Gabriel ŠTRBA

Obnova.sk Foto

Tvorivé obdobie Gabriela Štrbu zasahuje dnes už do úctyhodného piateho desaťročia. Je neprehliadnuteľnou postavou súčasného slovenského umenia – predovšetkým grafiky, kresby a ilustrácie od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Ako absolvent pražskej „Umprumky“ , špeciálky prof. K. Svolinského, priniesol na slovenskú umeleckú scénu nové výtvarné prvky a rozdielne umelecké videnie.
Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, Panská 19, Bratislava
Vernisáž: štvrtok 4. marca 2004 o 17.00h
Kurátorka: Eva Trojanová
Výstava potrvá do 25. apríla 2004

Slovenská grafika mala v tej dobe už svoju charakteristickú tvár, ktorú určovala tvorba V. Hložníka a neskôr A. Brunovského. V tomto kontexte sa tvorba G. Štrbu stala od počiatku tým potrebným odlišným tvorivým prístupom. Možno i preto zostal tak trochu solitérom, ktorého tvorbu nemožno jednoducho a jednoznačne zaradiť k tomu, či onomu výtvarnému prúdu.

Jeho tvorba sa odvíjala v dvoch výtvarných oblastiach – grafike a ilustrácii a z technického hľadiska preferoval spočiatku plošný drevorez a litografiu a postupne viac prevažovali kresbové techniky a to najmä farebný lept a vlastné kresliarske postupy. Vedľa toho po celý život vyučoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole, kde dlhé roky viedol grafické oddelenie a vychoval desiatky nádejných výtvarníkov.

Obnova.sk Foto
Gabriel Štrba (1932): Križovatky. 1971. Farebná serigrafia na papieri, 52 x 46 cm. Značené vpravo dole “Štrba”. Nečíslované. (Soga.sk)

Z raného obdobia zaujmú najmä veľkorozmerné drevorezy, v ktorých sa možno najvýraznejšie prejavilo jeho dramatické cítenie a vnútorná spriaznenosť s expresívnym typom tvorby. Už svojou monumentalizujúcou koncepciou nie sú v tej dobe v slovenskej grafike, až na V. Hložníka, porovnateľné práce. Umelec tu pracuje najmä s pôsobivými kontrastmi čiernych a bielych plôch, so syntetickým tvarom, ktorý nedrobí do detailov, ale ho necháva pôsobiť vo svojej znakovej celistvosti. V tomto duchu spracoval aj niektoré ilustračné cykly, najmä k poézii.

Vnútorne a bytostne však G. Štrba bol a zostal umelcom línie. Citlivej, poetickej, vibrujúcej a súčasne metaforickej línie, ktorá nechce vykresľovať, či sledovať presnosť tvaru. Práve jej ľahkosť, dekoratívnosť a len voľné spojenie s realitou možno pripomenú virtuozitu kresby K. Svolinského. Mnoho grafických a ilustračných cyklov nesie charakteristickú pečať tohto štýlu. Proces výtvarného dozrievania v tvorbe G. Štrbu nastal pomerne rýchlo.

Začiatkom osemdesiatych rokov vzniklo vari jeho najzávažnejšie dielo, grafický cyklus k Homérovým eposom Ilias a Odyssea /1980-85/. Aj keď inšpiráciou bol tento klasický epos, a grafiky sa stali súčasťou tohto edičného titulu, nemožno ich považovať v pravom slova zmysle za ilustrácie. Skôr vznikol umelecký počin, ktorý sa často nazýva výtvarným pendantom, majúcim svoj vlastný umelecký význam. Je to najzávažnejšie výtvarné dielo G. Štrbu, v ktorom je koncentrovaná jeho umelecký výpoveď vo vyhranenej forme. Nevzniklo náhodne, zadaním vydavateľstva. Tento opus vznikol na základe hlbokého vnútorného vzťahu a obdivu autora ku Grécku, ku gréckym dejinám a kultúre. Bol inšpirovaný nielen ich teoretickým poznaním z literatúry, ale aj hľadaním stôp tejto civilizácie a jej spoznávaním brázdením Egejského mora na vlastnoručne skonštruovanej plachetnici. Vzniklo dielo, v ktorom sa snúbi grécka história s gréckou mytológiou v jednom pôsobivom umeleckom celku. Jej výtvarný aspekt využíva majstrovskú kresbu a líniu v spojení s technologickými možnosťami farebného leptu v kombinácii suchej ihly a mezzotinty. A preto bolo právom toto dielo ocenené na Medzinárodnom bienále úžitkovej grafiky v Brne roku 1986.
Aj keď je G. Štrba výnimočný kresliar, ktorý svoje danosti prezentuje vo viacerých okruhoch svojej tvorby, súčasne ho charakterizuje aj citlivý vzťah k rôznym štruktúram, ktoré vníma najmä cez prírodu. Dokázal to už na Homérovom cykle. Neskôr sa práca v tomto smere prehlbovala. V poslednom období sa venuje najmä voľným kompozíciám realizovaným aj z rôznych materiálov a doplnených kresbovými zásahmi, alebo naopak. Základné kresbové vyjadrenie dopĺňa rôznymi, často nájdenými materiálmi. Hľadá a nachádza v nich intimitu svojho vzťahu k veciam, k okoliu a k prírode.

Bibliografické údaje
Gabriel Štrba sa narodil 6. 4. 1932 v Santovke. Študoval na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, ktorú absolvoval roku 1952. V rokoch 1952-58 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe /prof. K. Svolinský/. Potom pôsobil ako pedagóg na Strednej škole umeleckopriemyselnej v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje hlavne grafike a kresbe, ilustrovaniu kníh pre deti a mládež ako aj krásnej literatúry a poézie, známkovej i plagátovej tvorbe a tvorbe ex libris.

Spolupracuje so Spoločnosťou Helénsko-slovenského priateľstva „Filia“ a s Gréckym veľvyslanectvom v Bratislave.

C e n y

1967 Cena vydavateľstva Smena

1968 Strieborná medaila Accademia Tomaso Campanella v Ríme

1970 Čestné uznanie na Bienále drevorezu a drevorytu, Banská Bystrica

1972 Cena SFVU na Bienále drevorezu a drevorytu, Banská Bystrica

1975 Čestná medaila na Bienále exlibrisu v Malborku

1978 Plaketa na výstave Praga 78

1979 Cena SFVU na výstave Súčasná slovenská grafika, Banská Bystrica

1981 Čestné uznanie v súťaži Najkrajšia kniha roka

1983 Grand Prix na výstave Súčasná slovenská grafika, Banská Bystrica

1984 Cena na Medzinárodnom bienále úžitkovej grafiky v Brne

1986 Cena v súťaži o Najkrajšiu knihu roka

1992 Čestné uznanie v súťaži o Najkrajšiu knihu roka

Samostatné výstavy
1967 výstava grafiky vo Varšave, Poľsko, 1969 výstava grafiky vo Vigevano, Taliansko, výstava grafiky v Bratislave, SR, 1978 výstava ilustrácií v Prahe, ČR, 1981 výber z tvorby v Prahe, ČR, 1982 jubilejná výstava grafiky v Bratislave, SR, 1983 jubilejná výstava grafiky v Prahe, ČR, 1991 výstava v Tekovskom múzeu v Leviciach, SR, 1999 výstava grafiky na ZÚ Grécka, Bratislava, SR, 2000 výstava v Galérii Michalský dvor, Bratislava, SR

Z kolektívnych výstav /výber/

1969 Club grafikov. Bratislava, SR

1970 Club grafikov. Praha, Brno, Bratislava

1971 Actual grabado eslovaco. Mexiko, Mexiko

1972 Bienále drevorezu a drevorytu. Banská Bystrica, SR
Slovenská ilustrácia po roku 1945. Bratislava, SR

1975 VII. Bienále exlibrisu. Malbork, Poľsko
Bienále ilustrácií Bratislava, SR

1978 Moderna slovačka grafika. Novi Sad, Juhoslávia
Praga 78. Praha, ČR

1980 Súčasná slovenská grafika. Mánes, Praha, ČR
Súčasná česká a slovenská grafika. Cyprus

1981, 82, 83 Celoslovenská výstava kresby. Žilina, SR
Slovenský drevorez a drevoryt 20. stor. Bratislava, SR
1982 Súčasná slovenská grafika. Praha, ČR
Medzinárodná výstava grafiky. Saarbruecken. SRN
Medzinárodný knižný veľtrh IBA. Lipsko, SRN
Česká a slovenská grafika. New Delhi, India
1983 Farebná grafika. Medzinárodná výstava, Frechen. SRN
Farebná slovenská grafika. Bratislava, SR
Súčasná slovenská ilustrácia. Weimar, SRN
Československá grafika. Esch-sur-Alzette, Luxembourg
Internationale ex libris 83. St. Niklaas, Belgicko
1984 Medzinárodné bienále úžitkovej grafiky. Brno, ČR
Slowakische grafik. Berlin, SRN
Mai szlovák grafika. Magyar Nemzeti Galéria. Budapest, Maďarsko
1985 Bienále súčasnej grafiky. Varna, Bulharsko
1991 Dialóg učiteľ a žiak. Bratislava, GMB
2000 20. storočie. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava, SNG
2004 výtvarné dotvorenie publikácie Fotodokumentácia z olympijských hier.
Spolupráca so Slovenským olympijským výborom

Mirbachov palác, Františkánske námestie 11, 815 35 Bratislava, Slovak Republic, tel.: +421 2 54 43 15 56-8, fax: 54 43 26 11, e-mail: gmb@nextra.sk, www.gmb.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

GMB – Pálffyho palác – marec 2004

POCTA JOSEFOVI LADOVI
Josef Lada je autorom jedných z najpodmanivejších zimných a nočných krajín. Charakteristikou jeho diela je prepojenie reality a predstavivosti, v ktorom sa prelína česká vidiecka krajina, jej život so svojimi zvukmi a obyčajmi, so stovkami prostých ľudí…

Na pomedzí maľby a grafiky

Druhú polovicu kultúrneho leta otvorí Galéria NOVA na Baštovej 2 v Bratislave výstavou obrazov Vojtecha Kolenčíka, ktorá potrvá od 2. augusta do 5. septembra 2004. Vojtech Kolenčík patrí k tým absolventom grafickej špeciálky Albína Brunovského, ktorých tvorba priniesla v priebehu osemdesiatych rokov minulého storočia nové výtvarné myslenie v grafike. Známe sú najmä jeho zadrôtované, akoby umlčané tváre i figúry, ktoré v dobe svojho vzniku jednoznačne vypovedali o obmedzovaní slobody tvorby i myslenia. Jeho diela boli preto v období socialistického realizmu „ideologicky“ odmietané.

Vincent Hložník – Obrazy 1941-1949

Už Hložníkova prvá samostatná výstava v roku 1942 v Dome umenia na Dostojevského rade v Bratislave bola nielen razantným ohlásením nevšedného talentu, ale aj predznamenaním tvorivého programu novej nastupujúcej generácie slovenského výtvarného umenia. Na pomerne pokojnú slovenskú výtvarnú scénu s idealizáciou slovenskej dediny priniesol výrazne dramatickejšiu atmosféru okupovanej Prahy.

Igor Kalný – Vstup do ticha

Výstava tvorby Igora Kalného (1957-1987), jednej z najosobitejších postáv neoficiálnej výtvarnej scény 80. rokov 20. storočia na Slovensku, je súčasťou výstavnej koncepcie Galérie mesta Bratislavy, ktorá sa programovo zameriava na prezentáciu jej ťažiskových predstaviteľov. Kalného tvorba, predčasne ukončená smrťou v roku 1987, sa pohybuje medzi hudbou, poéziou, privátnymi akciami, happeningami, maľbou a kresbou, ktorá sa stala jeho špecifickou rečou a tvorí dominantu výstavy.

Albín Brunovský: Retrospektíva

Hlavné mesto SR Bratislava, Galéria mesta Bratislavy, Galéria Brunovský a ART friends si dovoľujú pozvať Vás a Vašich priateľov na vernisáž výstavy ALBÍN BRUNOVSKÝ: Retrospektíva
a uvedenie monografie Albín Brunovský: Kompletné grafické dielo 1960 – 1997 v piatok 10. decembra 2004 o 16h v Pálffyho paláci GMB na Panskej 19 v Bratislave

Nekonformné kontrasty Svätopluka Mikytu.

Tvorba mladého slovenského umelca v Galérii NOVA. Studené januárové dni nového roka prinášajú so sebou do uličiek bratislavského Starého mesta aj nové výstavy slovenských aj zahraničných umelcov. Na jednu z nich sa môžete pozrieť do Galéria NOVA na Baštovej ulici, ktorá už tradične prináša to najlepšie z tvorby súčasných slovenských výtvarných umelcov. Tentoraz pozýva na výstavu najnovších diel z tvorby na papieri a objektov Svätopluka Mikytu.