Zo 63 kaštieľov v kraji je tretina nevyužívaná

Zo 63 kaštieľov v Nitrianskom kraji je až tretina nevyužívaná. Mnoho z nich je v zlom stave a chátra. V budúcnosti by sa to mohlo zmeniť. „Kaštiele sa postupne dostávajú do pozornosti tých majetnejších vlastníkov. Percento nevyužívaných kaštieľov sa postupne zníži, pretože o mnohých vieme, že sa pripravuje ich obnova,“ povedala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Nitre Anna Valeková. V zúfalom stave sú napríklad renesančné kaštiele v Nových Sadoch, Rišňovciach či barokové kaštiele v Malých Vozokanoch a v Lúčnici nad Žitavou. Ich obnova sa už pripravuje.

 


Chátrajú napríklad aj kaštiele v Nevericiach, Hruboňove, Bátovciach a tiež kultúrna pamiatka stredovekého kaštieľa z 15. storočia v Lukáčovciach. Podľa miestnej tradície bol sídlom križiackeho rádu templárskych rytierov. Aj na tento kaštieľ sa pripravuje projekt obnovy. „Vo veľmi zlom stave je kaštieľ v Semerovciach, čiastočne je zborený. Je to kaštieľ s nádherným parkovým areálom, jeho vlastník však nie je natoľko solventný, aby dokázal zabezpečiť jeho obnovu,“ hovorí Valeková. Vlastníkmi kaštieľov sú zväčša súkromné osoby, len niektoré vlastnia obce. Stav a históriu kaštieľov mapuje kniha Kaštiele v Nitrianskom kraji, ktorá vyšla tento rok.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Európsky dohovor o krajine

Európsky dohovor o krajine prijatý na stretnutí Rady ministrov ?lenských krajín Rady Európy 20. októbra 2000 vo Florencii po absolvovaní ratifika?ného procesu ú?inný pre Slovenskú republiky d?om 9. augusta 2005

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.