V piatok je Zjavenie Pána alebo sviatok Troch kráľov

Obrázok k článku

Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi „mudrcov“, ktorí prišli z východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o “spáse skrze vtelenie”. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.

 

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Katolíci si pripomenú patrónku Slovenska

Katolícka cirkev na Slovensku si v utorok, 15. septembra, pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne, kde sa aj tento rok konala od 12. do 15. septembra 2009 národná púť. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku štátnym sviatkom.

Hromnice – sviatok Obetovania Pána

Druhý februárový deň patrí starému cirkevnému sviatku Obetovania Pána s ľudovým názvom Hromnice. Pred Druhým vatikánskym koncilom ho volali aj Očisťovanie Panny Márie. Podľa židovského zákona sa totiž každá žena po pôrode považovala za poškvrnenú. Po pôrode chlapca 40 dní a po pôrode dievčaťa 80 dní, počas ktorých sa nesmela objavovať na verejnosti. Obradu očisťovania v chráme sa podriadila aj Ježišova matka Mária a pri tejto príležitosti zároveň obetovala spolu s Jozefom svojho syna, ako prvorodené dieťa, Bohu. Táto tradícia pochádzala z toho, že pred Mojžišom Židia nemali oficiálnych kňazov a ich funkciu vykonávali prvorodení synovia. Keď Mojžiš na kňazskú službu určil rod Levitov, ostatné kmene museli svojich prvorodených vykupovať peňažnou obetou v chráme.

Vianoce a ich okruh slávenia

V myslení raného kresťanstva bol celý rok výsostne korunovaný slávením centrálneho tajomstva kresťanského života – Kristovho zmŕtvychvstania. Sprítomnenie tohoto tajomstva slávili a slávia kresťania každú nedeľu. Do 4. storočia v Cirkvi nevystupovali do popredia ostatné sviatky, bola iba čiastočne zdôraznená pamiatka prvých kresťanských mučeníkov – martýrov, a to zvlášť v druhej polovici 2. storočia.