Etnograf, režisér, scenárista, dramaturg, filmový teoretik, pedagóg, priekopník tzv. etnografickej línie slovenskej dokumentaristiky po sebe zanechal všestranné a bohaté kultúrne dedičstvo. Nakrútil vyše 140 filmov, prevažne autorských, v ktorých bol autorom námetov, scenárov aj režisérom. Základom jeho tvorby v dokumentárnom filme bolo predovšetkým výtvarné umenie a etnografia. Jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry a kinematografie – Martin Slivka.

Martin Slivka sa narodil 1. novembra 1929 v Spišskom Štiavniku. Vyštudoval odbor dokumentárneho filmu u Karola Plicku na pražskej FAMU a neskôr ukončil štúdium etnografie a folkloristiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1977 pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave, kedy sa začala jeho bohatá pedagogická činnosť. Do tajov filmu uviedol niekoľko generácií slovenských filmárov. Stal sa historicky prvým dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU a v roku 1992 získal titul profesor.

Ako dramaturg a scenárista pracoval od roku 1955, spolupracoval s režisérmi Jaroslavom Pogranom, Dušanom Kodajom, Pavlom Čalovkom či Jozefom Zacharom. Od roku 1967 pracoval v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave najprv ako scenárista a dramaturg, neskôr aj ako režisér. Medzi jeho najznámejšie filmové diela patria Voda a práca (1963), Odchádza človek (1968), Za tajomstvom mohýl (1964), Ikony (1966), Ľudovít Fulla (1972) či Kresané do dreva (1976) a Národný umelec Karol Plicka (1970).

Slivka sa presadil aj ako spisovateľ. K jeho najznámejším knihám patria Karol Plicka vo filmovej faktografii (1982), Karol Plicka – Básnik obraz (1982, druhé vydanie 1999), Slovenský národopisný film (1982) a Pavol Socháň (1985). Napísal odbornú štúdiu do knihy fotografií Igora Grossmanna pod názvom Obrazy odviate časom. Venoval sa výskumu slovenského ľudového divadla a folklóru, je autorom niekoľkých štúdií a statí do rôznych zborníkov a odborných časopisov. Do slovenskej kultúry sa zapísal aj ako otec myšlienky vzniku festivalu Etnofilm Čadca (1980).

Za svoju tvorbu získal vyše 40 významných ocenení na zahraničných festivaloch. Jeho film Odchádza človek z roku 1968 zaradilo UNESCO v roku 1995 do svetového kultúrneho dedičstva a mnohé z jeho filmov sú dodnes žiadané na rôznych podujatiach doma či v zahraničí. Martin Slivka získal v roku 1995 aj Cenu Igric za filmovú tvorbu – za celoživotné dielo v oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie a v roku 2002 Cenu slovenskej filmovej kritiky za kritickú a publicistickú činnosť. Prezident Slovenskej republiky mu tesne po úmrtí udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kinematografie.

Martin Slivka zomrel 23. septembra 2002 v Bratislave počas práce na projekte Francúzski partizáni. Poctou mu je nielen celovečerný dokument Martina Šulíka s názvom Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy, ale aj publikácia Ostáva človek. Martin Slivka.

Spracované podľa: Slovenský filmový ústav, archív agentúry SITA, www.csfd.cz