aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo Historická strešná krytina ziegler napísal: Dúfam, že

  • antik

    Member
    25. marca 2012 at 10:09

    ziegler napísal:

    Dúfam, že požiar na Krásnej Hôrke konečne rozprúdi diskusiu o na prvý pohľad málo závažnej, ale z hľadiska funkčnosti stavby a jej vzhľadu najpodstatnejšej veci, akou je strešná krytina. Výdobytkom socialistickej pseudoobnovy honosných stredovekých a renesančných pamiatok bola šindľová strecha, ktorá je adekvátna na drevenici alebo drevenom kostolíku. V žiadnom prípade by ju nepoužili na renesančný dom v Banskej Štiavnici, či spomínanú Krásnu Hôrku. Veď načo by bol hrad, ktorý vypália, z prepáčením, dve malé cigánčatá. Ak už niekto investoval do stavby budovy toľko 1000 dukátov, dal si naňu i solídnu strechu. Zástanci šindľa často argumentujú neprítomnosťou škridiel napr. v archeologických nálezoch. Každý archeológ vám však povie, že ho ani nenapadlo taký materiál pri výskume brať. Je to proste súčasť hlušiny. V prípade Krásnej Hôrky máme i ikonografický materiál, na ktorom je jasne viditelná červená škridlová strecha. Ale možno to bol šindeľ z červeného smreku;)

    jozo napísal:

    “Trošku” demagógie nikoho nezabije ?

    vlcik-tlcik napísal:

    jozo napísal/a: “Trošku” demagógie nikoho nezabije ? Možno zneistí slabšie kusy. Ak si zoberiem Uhorsko, aj v oblastiach, kde o jedliach, alebo smrekoch nechyrovali, hrady, kaštiele a iné honosnejšie stavby boli zakryté šindľovou strechou, bola to vec nielen veľmi variabilných technických riešení, ale aj vec prestíže a to aj v Banskej Štiavnici. Podľa Zieglera boli komunisti už v stredoveku a gróf Csáky generálny tajomník, lebo na jednom zo svojich hradov mal na červeno natretú šindľovú strechu(17-18.st.). S úlomkom, ktorý by sa možno čiastočne dalo nazvať úlomkom škridle som sa stretol iba na Gýmeši a Plaveckom hrade, čo ale samozrejme nič nedokazuje, ani nevyvracia. http://hu.wikipedia.org/wiki/Fazsindely

    ziegler napísal:

    Ano gróf Csáky mal možno šindel natretý na červeno, robilo sa to, aby sa splnili podmienky cisárskeho protipožierneho nariadenia. Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Vidím, že predstava šindľa na strechách je u nás zakorenená dosť hlboko. Počul som dokonca prednášku, na ktorej pracovníčka pobočky KPÚ, ktorej sídlo je priamo pod Krásnou Hôrkou, dokazovala na základe veduty Bratislavy z 18. storočia, že tu bol všade šindeľ, pretože sú tie strechy sivé. Myslím, že by mala vidieť škridlu po niekoľkých rokoch v meste, ktoré nemá ústredné kúrenie. Je sivá až sivočierna od sadzí.

    jozo napísal:

    Óóó, ťažký kaliber demagógie nebol dostatočne smrteľný, tak to pánešek skúša recesiou …. :-) OK, ja to kvitujem, trochu srandy po katastrófe ozaj nikoho nezabije, ba skôr poteší … a boľačky pofúka. Kategorické áno či kategorické nie …. môžbyť to niekomu chutí, mne nie, ale tá sranda z toho, tá je na nezaplatenie, dík.

    vlcik-tlcik napísal:

    ziegler napísal/a: Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Nepovedal som, že som našiel škridlu, povedal som, že som našiel kúsky črepu, ktoré by teoreticky mohli byť úlomky škridle. Stredovek, renesancia – pokiaľ si dobre pamätám, tak za prvú renesančnú stavbu v týchto končinách by sa dala považovať renesančná prestavba-dostavba kráľovského paláca v Budíne, realizovaná Matejom Korvínom. Pri oprave po II. svet. vojne sa tam uskutočnil archeo prieskum, našlo sa všeličo aj z tejto doby, ale pálená škridla nie. Osobne som kopal ako besný na Starom Zvolene, zlatý prsteň by som ignoroval, ale škridlu by som si bol všimol, pretože ma zaujíma viac, určite aj chlapi v Kinižiho paláci na Lietave etc…………. Čítal som všelijaké archívne dokumenty, ak sa spomínala krytina, šlo o drevený šindeľ a to aj v stredoveku aj novoveku (aj renesancii). Samozrejme, že to nie je smerodatné, ale prvá písomná zmienka o pálenej škridle v Uhorsku pochádza až z roku 1637. Prinajmenšom to ale môže naznačovať, že nešlo o bežnú krytinu a to v tejto dobe renesancia “zúrila” aj na dnešnom Slovensku. PS. Tých zmienok o na červeno zafarbených drevených šindľoch je viac, napríklad aj v tom čase Thurzovskom renesančnom Spišskom hrade. Vedel som, že to nebude len tak, takže vďaka za informáciu o cisárskom protipožiarnom opatrení. http://vmek.oszk.hu/02100/02152/html/04/45.html#70

    palo napísal:

    Neviem, či mal cisár pán (resp. cisárovná) takých požiarnych inšpektorov, čo by nerozoznali červeno natretý šindel od červenej škridly… Ja som sa pred časom dostal k inej teórii: Červený železitý pigment v ľanovom oleji patrí k najstarším používaným náterom na ochranu dreva. Nie som chemik, ale funguje to nejako tak, že pridaním oxidu železitého dochádza k zmydeleniu oleja, čo zlepšuje jeho vlastnosti ako náterového spojiva. V hotovom náterovom filme oxid železitý chráni drevo pred UV žiarením a inými vonkajšími vplyvmi. http://www.corrosionist.com napísal/a: http://www.corrosionist.com/Pigment_of_Iron_Oxide.html Iron Oxide is a chemical compound composed by Iron and Oxygen. There are differet iron oxides with different chemical formula. FeO Wustite Fe2O3 Hematite (Red) Fe3O4 Magnetite (Black) FeO(OH)·nH2O Limonite Natural iron oxides pigments are derived from hematite, which is a red iron oxide mineral; limonites, which vary from yellow to brown, such as ochers, siennas, and umbers; and magnetite, which is black iron oxide. Prírodný železitý pigment má červenohnedú až oranžovohnedú farbu, je veľmi stály a odolný. Nakoľko je oxid železitý biokompatibilný a netoxický, často sa používa aj v kozmetike a medicíne, ale má aj mnohoraké technické využitie (výroba záznamových médií, plynových senzorov, farebných obrazoviek, …).

    vlcik-tlcik napísal:

    Dobre si sa dostal, Vďaka. PS. Preklad bude, našiel som si to iba nedávno.

    antiK napísal:

    Možno by stálo zato vytvoriť diskusiu o historických strešných krytinách. Na našom území by zrejme ako prvý príklad použitia pálenej strešnej krytiny mohli poslúžiť rímske stavby. V Kelemantii pri Iži sa zvyškov škridiel váľajú hromady. Ako ste sa dohadovali či stredovek, prípadne novovek a pálená krytina idú k sebe, tak mám jeden príklad, kde by som v žiadnom prípade neváhal. Hrad Cimburk u Koryčan mal strechy pokryté keramickou pálenou krytinou. Aj dnes je možné na hrade i v jeho okolí vidieť jej zvyšky. Niekedy sa dokonca nájde aj celý zachovaný hrebenáč. Bližšie datovanie určiť neviem, ale isto sa budeme pohybovať už v novoveku. Nemyslím si, že by Cimburk bol tak výnimočný, aby sa pálená krytina nemohla vyskytnúť aj na inom hrade. Aj keď je fakt, že sa v stredoveku a novoveku používala určite menej než šindeľ. Ostatne archeológia pri každom objekte môže spoľahlivo potvrdiť z akého materiálu bola strešná krytina. Bolo by zaujímavé zistiť o tejto problematike viac.

    Viac na: http://www.obnova.sk/clanok/poziar-na-hrade-krasna-horka?page=4