aktivita " diskusia " Všeobecné diskusie " Vianoce – zaujímavosti

Označené: 

  • Vianoce – zaujímavosti

    Posted by uskalienka on 11. decembra 2009 o 20:19

    Pieseň Tichá noc, svätá noc

    Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz pred 188 rokmi
    v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph
    Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe. Vtedy táto
    melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes
    sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch. Históriu tejto
    salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu si možno vyhľadať na
    internetovej stránke http://www.stillenacht.at. Za túto pieseň vďačíme kňazovi
    Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu. Učiteľa Franza Xavera Grubera z
    Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho
    básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a – pretože organ
    mal poruchu – so sprievodom gitary. Text vo forme básne napísal Mohr už dva
    roky predtým v Mariapfarre v Lungau.

    vlcik-tlcik odpovedal pred 7 rokov, 7 mesiacov 5 Členovia · 32 odpovede/odpovedí
  • 32 odpovede/odpovedí
  • uskalienka

    moderátor
    11. decembra 2009 o 20:20

    Vianoce a stavanie betlehemov

    K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s
    jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov.
    Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej
    tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v
    Greccio v r. 1223.

    Tradicia výroby a stavania betlehemov
    http://www.obnova.sk/clanok-3076.html

  • uskalienka

    moderátor
    16. decembra 2009 o 11:33

    Vianoce 2009: Slováci milujú medovníky a Mrázika

    BRATISLAVA 15. marca – Na prelome mesiacov november a december sa mohli návštevníci stránok servera Žena.sk zapojiť do veľkého vianočného prieskumu s cieľom preskúmať súčasný pohľad Slovákov na toto sviatočné obdobie. Túto možnosť využilo celkom 20.661 osôb, z toho 4.559 mužov (22,07%) a 16.102 žien (77,93%).

    Azda nikoho neprekvapí, že pre väčšinu opýtaných sú Vianoce predovšetkým sviatkom pokoja a oddychu (46,31%), časom, kedy sa stretávame s priateľmi a rodinou (28,02%) a dôležitým kresťanským sviatkom (20,35%). To, že rodinné zázemie je pre Slovákov naozaj mimoriadne dôležité, dokazuje aj fakt, že doma v kruhu rodiny sa chystá sviatky stráviť až 96,34% účastníkov prieskumu. Len 1,53% sa chystá na Vianoce do zahraničia a 2,12% bude sviatky tráviť v práci.

    O tom, že neustále sa opakujúca téma ekonomickej krízy rezonuje v našich mysliach aj počas sviatkov, svedčí aj odpoveď na otázku, koľko sú Slováci ochotní investovať do vianočných darčekov. Len 17,35% opýtaných odpovedalo, že na darčekoch rozhodne šetriť nebudú, pretože Vianoce sú len raz do roka. Naopak až 36,39% opýtaných uvádza, že do darčekov budú investovať maximálne do 100 EUR (3.012,6 SKK). S tým ďalej súvisí aj informácia, že väčšina z opýtaných (78,23%) nerieši, kde darčeky nakúpiť – dôležité je, aby bol tento nákup čo najvýhodnejší.

    Na druhej strane je treba dodať, že sa väčšina z nás (78,23%) súčasne snaží, aby darček obdarovanému najmä urobil radosť. Parametre cena (2,43%), či praktickosť (17,68%) sú až ďaleko za týmto kritériom výberu. Zdá sa, že sa nám väčšinou aj darí trafiť sa do vkusu našich blízkych, čo dokazuje, že len 3,22% z opýtaných niekedy v živote vrátilo vianočný darček. Ak však zatiaľ márne tápate, čo by vašich drahých pod stromčekom najviac potešilo, tu je malá pomôcka: Slovenky by rady pod stromčekom našli oblečenie a doplnky (24,64%) alebo knihy (23,25%), Slovákov by zase okrem kníh (17,11%) potešila nejaká elektronika (23,47%).

    Vianoce sú, aspoň čo sa jedla týka, pre Slovákov stále veľmi tradičnou záležitosťou. Až 71,24% opýtaných uvádza, že vianočné pečivo budú piecť na sviatky sami, lebo je jednoducho najlepšie. Najväčšej obľube sa tešia perníčky a medovníčky (27,72%), lepené kolieska z lineckého cesta (19,47%) a vanilkové rožteky (17,44%). Na štedrovečernom stole nám nebude chýbať kapustnica (77,89%), oplátka s medom a cesnakom (57,72%) a ryba (91,85%). Hoci v tomto bode treba podotknúť, že len 38,54% z nás si dopraje tradičného kapra a 53,31% dá prednosť inej rybe.

    O niečo flexibilnejšie a modernejšie pristupujeme k vianočným zvykom a tradíciám. Len 34,42% z nás zvykne spievať koledy, väčšina z nás (59,65%) zdobí stromček už pár dní pred Vianocami a nie na Štedrý deň. A najtradičnejším zvykom je len rozkrojiť jabĺčko, aby sme vedeli, či budeme na budúci rok zdraví (54,2%).

    Čo sa vianočných stromčekov týka, tu dávajú Slováci jednoznačne prednosť umelým pred živými. Až 77,89% opýtaných uloží darčeky práve pod umelý stromček.

    Okrem darčekov, dobrého jedla a oddychu sa väčšina Slovákov teší na sviatky aj kvôli rozprávkam. Až pre 40,04% opýtaných je symbolom Vianoc Mrázik, bez ktorého si tieto sviatky jednoducho nevedia predstaviť. 27,05% účastníkov prieskumu sa teší aj na Perinbabu a 5,57% zase na Princeznú so zlatou hviezdou na čele.

    A pokiaľ sa pýtate, čo Slovákom na Vianociach prekáža, aj tu je odpoveď pomerne jednoznačná – predvianočný zhon a stres – v tom sa zhoduje 64,90% opýtaných. Pre zostávajúcich je nočnou morou prejedanie (18,94%) a predvianočné upratovanie (16,15%).

    o Centrum Holdings (www.centrumholdings.sk)
    Centrum Holdings je internetový mediálny dom aktívny v krajinách strednej a východnej Európy (Slovensko, Česká republika a Chorvátsko). Na Slovensku oslovuje mesačne viac ako 1,5 milióna užívateľov. Spoločnosť prevádzkuje on-line médiá Atlas.sk, Centrum.sk, Mapy.sk, Wanda.sk, Žena.sk, Pobox.sk, Aktuálne.sk, Dnes.sk a mnohé ďalšie

    PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

  • uskalienka

    moderátor
    16. decembra 2009 o 21:49

    VIANOCE: Listy a pohľadnice sa ešte stále doručujú tradičnou cestou

    BRATISLAVA 16. decembra (SITA) – Ľudia si aj napriek modernej dobe, ktorú ovládajú e-maily a esemesky, ešte vždy nájdu čas aj na odosielanie listov či pohľadníc tradičnou cestou. V predchádzajúcom roku sa prostredníctvom klasickej pošty odoslalo 252 miliónov zásielok 2. triedy, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o 19 miliónov (9 percent). Veľkú mieru na tomto raste nesie aj nákup cez internet, ktorý sa stáva čoraz populárnejší aj pri nákupe vianočných darčekov.

    „Veľmi nás teší, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe si ľudia nájdu čas a stále si posielajú vlastnoručne napísané sviatočné priania poštou. Pohľadníc počas sviatkov predáme viac ako milión, pričom bežný mesačný priemer je 20-tisíc. Každoročne pripravujeme pre našich zákazníkov aj zaujímavé novinky – tento rok je to napríklad známka s vôňou ihličia, ktorá umocňuje vianočnú náladu,“ uviedla Mária Hromadová zo Slovenskej pošty, ktorá zákazníkom ďalej odporučila, aby si posielanie vianočných a novoročných pozdravov nenechávali na poslednú chvíľu. Dodala, že posledným dňom pred Vianocami, kedy sa pošta doručuje, je 23. december.

    Agentúru SITA informovala Mária Hromadová z oddelenia externej a internej komunikácie Slovenskej pošty.

  • tomboy

    moderátor
    19. decembra 2009 o 10:18

    vieš že by si na vianočnom stole mala mať 12 druhov vianočného pečiva – toľko koľko mesiacov v roku?
    ja som nevedel a ja ako vianočný grinch to už viem xixi :-)

  • uskalienka

    moderátor
    20. decembra 2009 o 14:09

    fuuu… tak toto som ja napr. nevedela…
    tomasi… si mi teraz mozno pridal starosti navyse… :) vdaka!! ja doteraz nemala stresy… este raz vdaka :P
    teraz ked viem, ze zatim mam len 4-druhy… a planovala som uz iba 2-3 dorobit… fuuu… este, ze mam znamu + sestricku, s ktorymi si po par kusoch menime… no ci nazbieram 12 druhov… netusim :(
    teraz neviem, ci mam pozhanat este nejaku znamu do poctu… alebo navstivit maminu a doplnit druhy…

    uuuplne jedno… aj tak su Vianoce kraaaasne sviatky… plne pohody a Lasky :)

  • uskalienka

    moderátor
    20. decembra 2009 o 14:16

    Ozdobený stromček pochádza z Nemecka

    BRATISLAVA 20. decembra (SITA) – História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne, v roku 1833 v Ríme a v roku 1837 v Paríži. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský – siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu – Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša “Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa”.

    Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.

    V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami – strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.

  • uskalienka

    moderátor
    22. decembra 2009 o 21:26

    Pôvod Vianoc siaha do dávnej minulosti

    BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Vianočné sviatky boli známe už v predkresťanskej dobe. Misionári čerpali zo zvykov národov, aby nenásilným spôsobom presvedčili nekresťanov na konvertovanie na novú vieru. Zimné sviatky boli v dávnej minulosti najobľúbenejšími pre mnohé kultúry, pretože v zime bolo menej práce, dni boli kratšie a noci dlhšie.

    Saturnálie boli oslavy boha Saturna. V antickom Ríme to bol čas oddychu, hodov a porušovania oficiálnych pravidiel. Rimania sa v tejto dobe obdarúvali rôznymi drobnosťami, vrátane malých bábok pre deti a sviečok pre dospelých. Počas osláv sa neuzatvárali žiadne obchody a aj otroci sa mohli zúčastniť na hostinách. Saturnálie boli časom pitia, hrania hazardných hier a dokonca verejného obnažovania sa. Podľa básnika Catulla to boli “najlepšie dni”. Starorímsky sviatok, ktorý sa začínal 17. decembra, postupne zanikol.

    V Taliansku sa pred rozšírením kresťanstva začínal 25. decembra sviatok nazývaný Dies Natalis Solis Invicti, narodenie neporazeného syna. Počas týchto dní oslavovali obyvatelia niekoľko slnečných bohov naraz, medzi nimi bol sýrsky Elah-Gabal, Sol a vojenský boh perzského pôvodu Mithras. Bruma nazývali Rimania 25. december, deň zimného slnovratu. Niektorí raní kresťanskí spisovatelia spájali znovuzrodenie slnka s narodením Ježiša Krista.

    Yule bol sviatok škandinávskych pohanov, ktorý trval od konca decembra do začiatku januára. Obyvatelia severnej Európy počas Yule oslavovali boha hromu a blesku Thora. Každý blesk symbolizoval prasa alebo teľa, ktoré sa narodí na nový rok. Sviatok mohol trvať aj dvanásť dní. Pohanskí Germáni dodržiavali podobné tradície. Počas dvanástich “divokých nocí” jedli, pili a oslavovali. Tieto zvyky mali na vývoj kresťanských Vianoc veľký vplyv. Obyvatelia škandinávskych krajín stále nazývajú Vianoce menom Jul. Angličtina používa slovo Yule ako synonymum pre výraz Vianoce.

  • uskalienka

    moderátor
    23. decembra 2009 o 13:51

    Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života

    BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám. Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.

    Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. S tým súvisí aj tradícia vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček mal dve funkcie. Pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody. Druhý, oveľa starší symbol, znázorňoval strom z raja. Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu “poznania dobra a zla” a človek sa porušením tohto zákazu pripravil o večný život. Preto musel Boh poslať na svet svojho Syna, aby priniesol ľudstvu vykúpenie a spásu. Stromček alebo vetva zavesená v domoch na Vianoce pripomínali aj strom zlyhania Adama a Evy.

    Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.

  • uskalienka

    moderátor
    23. decembra 2009 o 13:54

    Magické vianočné obrady mali zabezpečiť hospodársky úspech

    BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný. Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny. Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”.

    Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Symbolizovali potenciu a počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.

    Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe, ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej. Vianočná slama sa podkladala pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili, alebo sa pálila na obilnom poli. Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Po Vianociach ich gazdiné odkladali do komory a používali ako magický predmet v ľudovom liečení.

    Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny. Gazdovia dávali k štedrovečernému stolu aj dožinkový veniec, aby si zabezpečili dobrú úrodu v nasledujúcom roku.

  • uskalienka

    moderátor
    23. decembra 2009 o 13:57

    Vianočné sviatky majú na Slovensku rôzne mená

    BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

    V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako – pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.

    V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

  • uskalienka

    moderátor
    24. decembra 2009 o 7:30

    Tajomstvo Vianoc súvisí s prvým hriechom

    BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Na Štedrý deň slávia meniny Adam a Eva. Pamiatka prarodičov pripomína prvý hriech a jeho následky, ale aj nádej na spásu. V Biblii sa uvádza, že Boh stvoril človeka ako vrchol tvorstva na svoj obraz. Znamená to, že ako jediné stvorenie ho obdaril dušou a slobodnou vôľou. Keď videl, že Adam nemá medzi ostatnými živočíchmi partnera, stvoril mu Evu a rozkázal im množiť sa a podmaniť si Zem.

    Prví ľudia boli dokonalí, bez náklonnosti k hriechu. Nemali zomrieť, ale plynulo prejsť do večnej blaženosti. Aby si však túto blaženosť zaslúžili a sami sa rozhodli pre Boha, dostali slobodnú vôľu a zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Diabol, čiže padlý anjel, ktorý za svoju vzburu voči Bohu už dostal večný trest, ľuďom závidel. Oklamal Evu a naviedol ju prestúpiť Boží zákaz a ona naviedla na hriech aj Adama. Ľudia stratili nevinnosť, čo Biblia vyjadruje slovami “zbadali, že sú nahí”.

    Boh všetkých účastníkov hriechu potrestal. Preklial hada, žene predpovedal pôrodné bolesti a večnú nenaplnenú túžbu po mužovi, ktorý bude nad ňou vládnuť, a Adam ako zástupca ľudstva mal spoznať námahu, spojenú s dorábaním chleba. Hlavným trestom však bola strata spojenia s Bohom. Ale spravodlivý sudca zároveň prejavil svoje milosrdenstvo a prisľúbil ľudstvu vykupiteľa. Súvis medzi prvým hriechom a vykúpením z neho – čiže aj medzi udalosťou z raja a Vianocami – zdôrazňuje pomenovanie Ježiša Krista “posledným Adamom” a jeho matky Márie “druhou Evou”. Eva je matkou prirodzeného života ľudstva, Mária zas duchovného života vykúpených. Prvý Adam symbolizuje ľudskú slabosť a hriešnosť, Ježiš Kristus víťazstvo nad smrťou a spásu.

    O živote Adama a Evy po vyhnaní z raja sa Biblia nezmieňuje. Spomína iba ich synov a dcéry, z ktorých menuje troch – Kaina, Ábela, ktorého Kain zabil, a Seta, náhradu za Ábela. Cirkev zachovala tradíciu o bohumilom živote Adama a Evy, na východe sa dokonca uctievajú ako svätí.

  • uskalienka

    moderátor
    24. decembra 2009 o 8:20

    Narodenie Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja
    a lásky – Vianoce 24. – 25. decembra oslávia na celom svete dve miliardy
    kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmi známy nie je.
    Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku
    336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví
    Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia
    slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť
    pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho
    kalendára 7. januára.

    Narodenie Pána – VIANOCE (25. december)
    Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším
    cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok
    a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými
    „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v
    polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia
    (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25.
    marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel
    zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas
    vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň
    narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno –
    náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej
    interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský
    sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v
    kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali
    sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka na základe
    biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti – Sol
    iustitiae, Kristus – Svetlo sveta.
    Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján
    Zlatoústy (347 – 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii
    argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne
    a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete
    od Trácie po Cádiz.

    Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše:
    polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež
    zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria
    Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a
    slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 – 1758)
    pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša
    Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie
    v Betleheme a duchovne v našich srdciach.

    Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne
    od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu
    obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa
    tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Slávnosť Narodenia Pána sa
    slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich
    dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2.
    februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského
    kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie,
    slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.

  • uskalienka

    moderátor
    26. decembra 2009 o 19:41

    Pohanské oslavy slnovratu dali Vianociam dátum

    BRATISLAVA 25. decembra (SITA) – Presný deň Ježišovho narodenia Biblia neprezrádza a dátum slávenia Vianoc bol v cirkvi spočiatku nejednotný. Prvýkrát zaviedol tento sviatok biskup Telesfor v roku 138. Prvé záznamy o slávnosti Narodenia Krista 25. decembra však pochádzajú až z roku 336 z Ríma. Cirkevní otcovia zaviedli sviatok Narodenia Pána, pravého Boha a pravého človeka, zámerne. Mal podporovať učenie o božstve Ježiša Krista, ktoré spochybňoval rozšírený blud arianizmu, a zároveň mal tvoriť protiváhu pohanským oslavám slnovratu.

    S kultom boha Slnka pravdepodobne súvisí aj dátum 25. decembra. Na tento deň totiž cisár Aurélius stanovil okolo rokov 270 – 275 v celej Rímskej ríši sviatok slnovratu na počesť sýrskeho boha Slnka. Aby kresťania odolávali príťažlivosti Saturnálií spojených s orgiami, zaviedla cirkev na ten istý deň slávnosť narodenia Spasiteľa, ktorého Biblia na niekoľkých miestach nazýva “Slnkom spravodlivosti” alebo “Svetlom sveta”.

    Menej pravdepodobné vysvetlenie vianočného dátumu je založené na výpočtoch prvých kresťanov. Za medzníky považovali dni slnka, čiže slnovraty a rovnodennosti. Určili, že Ján Krstiteľ sa narodil počas letného slnovratu. A keďže Ježiš bol podľa Biblie o šesť mesiacov mladší, vyšiel im dátum zimného slnovratu – 25. december.

  • uskalienka

    moderátor
    27. decembra 2009 o 15:54

    27. december 2009 Sviatok Svätej rodiny

    Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej
    rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do
    kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho
    horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 – 1622), ktorý
    predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej
    Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo
    Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej
    časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup
    Francois de Montmorency Laval (1623 – 1708). Medzi podporovateľov kultu
    Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 – 1878) a Lev XIII. (1878 –
    1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre
    celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána).

  • uskalienka

    moderátor
    31. decembra 2009 o 17:58

    Posledný deň v roku nesie meno svätého pápeža

    BRATISLAVA 30. decembra (SITA) – Meno svätého pápeža Silvestra sa stalo synonymom posledného dňa v roku. Tak ako je jeho sviatok zatienený koncoročnými a novoročnými oslavami, bolo aj jeho účinkovanie na začiatku 4. storočia v tieni vlády Konštantína Veľkého. Na pápežský stolec sa Silvester I. dostal v roku 314, rok po Konštantínovom Milánskom edikte, ktorým bola kresťanom udelená náboženská sloboda. Jeho pôsobením ako pápeža sa teda začal rozkvet cirkvi. V spolupráci s cisárom postavil štyri slávne rímske baziliky, zasvätené svätému Jánovi, Petrovi, Pavlovi a Vavrincovi. Nové podmienky však priniesli cirkvi aj komplikácie. Konštantín Veľký sa nazýval najvyšším kňazom a uzurpoval si moc zasahovať do vnútorných záležitostí cirkvi. Zároveň sa objavili prví bludári. Medzi najnebezpečnejších patrili ariáni, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista. Ariovo učenie odsúdil prvý všeobecný cirkevný snem v Nicey v roku 325.

    Silvester I. zomrel v roku 335 a stal sa prvým, koho cirkev začala uctievať ako svätého nie pre mučeníctvo, ale pre tzv. vyznávačstvo. Pre veriacich bol vzorom múdrosti, horlivosti, láskavosti k blížnym a miernosti k hriešnikom.

Page 1 of 3
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz