• mazoslav

    člen
    5. marca 2015 o 7:49

    Sa to trocha zamotáva, ono to že sa tanát neokyslí neznamená že nemože vytvorit kvaltinú ochrannú vrstvu :) Tanin je prírodná látka záleží na type rastliny z ktorej sa extrahuje v minulosti sa meranie pH nahradzovalo empiricklým poznaním Tanin z lachemi napríklad sa vedel že sám hydrolyzuje do pH=2,2 takže jeho okyslením podla receptu sa dostanete do intervalu pH ktoré može poškodzovat výrazne povrch v krátkom čase. Treba si ujasnit že nejde o to či sa má kyselina do tanátu dávat alebo nie, ja tvrdím že tanátovací roztok má mat isté pH aby to fungovalo je jedno či ho má sám prirozdene alebo mu treba pomoct kyselinou. Vzhladom na tauzie si treba uvedomit že sa jedná spravidla o ušlachtilé kovy a ich zlatiny ich odleptávanie v porovnaní so stabilitiou oxidohydroxidov železa je zanedbatelné. To aj preto že tanát v správnom intervale pH sa pri reakcii s povrchom samozrejme neuralizuje a v krátkom čase sa pH dostane do úrovne stability koroznych produktov teda aj tauzie. Toto však velmi záleží na množstve roztoku, peto je paradoxne lešpei menej ako viac, pokial nám roztok zatečie vo velkom pod tauziu samozrejme že vyleptá ložko a tauzia sa uvolní. A terminologicky je možno hovorit o stabilizátori hrdze (rez), alebo o antikoroznom povlaku či filme, ked sa predmet nalakuje tiež sa predsa nehovoí o pasivácii. S tou malbou je to zaujmavá poznámka ten suřík sa týka malby na plechu, tam tiež je viac praktický problém že aj ked niesú pigmenty rozpustné ani v o vode ani v etanolu, nanášaním roztoku dochádza k uvolnovaniu častíc pigmentu a obraz sa defakto rozmazáva, teda nejaká aplikácia založená na roztieraní fungovat nemože. MarTAs zaujmala by ma problematka sušenia ako k tomu pristupujute u vás?

  • martas

    člen
    5. marca 2015 o 10:39

    Mazoslav:

    Vase tvrzeni ma logicke opodstatneni. Sam pouzivam tanin, ktery ma pH 2,3 (nebo aspon v rozmezi 2,2-2,4) a nanasim kartackovanim, aby se vytvorila pena (jak vyse pisete) – takovou metodu pouzivam u vetsich stabilnejsich predmetu. Mensi jemne predmety ponorem a jemnym kartackovanim stetci.

    Co se tyce suseni – uzivam teplotu na 110 °C, protoze je to pod hranici popousteni oceli – ale je to lepsi nez aby teplota byla vysoka a nemohlo dojit ke zmene krystalograficke mrizky u zeleznych archeologickych nalezu.

    Kladu si otazku, co by se stalo, kdybych to dal o 20 °C niz a protahl dobu suseni..

    A k te malbe – mne zbyva lokalne tanatovat tam, kde malba je odchlipla a je vyskyt koroznich produktu. Ale velky problem nastava v pripade podkorodovane malby – je sice dulezite zachovat malbu, ale co s podkorodovanym povrchem………….

  • mazoslav

    člen
    5. marca 2015 o 13:35

    Problematika sušenia pod 100°C je nemožnost odstranovania kryštalickej vody viazanej chemisorbčne na oxohydroxidy železa. Jediná možnost ako sa dostat efektivitou sušenia na úroven dvojhodinévho sušenia nad 100°C je zníženie tlaku. Možnosti vákuového sušenia už považujem za bežne nedostupnú technologiu. (pričom sa dá aparatúra poskladat do 20000,Kč, ale chápem že to často sú preváckové náklady na rok u bežného konzervátora) Problematika teploty vzhladom na fázové zloženie železa sa u nás riešila hlavne v súvislosti použitím plazmy pri ošetrovaní archeologického železa, ked to pritiahnem za vlasy zmeny štruktúry sa dneska už dokladujú pri 80°C….na stranu druhú mám možnost sledovat metalografické zmeny na mečoch z krásnej horky ktoré prešli 800-1200°C a stále s atam dajú sledovat zakalovacie línie a pod. Samozrejme že je to už otázka konkrétneho predmetu, ale bát sa pri sušení metalografickej zmeny mi príde prehnané, myslím že 110 alebo 135°C nehrá úlohu. Skor nábeh teploty a pozvolné chladnutie vzhladom na odpadávanie magnettových vrvtiev a na organické zbytky. Existuje ešte jedna možnost sušenia neteplom a to vytláčanie vody za pomocov etanolu alebo org. rozpúštadiel sa dá odstránit voda na predmetoch ktoré nemožno zahrievat. Ja som sušil za pmoci etanolu bronzové nálezy s malachitou koroznou vrtvou ktorá by sa teplom zničila. Velmi však záleži na zložení koroznej vrstvy mám skúsenost že aj etanol pri mineráloch medi vie menit farebnost až úplne vyblednút. Malba na kove je práve problematická z dovodu nemožnosti súčastnej fixácie malby a stabilizácie podkladu, poprípade odstranovania koroznych produktov. Vidím dve základné cesty, jedna je vo fixácii a tá druhá v inhibícii korozneho procesu. Prakticky je však problém dostat inhibítor kam treba a fixovat farebné vrtvy na podklade krotý koroduje a odpadáva ešte k tomu sa počíta s jeho exteriérovým vystavením…

  • martas

    člen
    5. marca 2015 o 14:11

    No vytlaceni vody ethanolem mne taktez napadlo. Vzpominam si, ze jsem to jednou pouzil u bizuterie, skladane ze sklenenych a mosaznych komponentu – sklenene kameny byly primo fasovane. Demontaz a suseni nebyly ani mozne….ale preci jenom archeologicke nalezy jsou dost porovite.

    Je zvlastni, ze etanol umi blednout barvu a zatim jsem nic takoveho zatim nezazil.

    Co se tyce malby – je treba zvolit pasivacni roztok ciry a hlavne ten, ktery se nanasi pri pokojove teplote (dichroman neprichazi v uvahu, protoze se nanasi za horka). A nejvetsi problem je ten, ze existuji cire pasivacni roztoky, ktere se musi dukladne oplachnout – coz pri malbe je riskantni.

    Je tu moznost pasivace dekananem a nasledna fixace paraloidem, ktera uz bude nevratna. Mozna si budete ptat, jestli pasivacni roztok pronikne skrze malbu (at uz stabilni ci krakelovanou) na zmineny vyskyt koroznich produktu. Ale v kazdem pripade bych restaurovany predmet do exterieru uz nedaval. Pokud majitel mermomoci chce original vystavit venku, rozmluvil bych mu vyroby kopie a uchovani originalu v depozitu ci nekde ve stabilnich podminek. Je to sice drazsi….ale stale lepsi nez aby se predmet neustale vracel k rukam restauratoru.

  • mazoslav

    člen
    6. marca 2015 o 13:32

    Samozrejme že padol návrh, dokonca existuje aj velmi lacná varianta alternatívnej potlače pri zhotovovaní kopie do exteriíru. vadšinou sa jedná o cirkevné predmety, muka, kríže na križovatkách a pod. Ale rozhodujú totom starostovia ktorý vidia variantu ulženia takej veci ako že sa to dá na poval obecného úradu a tam to zapadne prachom :) Dichromam k pasivácii potrebuje tých 80-90°C, ako inhibítor však funguje aj velmi zriedený a bez ohrevu. ( manipuláci s dichromanom ale dneska je značne obmezdená) Pasivácia dekananom tiež pokial viem vyžaduje zahriatie a ponor. Alebo máte na mysli cyklododekan? Ten sa nám teda na fixáciu vobec neosvedčil :) Volili by sme klasický paraloid vhladom ale na ten exteriér to bude musiet byt niečo odolnejšie, testujem aplikáciu siloxanu, tiež sa však vytvrdzuje teplom a nemáme skúsenosti…

  • mazoslav

    člen
    13. januára 2016 o 14:33

    Článok kde by sa malo dat dočítat ako funguje tanátovanie a ako teda čo najefejtívnejšie využívat jeho vlastnosti.

     

Page 2 of 2
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz