V kostole sv. Haštala nie sú ostatky Anežky Českej

V krypte pražského kostola svätého Haštala sa nenachádzajú ostatky českej svätice Anežky Českej, ktorá žila v 13. storočí. Mikrokamera spustená do hrobky odhalila pozostatky z druhej polovice 18. storočia, informoval v stredu archeológ Jaroslav Podliska. Pátranie po hrobe českej svätice sa začalo v novembri minulého roku, keď archeologický tím oznámil, že v kostole svätého Haštala možno našiel hrob svätej Anežky Českej počas stavebno-historického prieskumu.Anežka Česká bola najmladšia dcéra českého kráľa Přemysla Otakara I. a Konštancie Uhorskej, ktorá sa vzdala svetského života a vstúpila do kláštora. Ako prvá kráľovská dcéra vstúpila do chudobného rádu sv. Kláry. Pápež Ján Pavol II. ju svätorečil 12. novembra 1989 vo Vatikánskej bazilike.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.