Zo 63 kaštieľov v kraji je tretina nevyužívaná

Zo 63 kaštieľov v Nitrianskom kraji je až tretina nevyužívaná. Mnoho z nich je v zlom stave a chátra. V budúcnosti by sa to mohlo zmeniť. „Kaštiele sa postupne dostávajú do pozornosti tých majetnejších vlastníkov. Percento nevyužívaných kaštieľov sa postupne zníži, pretože o mnohých vieme, že sa pripravuje ich obnova,“ povedala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Nitre Anna Valeková. V zúfalom stave sú napríklad renesančné kaštiele v Nových Sadoch, Rišňovciach či barokové kaštiele v Malých Vozokanoch a v Lúčnici nad Žitavou. Ich obnova sa už pripravuje.

 


Chátrajú napríklad aj kaštiele v Nevericiach, Hruboňove, Bátovciach a tiež kultúrna pamiatka stredovekého kaštieľa z 15. storočia v Lukáčovciach. Podľa miestnej tradície bol sídlom križiackeho rádu templárskych rytierov. Aj na tento kaštieľ sa pripravuje projekt obnovy. „Vo veľmi zlom stave je kaštieľ v Semerovciach, čiastočne je zborený. Je to kaštieľ s nádherným parkovým areálom, jeho vlastník však nie je natoľko solventný, aby dokázal zabezpečiť jeho obnovu,“ hovorí Valeková. Vlastníkmi kaštieľov sú zväčša súkromné osoby, len niektoré vlastnia obce. Stav a históriu kaštieľov mapuje kniha Kaštiele v Nitrianskom kraji, ktorá vyšla tento rok.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Na obnovu pamiatok menej peňazí

Na obnovu pamiatok pôjde vinou ministerstva výstavby menej peňazí. Tvrdí to Ladislav Šimko z ministerstva kultúry a odhaduje, že objem peňazí sa zníži o dve až o tri miliardy.

Ministerstvo výstavby totiž zo strategického rámca na čerpanie eurofondov v budúcnosti vypustilo bod týkajúci sa pamiatok.

“Budeme trvať na tom, aby sa tam pamiatky vrátili,” hovorí Šimko.

Koordinátorka strategického rámca Ľubica Sabadošová tvrdí, že pamiatky nevypustili, ale premietli ich do ostatných oblastí, a tak na ne môže ísť dokonca viac peňazí. “Zdalo sa nám účelné nadviazať pamiatky na cestovný ruch.” O nedorozumení hovorí aj minister výstavby László Gyurovszky.

Šimko hovorí, že doterajší systém umožňoval aj obnovu celkom zdevastovaných či nevyužívaných kúrií a kaštieľov miestneho významu. Tie už však podľa neho nebudú mať v konkurencii s turistami navštevovanými pamiatkami šancu.

Martin Kováč, bývalý vyjednávač štrukturálnych fondov za ministerstvo kultúry tiež tvrdí, že pamiatky sa týmto prístupom bagatelizujú. Pripomína, že ministerstvo výstavby odrazu zmenilo to, čo sa pripravovalo a dohodovalo viac ako rok. “Dali odbornú facku kultúrnemu dedičstvu,” tvrdí Kováč.

Strategický rámec sa prijíma až na sedem rokov: “Niektoré pamiatky sú v takom stave, že ak ich nezachránime teraz, tak ich už nezachránime,” hovorí Šimko.