Torzo hradu Parič zakonzervované, výskum bude pokračovať

Zrúcanina hradu Parič, foto: Michal Hrčka

Dotáciu 4 500 eur poskytlo v tomto roku ministerstvo kultúry na úpravu a stabilizáciu zrúcanín hradu Parič v mestskom parku v Trebišove. Peniaze použili na stabilizáciu torza nadzemnej veže, statické posúdenie, ako aj na krytie časti nákladov spojených so zameraním skutkového stavu tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Ako informuje internetová stránka mesta, v prvej etape odstránili náletovú zeleň a upravili okolie. Z nížinného hradu zostal západný úsek tehlového opevnenia a pozostatky priekop rozpoznateľné v konfigurácii terénu. V rámci parkových úprav sa časť priekop prehĺbila a rozšírila na jazierko s ostrovčekom. Na severnom okraji jazierka stojí andrássyovské mauzóleum z roku 1893. Tento nížinný hrad bol budovaný aj z tehál. Teraz ako stavebný materiál boli použité pálené tehly murované na vápennú maltu, pripravovanú tradičnou metódou horúcej malty.

Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1254. Stál východne od Trebišova a majiteľom bol magister Andronik, syn župana Parisa. Povstalecké vojsko Imricha Thökölyho hrad v roku 1684 dobylo a obsadilo, no o dva roky museli Thökölyho povstalci hrad opustiť. Namiesto toho, aby ho vydali cisárskym vojakom, vyhodili Parič pušným prachom do povetria. Dedením sa Parič dostal do vlastníctva Csákyovcov, ktorí z materiálu opusteného hradu v roku 1786 neďaleko postavili barokový kaštieľ. Zánik hradu dovŕšila prestavba a rozšírenie kaštieľa rodinou Andrássyovcov v druhej polovici 19. storočia. V roku 1913 táto zrúcanina slúžila ako strelnica pre vojakov, po ktorých teraz treba tieto diery plátať, ak oň nechce mesto celkom prísť. Archeologický výskum tohto kedysi trojpodlažného hradného areálu so štvoruholníkovou vstupnou vežou a kamennou studňou na nádvorí bude pokračovať.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Thurzovský kaštieľ v Bytči

Norma Urbanová – Ľubica Veľasová
Jedno z najvýznamnejších renesančných feudálnych sídiel šľachty, kaštieľ v Bytči, nebol napriek svojmu nespornému architektonickému a historickému významu doposiaľ komplexne skúmaný. Ani výskum kolektívu pracovníkov Pamiatkového ústavu v Bratislave v roku 1999, ktorý bol determinovaný plnou prevádzkou v ňom sídliaceho Štátneho oblastného archívu, nemôžeme chápať ako uzavretý. Priniesol však niektoré nové poznatky o architektonickom vývoji tohto objektu, ktoré môžu zásadným spôsobom prispieť k uchovaniu jeho najväčších hodnôt.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.