa začalo s obnovou kostola a ďalších krídiel areálu. Presný rozsah prác tejto obnovy bez komplexného architektonicko-historického výskumu celého areálu nepoznáme, je však rozsiahly a v mnohých prípadoch zničil dôležité situácie, vďaka ktorým by bolo možné detailnejšie určiť stavebný vývoj objektov. Obnova upravila aj celú hlavnú fasádu severného opátskeho krídla. Nové, dnes už výrazne porušené, omietky boli nahodené i na všetkých fasádach.

Odvtedy prebehli len čiastkové reštaurovania (hlavnej fasády, krížovej chodby a vitráží okien kostola).

Číslo UZPF: 
1229
Index PÚSR: 
1 - 19
Číslo - orientačné: 
126
Poloha: 
Kláštor sa nachádza na návrší v Hronskom Beňadiku.
Prístup: 
Peši niekoľko minút.
Informačné zdroje: 

GOJDIČ, I. - HAVIAROVÁ, M. - HAVIAR, T. Architektonicko-historický výskum sýpky a tzv. opátskeho krídla s baštami bývalého benediktínskeho kláštora v Hr. Beňadiku. 2012.

BURAN, D. (ed.) Reštaurátor Franz Storno starší (1821 – 1907). Bratislava : SNG, 2008.
HABOVŠTIAK, A. – HOLČÍK, Š. Archeologický výskum v Hronskom Beňadiku In Vlastivedný časopis 1973. roč. 22, č. 1, s. 27-29.
HABOVŠTIAK, A. – HOLČÍK, Š. Ďalšie dva roky archeologického výskumu v areáli NKP Hronský Beňadik. In Pamiatky a príroda. 1975, č. 3, s. 14 – 17.
HABOVŠTIAK, A. – HOLČÍK, Š. Archeologický výskum v Hronskom Beňadiku. In Vlastivedný časopis. 1973, č. 3, s. 27 – 29.
HABOVŠTIAK, A. – HOLČÍK, Š. Príspevok archeologického výskumu k poznaniu stavebného vývoja kláštora v Hronskom Beňadiku. In Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava : Trnavská univerzita, 1994. s. 137 – 149.
HAICZL, K. A garamszentbenedeki apátság története. Budapest, 1913. (V slovenskom preklade: Dejiny opátstva v Hronskom Beňadiku, preklad Š. Berek a J. Berek, 1934)
JUCK, Ľ. Z dejín Hronského Beňadika za feudalizmu. In Vlastivedný časopis. 1975, č. 2, s. 66 – 77.
KNAUZ, N. A garam-melletti Szent-Benedeki apátság. Budapest, 1890.
MENCL. V. Kláštor sv. Beňadika nad Hronom. In: Vlastivedný časopis. 1966. Roč. 15, č. 4, s. 147-160.
PUŠKÁROVÁ, B. Pamiatkový výskum v Hronskom Beňadiku. In Pamiatky a príroda.1975, č. 3, s. 9 – 13.
REŠKO, A. – SZÉNÁSSY, Á. Hronský Beňadik. Komárno : Vydavateľstvo KT, 2005.
Vasárnapi ujság.7. augusta 1881, roč. 28, č. 32, s. 507.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Logo

Hronský Beňadik, kláštorný komplex

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
"Komu patria pamiatky?"
25. október, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: strapako
Zistenie signatúry obrazu
23. október, 2016, strapako