Vplyv veterných elektrární na krajinu

Deklarácia organizácie Europa Nostra o vplyve veterných elektrární na krajinu
1. Rada Europy Nostry, pan-európskej federácie organizácií venujúcich sa problematike kultúrneho a prírodného dedičstva na svojom stretnutí v Haagu dňa 30. septembera 2004 diskutovala o dôsledku vplyvov neustále rastúceho množstva veterných elektrární na životné prostredie a kultúrne dedičstvo a dospela k nasledovným záverom:Všeobecné stanoviská

2. Rada si pripomenula štatutárny záväzok Europy Nostry, týkajúci sa ochrany dedičstva vo všetkých jeho aspektoch (nehnuteľného aj hnuteľného, vytvoreného človekom aj prírodou) v širšom kontexte kultúrnej krajiny.

3. Rada plne uznáva a zdieľa existujúce vážne medzinárodné obavy, týkajúce sa klimatickej zmeny vo veľkej miere zahrnuté a odzrkadlené v Kjótskom protokole, ako tiež potrebu všetkých krajín mať vlastné energetické politiky, ktoré tieto fakty berú v úvahu. Rada chce postupne posúdiť vplyv všetkých foriem výroby obnoviteľnej energie na krajinu.

4. Rada zdôrazňuje, že energetické politiky krajín musia byť komplexné, zahrňujúce problémy dopytu a aj ponuky. V prípade ponuky by mali zahŕňať všetky formy ponuky energie, ktoré by mali byť obzvlášť zamerané na redukciu emisií a skleníkových plynov najmä CO2.

5. Rada sa domnieva, že mnohé národné energetické politiky sa nedostatočne venujú strane dopytu, šetreniu energie a problematike efektívnosti energií.

6. Rada verí, že väčšie úsilie by sa malo venovať propagácii všetkých druhov obnoviteľnej energie.

Stanoviská týkajúce sa špeciálne veternej energie

7. Aj napriek tomu, že rada plne podporuje zariadenia pre obnoviteľnú energiu zahrňujúc veternú energiu, domnieva sa, že veterné turbíny by mali byť umiestnené na vhodných miestach.

8. Rada sa domnieva, že veľa štátov malo tendenicu príliš sa sústreďovať na veternú energiu – veterné elektrárne nachádzajúce sa či už na súši alebo v mori. Tieto štáty poskytli množstvo stimulov na jej rozvoj, vyznačujú sa miernou legislatívou v oblasti plánovania a zároveň zanedbali proces vyváženého posudzovania výhod a nevýhod veternej energie, ktorých dôsledkom je, že obrovským územiam krásnej krajiny v Európe teraz dominujú skupiny stále väčších veterných turbín – z ktorých každá obsahuje malú elektráreň – krajina je teda efektívne spriemyselňovaná aj s následnými vážnymi poškodeniami prírodného dedičstva.

9. Rada je toho názoru, že vo veľa európskych štátoch sa vytvára taká situácia, v ktorej vplyvy na sociálne, ekonomické, historické, kultúrne javy a vplyvy na cestovný ruch, divokú prírodu a krajinu nie sú dostatočne brané v úvahu v procese rozhodovania týkajúceho sa veterných elektrární.

10. Na základe týchto skutočností, sa Rada domnieva, že čo sa týka vzťahu k veterným turbínam na súši alebo k ich skupinám by do rozhodovacieho procesu verejnej správy mali byť zahrnuté obsiahle konzultácie a rozhodovací proces by mal byť založený na pochopení významu charakteru miestnej krajiny a jej hodnôt, a v prípade akéhokoľvek projektu by sa mali brať v úvahu nasledujúce hľadiská:

a) Vplyv na miestnu komunitu.

b) Výsledky starostlivej a objektívnej analýzy požiadaviek developerov s ohľadom na šetrenie skleníkových plynov.

c) Stupeň vizuálneho narušenia charakteru a kvality okolia, berúc na vedomie, že moderné veterné turbíny sú veľmi viditeľné pretože sú veľkých rozmerov (cez 100 metrov vysoké a rastúce) a zvyčajne umiestnené na popredných miestach.

d) Dodatočné poškodenia krajiny, senzitívnych habitatov, vodných systémov a ďalších aspektov životného prostredia zapríčinené procesmi výstavby veterných elektrární zahrňujúc výstavbu prístupových ciest, doplnkov elektrických sietí, pylónov a budov potrebných na generovanie a rozvod elektrickej energie.

e) Stupeň, do ktorého bude zaručená obnova miesta do jeho pôvodného stavu po skončení životného cyklu veternej turbíny.

f) Vplyv na a vzdialenosť k medzinárodným, národným, regionálnym a lokálnym chráneným lokalitám.

g) Vplyv na komunity nachádzajúce sa v blízkosti veterných turbín, hluk a infra-zvukové vyrušovanie, zachytávanie svetla, a/alebo zníženie hodnoty majetku.

h) Vyhodnotenie potreby náhradnej kapacity energií keď veterné turbíny sú neaktívne (to jest väčšinu času), ktorú zvyčajne predstavuje plyn. Týmto spôsobom budú tiež ovplyvnené propagované úžitky projektu to jest z hľadiska produkcie skleníkových plynov a reálnych výrobných nákladov.

i) V prípade zvyšovania kapacít (to jest pri nahradení existujúcich veterných turbín väčšími) je rovnako potrebné vykonať proces posudzovania vplyvov ako pri pôvodnom projekte.

11. Čo sa týka veterných turbín alebo ich skupín umiestnených v mori, týkajú sa ich niektoré ale nie všetky vyššie spomenuté stanoviská. Navyše platí všeobecné pravidlo, že čím ďalej môže byť veterná turbína umiestnená v mori, tým do nižšej miery je subjektom námietok.

Deklaráciu prijala organizácia Europa Nostra na svojom zasadnuti v Haagu dňa 30.septembra 2004.

Preložil NTS

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kultúrne dedičstvo sa pre Európu ráta

Prehlásenie s týmto názvom prijala rada organizácie Europa Nostra – Celoeurópskej federácie pre kultúrne dedičstvo na svojej schôdzi dňa 2. júna 2005 v Bergene, Nórsko. Tento dokument na tému európskej kultúrnej politiky a jej stratégie vo vzťahu k EÚ a medzinárodným inštitúciám činným na poli kultúry bol 16. júna 2005 prezentovaný Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie a následne rozoslaný ministrom európskych štátov, zodpovedných za ochranu kultúrneho dedičstva. Slovenský preklad textu pripravil Odbor pre štrukturálne fondy a finančné nástroje – Sekcia stratégie a medzinárodných vzťahov Ministerstva kultúry SR a poskytol ho na preštudovanie a ďalšie využitie.

Vyhlásenie o úlohe dobrovoľných organizácií v oblasti kultúrneho dedičstva

Ministri zodpovední za kultúrne dedičstvo sa na Štvrtej európskej konferencii v Helsinkách v roku 1996 rozhodli preskúmať situáciu dobrovoľných organizácií, ktoré sa venujú ochrane kultúrneho dedičstva. Výbor pre kultúrne dedičstvo Rady Európy na to nadviazal a zaradil túto činnosť do svojho pracovného programu. To viedlo k zvolaniu Prvej európskej konferencie o dobrovoľných organizáciách v oblasti kultúrneho dedičstva, ktorú hostila Rada Európy, Ministerstvo životného prostredia Nórska, Riaditeľstvo kultúrneho dedičstva Nórska a združenie Fortidsminneforeningen, ktoré je pravdepodobne najstarším združením tohto druhu, ktoré je ešte stále aktívne a ktoré bolo založené v roku 1844.