Trnava si pripomenula štvrťstoročie pamiatkovej rezervácie

Trnava, ulica Mikuláša Schneidra-Trnavského, foto: Kamil Nováčik

K významným udalostiam v živote tohto kráľovského mesta dochádzalo v minulosti často. V jeho novodobých dejinách je nesporne najvýznamnejšou udalosťou, vyhlásenie historického centra Trnavy za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Stalo sa tak v septembri 1987, pod patronátom vtedajšieho ministra kultúry, básnika a trnavčana, Miroslava Válka. 
Predovšetkým tejto téme bol venovaný 19. ročník odborného pamiatkového seminára Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.
Vyhlásenie centra Trnavy za mestskú pamiatkovú rezerváciu pred štvrťstoročím znamenalo zastavenie celoplošných asanácií, ale aj celoplošnú ochranu lokality. Pamiatkari sa odvtedy vyjadrovali ku každej výstavbe v centre.
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriela Kvetanová pripomenula, že Trnava nebola zaradená do prvej vlny vyhlasovania mestských pamiatkových rezervácií v polovici minulého storočia. Aj preto sa do centra dostala sídlisková výstavba, v roku 1958 uzrel svetlo sveta asanačný plán mesta a v roku 1968 projekt celoplošnej asanácie Hlavnej, Paulínskej a ďalších ulíc. Trnava prišla o Zelený rínok či dvorové krídla historických domov na Hlavnej, Hviezdoslavovej a ďalších uliciach. Na mieste dnešnej pošty stával aj dom kráľa Ľudovíta I. Veľkého.
Mestská pamiatková rezervácia podľa Milana Kazimíra z Krajského pamiatkového úradu znamenala nielen záchranu mnohých historických budov, ale aj množstvo výskumných poznatkov. Výskumy podľa neho priniesli v mnohom prevratné objavy a pomohli dešifrovať stavebný vývoj mesta už od 13. storočia.
Mestskej pamiatkovej rezervácii, zhodnoteniu jej obnovy za posledné dve desaťročia sa venovala Jana Gregorová z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry STU v Bratislave. Jej zhodnotenie vyznelo pozitívne, ale poukázala aj na niektoré kontroverzné stavby (napríklad kauza Leonardo).  O nálezoch a hypotézach týkajúcich sa sochárskej výzdoby západného portálu Baziliky Sv. Mikuláša hovoril Štefan Oriško z Katedry dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Ďalšie dva príspevky sa venovali dejinám a stavebnému vývoju kaštieľa vo Veľkej Sarve (Rohovciach). Posledný príspevok referoval o reliéfnej výzdobe romantických architektúr v parku kaštieľa vo Voderadoch.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Odpovede

Comments are closed.