Židovský cintorín v Humennom dostáva novú tvár

Na území Humenného žili Židia už v osemnástom storočí. Potvrdzuje to zmluva uzatvorená 29. septembra 1743 medzi Máriou Arva Szivi a Židom Mozesom Jakabom, podľa ktorej mu táto občianka dala do prenájmu dve obchodné miestnosti na tri roky. Ženbou a vydajom jeho detí sa rodina postupom času rozrástla. A nielen takouto cestou, ale aj príchodom ďalších židovských obyvateľov. Humenskí Židia hneď zo začiatku príkladne dbali o rozvoj obchodu, spolužitie i upevňovanie a skvalitňovanie svojej komunity. A tak si spomedzi seba zvolili za predsedu náboženskej obce toho najšikovnejšieho, ktorým sa stal Mozes Propper. Po ňom túto čestnú funkciu zastával K. Barkány, L. Moskovicz, H. R:osenbluth a ďalší. V tejto komunite nezabudli ani na rozvoj duchovnej stránky, kde históriu rabínstva začal písať Luria Pinchas. Ďalšími náboženskými činiteľmi boli Jakob Spira, Rabbi Abis, Leibisch Saphir a iní. Posledným rabínom bol Chaim Erje, ktorého v roku 1942 deportovali fašisti do koncentráku v Poľsku, odkiaľ sa už nevrátil. Pozoruhodnou osobnosťou v Humennom bol Lenzer Liebermann, ktorý sa stal dajanom náboženskej obce, čo propagoval nielen doma, ale aj pri cestách do susedných štátov. O rozvoj kultúry a spoločenského života sa v meste starali rôzne záujmové spolky ako napríklad Sandok, Talmud tóra, Bikus cholim, Poel zedek a ďalšie. Z nich sa iba Cdakach venoval charitatívnym aktivitám. Židovská obec mala v Humennom aj svoju synagógu. Prvú tvorilo neveľké provizórium, ktorú potom v roku 1930 nahradila novšia a modernejšia o rozmeroch 17 x 28,40 metrov. Vznikla na základe projektu Ing. Barkányho z Prešova. Po druhej svetovej vojne sa staršia i novšia svätyňa stala tŕňom v očiach vtedajších totalitárov, ktorí nariadili ich zbúranie, čo bolo len na škodu veci. V roku 1856 bola v Humennom otvorená ľudová škola židovskej náboženskej obce. Bolo to prvé takéto zariadenie na východnom Slovensku. Začínala ako trojtriedka a nakoniec sa rozrástla na šesťtriedku. Prvými učiteľmi v nej boli J. Rosemmayer, F. Engländer a L:ovy. V roku 1880 vypukol v tejto škole požiar, ktorý ju i priľahlé budovy načisto zničil. O štyri roky neskôr sa vďaka silnej podpore židovskej komunity už vyučovalo v novom objekte, kde riaditeľoval Samuel Langyel. Tento šikovný pedagóg dostal v tom čase najvyššie pedagogické ocenenie – štipendium od grófa Andrássyho. Humenskí Židia pochovávali svojich nebožtíkov na cintoríne v lokalite Hubková. Tamojšie pietne miesto patrí dnes medzi najrozsiahlejšie v okolitom regióne. Pozostáva z viac ako 900 hrobov. Smer ich uloženia je východno-západný a pomníky smerujú nápismi na východ. Mužské hroby sú vo zvláštnych radoch a ženské tiež. Najstaršou časťou cintorína je pravdepodobne jeho severozápadná strana. Medzi kamennými obeliskami je niekoľko veľmi zaujímavých figurálnych motívov. Do roku 1940 žilo v Humennom okolo 5-tisíc občanov, z ktorých židovskú obec tvorilo viac ako 2500 mužov, žien a detí. Za Tisovho fašistického štátu boli na základe tzv. Židovského kódexu odsunutí do vyhladzovacích táborov v Poľsku, odkiaľ sa po skončení druhej svetovej vojny vrátila do svojich predošlých domovov len nepatrná časť ľudí. V priebehu ďalšieho obdobia sa potom aj z toho mála podaktorí vysťahovali do Izraela, USA a niektorých iných krajín. Židia, ktorí v tomto meste ostali žiť naďalej, na svetlú pamiatku svojich najdrahších, pochovaných na tamojšom cintoríne nezabudli. K jeho oprave a celkovému vynovovaniu však za totalitných čias mohli pristúpiť až v roku 1985. Počnúc týmto dátumom sa z iniciatívy Júliusa Levického, čelného predstaviteľa tamojšej Židovskej obce, pristúpilo najprv k úprave prístupovej cesty, potom k výrubu nežiaduceho krovia, odvozu nakopeného haraburdia, k upevňovaniu pováľaných náhrobných kameňov na pôvodné miesta a vynovovaniu samotných hrobov. Aby sa zamedzilo prístupu na pietne miesto nepovolaným osobám a statku, začalo sa tiež s budovaním provizórnej ohrady, ktorá je doteraz už z polovice hotová. Jej pokračovanie však pozastavil nedostatok finančných prostriedkov. “Na uctenie svetlej a nehynúcej pamiatky svojich najmilších prichádzajú na náš cintorín mnohí príbuzní a tiež turistické zájazdy nielen z Izraela, ale aj Ameriky,” hovorí jeho správca Július Levický a pokračuje. “Vysoko oceňujú našu snahu o celkovú obnovu tohoto posvätného priestoru. A tak zo strany Židovskej náboženskej obce podnikáme všetko pre získanie ďalších finančných prostriedkov na dokompletizovanie započatého diela. Už dávnejšie sa snažíme aj o to, aby tento nádherný cintorín bol vyhlásený za chránenú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky. Verím, že sa nám jeden i druhý zámer podarí splniť a tak naplníme ciele, ktoré sme si predsavzali.” JOZEF HRUBOVČÁK


  Zdroj: Roľnícke noviny 27/11/2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Židia vo Vrútkach

PhDr. Jana Slameňová
Príspevok vznikol na základe etnologických výskumov vychádzajúcich z osobných zážitkov pamätníkov, štúdia archívnych materiálov a odbornej literatúry. Získavanie potrebných údajov bolo zdĺhavé a problematické. I napriek najlepšej snahe sa nepodarilo niektoré javy zo života židovskej komunity upresniť, doložiť faktami a tak ostávajú v polohe spomienok Vrútočanov. I v literatúre spomínajúcej Vrútky sa stretávame s nepresnými údajmi, či len predpokladmi.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!