Železná cesta

3. apríla 1999
Železná cesta sa po Gotickej stane druhou turistickou zaujímavosťou východného Slovenska – Gemera a Spiša. V Európe už niekoľko rokov funguje projekt Európska železná cesta, ktorého cieľom je rozvoj turistiky v oblastiach, kde sa voľakedy vyrábalo a spracúvalo železo.
Prípravu slovenskej časti projektu má na starosti výbor zložený zo zástupcov Slovenského technického múzea, Hutníckej fakulty TU a Slovenskej hutníckej spoločnosti. V súčasnosti výbor vytypoval na území stredného a východného Slovenska lokality, ktorými trasa povedie. Prvá, Gemerská, bude dlhá približne 250 kilometrov a povedie z Košíc do Rožňavy, Betliara, Nižnej Slanej, Vlachova, kde je pamiatka svetového významu – vysoká pec Karol. Pokračovať bude do Dobšinej, Stratenej a cez Červenú Skalu, Valkovňu a Pohorelú do Tisovca a Muráňa, odkiaľ znova zamieri do Gemera – Hnúšte, Sirku, Jelšavy, Kunovej Teplice a Tornale. Odtiaľ by mohla pokračovať až do maďarského Ózdu. Druhá trasa – Hnilecká by vychádzala z Košíc do Moldavy nad Bodvou, Jasova a Medzerva, kde sú dodnes zachované starobylé hámre. Pokračovala by do Štósu, Smolníka, Mníška nad Hnilcom, Prakoviec, Gelnice a končila by v Krompachoch.

Prípravný výbor sa už stretol s predstaviteľmi miestnej samosprávy zainteresovaných obcí, pretože nevyhnutnou podmienkou úspešnosti je dobudovanie potrebnej infraštruktúry – služieb. Pokiaľ sa podarí získať potrebné finančné prostriedky, trasu by chceli otvoriť na prahu tretieho tisícročia.

Zdroj: Denník Pravda č. 77/99, 03. 04. 1999

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Európska železná cesta

Projekt poznávacej turistiky formou prezentácie histórie baníctva a hutníctva, Európska železná cesta (European Iron Trail-EIT), vznikol začiatkom 90. rokov v západnej Európe. V súčasnosti je jeho plnohodnotnou súčasťou i Slovensko.

Gotická cesta

„Na počiatku bola krajina. Múdra, prísna, do seba uzavretá. Sama v sebe a sama pre seba. Potom prišiel človek.“ – Milan Rúfus
A človek svojou tvorivou činnosťou a zmyslom pre krásu formoval od najstarších čias obraz krajiny, v ktorej žil. Vytváral svetskú a cirkevnú architektúru, diela vysokých estetických hodnôt. Zanechal po sebe dedičstvo, ktoré má nadčasové hodnoty.