Vajnorské poviedky mapujú tradície mestskej časti

Osemdesiatšesťstranovú knižku mapujúcu tradície bratislavských Vajnôr s názvom Vajnorské poviedky slávnostne uvedú do života 17. mája o 16:00 v tamojšom Parku pod lipami. Autorom knihy je vajnorský občan Bohumír Hrabák, ktorý už vydal Slovník vajnorského nárečia. “Kniha Vajnorské poviedky je spracovaná na vysokej profesionálnej polygrafickej úrovni s použitím kvalitných materiálov. Ambíciou tejto knižky je zachovať tradície mestskej časti pre mladšiu generáciu vo Vajnoroch,” informovala agentúru SITA marketingová a projektová manažérka Vajnôr Monika Debnárová. Súčasťou podujatia bude autogramiáda autora spojená s predajom knižky. V kultúrnom programe bude účinkovať Vajnorský okrášľovací spolok a teta Lojzka obohatí program čítaním vybraných poviedok z uvedenej knihy.

Kniha vtipne a poučne zachytáva príbehy zo života predchádzajúcich generácií Vajnôr, ktoré sú napísané vo vajnorskom nárečí. Najmä mladému čitateľovi prináša podľa Debnárovej nenásilnou formou poučenie o dejinách jeho mikroregiónu aj o materiálnej kultúre, ktorá jeho predkov v časoch ani nie tak veľmi dávnominulých obklopovala a ktorej pozostatky má možno aj sám pietne postavené na polici. “Toto svieže dielko neúnavného zberateľa ľudových rozprávaní Bohumíra Hrabáka dotvárajú ilustrácie nádherných a preslávených vajnorských výšiviek od ľudovej umelkyne Kataríny Rakúsovej,” doplnila Debnárová.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pamiatková zóna vo Vajnoroch by sa mohla ešte zúžiť

Pamiatková zóna v bratislavských Vajnoroch by sa mohla ešte zúžiť. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol starosta Vajnôr Ján Mrva. Po jej poslednom zúžení zostalo v pamiatkovej zóne územie s dĺžkou okolo 400 metrov od reštaurácie Pri kaplnke po koniec “šošovkového” námestia. Jej súčasťou je aj kostol, námestie a Park pod lipami po ľavej strane a nespevnená Tomanová ulica po pravej strane. Tá už má schválenú urbanistickú štúdiu. Z pamiatkovej zóny tak boli “vypustené” domy zo 70-tych rokov minulého storočia, pri ktorých podľa starostu nebol dôvod, aby v nej boli zahrnuté. “Po ďalšom zúžení by zostala iba tvrdá pamiatková zóna, bez humien za námestím. Jej súčasťou by tak bolo šošovkovité námestie a Park pod lipami, ktorý vedie ku kostolu,” vysvetlil Mrva.