-
strešná krytina bratislavského hradu
uz dávno naše pohlady na typickú panorámu nášho hlavného mesta ruší (podla mna) cervená stresná krytina takzvane “pranová”. Aky mate na to názor?
-
14 odpovede/odpovedí
-
Ja si myslím, že celkový spôsob rekonštrukcie tohto hradu bol dost nešťastný. Bol som tam viackrát a nikdy som nemal pocit, že vstupujem do historickej budovy. Podľa mňa bol rekonštruovaný až veľmi moderne. Toto sa týka nielen strechy, ale celého spôsobu rekonštrukcie interiérov a exteriérov hradu.
-
dakujem za reakciu Alex!
tema bratislavskeho hradu zaujima generacie a generacie nastupujucich architektov i kunsthistorikov. ta strecha je ako ceresnicka na slahackovej torte!!!! cely objekt i so svojimi interiermi patri medzi tie najpokazenejsie rekonstrukcie u nas dovolil by som si tvrdit (i ked ja ho mam ten hrad strasne rad :) a to nie ironocky). tato architektura v dnesnej podobe moze byt oznacená nanajvys za zaujimavu. nie je popularna ani medzi bratislavcanmi. nadvorie je tichým a dôverným svedkom doby v ktorej bolo “opravované”. posobí nehumanne-neludsky, tak ze clovek prichodiaci naň, sa musí v duchu ospravedlńovat za svoje bytie! to je moj pocit z NASHO hradu. k jeho expozicii sa radsej nevyjadrujem, lebo Slovenské národné múzeum by takto nemalo vyzerat, no patrí do diskusie MUZEA do temy “zabudnute zbierkove fondy”.
aky ma verejnost nazor na dostavbu Tereziana? ked som to oznámil jednemu z najvýznamnejsích barokárov strednej európy Dr. Kelényimu skoro spadol zo stolicky!!!PS: Alex ak chces vidiet srandu niekde si vyhladaj Jurkovicove navrhy na rekonstrukciu hradu. jurkovica povazujem za dobre architekta s vynikajúci stavbami, rovnako aj ako pamiatkar ma velke zasluhy , ale v pripade Bratislavskeho hradu to prehnal.
papa Ď -
Za prvej Slovenskej republiky mal byt na Bratislavskom hradnom vrchu vybudovany areal Slovenskej univerzity, so zachovanim (vtedajsej) hradnej ruiny sa nepocitalo.
Videl som pred viacerymi rokmi v depozite SNG sutazny navrh z ruky dalsieho vyznamneho slovenskeho architekta – Emila Bellusa. Megalomansky univerzitny areal sa mal zacinat starou budovou Academie Istropolitany na Venturskej ulici, mal do neho byt zacleneny Dom Sv. Martina ako univerzitny kostol, mala sa zlikvidovat a nahradit novostavbami romanticka Kapitulska ulica (alebo jej cast, uz sa presne nepamatam) a pochopitelne aj Zidovska stvrt na upati Hradneho vrchu. Cely zamer potom vrcholil na temene Hradneho a Vodneho vrchu.
Pre mna je to priklad, co moze urobit s akokolvek dobrym architektom pocit ucasti na moci. -
Myslienka obnovit Bratislavsky hrad z ruiny na funkcnu stavbu bola nesmierne ambiciozna, dnes sa take veci robia – v nasom okoli – len v Madarsku :-) .
Na vyskume a potom rekonstrukcii Bratislavskeho hradu sa vyskolili mnohi historici architektury, archeologovia, architekti, stavebni inzinieri,… Neviem, ako sa zijuci spoluakteri vtedajsieho pocinu “kamaratia” s internetom a ci citaju tieto stranky, ale iste by bolo zaujimave, ak by bezprostredne reagovali v tejto diskusii, bez pocitu zviazanosti standardom odbornych studii.
Duso, kdesi si sa zmienil, ze studujes dejiny umenia na Trnavskej univerzite. Tak to mas jedneho z pamatnikov priamo na katedre; neskusis ho oslovit? -
Ja si myslím, že “spoluaktéri” by nad našim pohľadom na tento problém iba nechápavo krútili hlavami. Všetko je iba pohľad novými očami v novej dobe. Keby sme robili rekonštrukciu v dnešnej dobe mi, tiež by sme ju urobili podľa našich predstáv a možno o 50 rokov by nás nechápal niekto iný. Toto určite nieje iba problém bratislavského hradu.
-
Duso:
Vo fotoalbumoch si chcel vediet odkial bol ten kamenny altan ci letohradok. Dopisal som ti to do komentara. :) Mozem ti pripadne o nom napisat viac. Vo fotoalbumochje viac takych altanov z Mnichova. Tusim 3.
-
Pekne vas vsetkych pozdarvuje, je mi luto, ze tak dlho som sa tu neukazal, no mam vela povinnosti.
pe.ef: co sa tyka toho pamiatkara z trnavskej univerzity (ak myslime na toho isteho, sice na koho ineho?!), tak ho tym nechcem zatazovat, je velmi zaneprazdneny a vzdy rozlietany, mozno v ramci nejakej prednasky to skusim.
harp: velmi pekne dakujrm za info o fotkach.s popzdravom duso
-
Duso, teraz uz neviem, ci myslime toho isteho… Ja som mal na mysli profesora Basa.
-
Prof. Basa? :)
noooo, je to mily pán. ja osobne som myslel na nasho sefa katedry pana Ing. arch. I. Gojdiča, nanho asi sedi charakteristika, že vytazeny. onje pamiatkar naslovo vzaty.
tak tolko k ludom z nasej katedry, je mozne ze to aj citaju… ::))
pa pe.ef -
Co je na webe- sa číta! Tak nemajte obavy.
Akrem toho: 9.12.2004 sa na FA STU v Bratislave poriada konferencia o obnove historickej strešnej krajiny. Seminárna miestnosť č. 117, 9,00-14,00. Účasť bez poplatku, zborník v CD 50.-Sk. Ste vítaní s problematikou Ba hradu v diskusii. Data projektor je dispozícii. -
Potom by som poprosil jeden zbornik k nam do redakcie Obnova.sk ak je to mozne.
-
Tak važení,
minulý týždeň sa konala spomínaná konferencia o historickej strešnej krajine. samozrejme akcie som sa zučastnil a môžem skonštatovať pri všetkej študentskej skromnosti, že išlo o serioznu a veľmi podnetnú konferenciu, diskusiu.
pozornost mnohých odborníkov neobišla ani nami diskutovaná tema bratislavského hradu.
vrelo očakávam zborník prednášok.
s pozdravom duso -
Lze ziskat nejake informace o sborniku? Muze ho poradatel nejak poskytnout pamatkovemu ustavu v Praze pro knihovnu? Nebo za ucelem recenze na http://www.npu.cz nebo v casopisu Zpravy pamatkove pece? Je nejaka informace o konferenci na webu? My se snazime referovat o akcich na (samozrejme autory stale hledame).
-
Z diaľky, ale aj z “kurdonéru” ťažko posúdiť kvalitu zmienenej krytiny, no pohľadovo je hrozná! Myslím (aj keď nie som metodik), že bratislavská radnica sa lepšie vysporiadala s nedávnou výmenou krytiny na budove Starej radnice. Treba len dúfať, že krytina na Bratislavskom hrade získa patinu čím skôr a najmä priaznivého vzhľadu.
Log in to reply.