aktivita diskusia Všeobecné diskusie Slovenský zbojníci (Slovenskí zbojníci)

Tagged: 

  • Slovenský zbojníci (Slovenskí zbojníci)

    Posted by skalican on 27. novembra 2008 at 20:22

    Juraj Jánošík ,Hrajnoha, Ilčík,…. a mnohý daľší sú známimi slovenskými zbojníkmi.Sem píšte všetko čo sa týka zbojníctva na Slovensku.

    creature odpovedal 11 years, 11 months ago 11 Členovia · 37 odpovede/odpovedí
  • 37 odpovede/odpovedí
  • pstrosek

    Member
    27. novembra 2008 at 20:49

    Juraj Jánošík sa stal uznávaným symbolom odboja chudobného ľudu proti feudálom. Ako osemnásťročný vstúpil do kuruckého vojska Františka Rákoczyho, ktoré bojovalo proti cisárskemu viedenskému absolutizmu. Krátko po porážke povstalcov pri Trenčíne (1708) musel narukovať do cisárskeho vojska. Na jar roku 1712 sa stáva Jánošík zbojníckym kapitánom a nahradil vo vedení družiny doterajšieho kapitána Tomáša Uhorčíka. Zbojníci prepadávali bohatých iba cez leto. Jánošíka chytili v marci 1713, keď niekoľko desiatok drábov z Liptovského Mikuláša v noci obkľúčilo dom bývalého zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka na lazoch obce Klenovec, do ktorého prišiel Jánošík prezimovať a kde práve spal. Jánošíka súdili v Liptovskom Mikuláši 16. a 17. marca 1713. 17. marca ho podrobili mučeniu. Žiadne závažné veci mu nedokázali, napriek tomu bol 17. alebo 18. marca popravený napichnutím na železný hák. Popravu vykonali neďaleko miesta, kde dnes stojí hotel Jánošík v Liptovskom Mikuláši. Mŕtve telo pravdepodobne pochovali na neďalekom cintoríne. Počas zboja nikdy nikoho nezabil.

    Počas zboja nikdy nikoho nezabil. Táto veta je napísaná velmi presvedčivo. Zaujmave že jeden moj bývalý profesor nám rovako presvedčivo rozprával a snažil sa nám vtĺcť do hláv že Jánošík bol obyčajný vrah a zbojník. Každý si nanho už musí spraviť svoj vlastný názor.Moj názor je taký že to bol skor národný hrdina ako vrah.

  • skalican

    Member
    27. novembra 2008 at 21:16

    žeby skutočne bohatým bral a chudobným dával ? To je skoro ako v rozprávke.A ked už sme u toho hrobu Juraja Jánošíka kde leží

  • pstrosek

    Member
    27. novembra 2008 at 21:31

    Niekedy bolo v rozsudku smrti napísané, že telo odsúdeného má byť zakopané. Vtedy bol zakopaný pri šibenici, alebo niekde v okolí. Ak takýto zápis neexistoval, musíme pripustiť, že telo odovzdávali rodine. Čo sa stalo s telom Jánošíka? Bol pochovaný na najbližšom cintoríne v Liptovskom Mikuláši? Je to možné, aj keď zbojníkov pochovávali vždy niekde pod plotom, a nie medzi poriadnymi ľudmi. Ale čo sa týka Jánošíka, zachovalo sa ústne podanie, ktoré hovorí, že Jánošíka pochovali na kuruckom cintoríne. Bol to malý cintorín, na ktorom pochovávali kurucov, čiže povstalcov z armády Františka Rákocziho II., Jánošík bol vojakom uhorskej armády a aj povstalcom. Tento malý cintorín sa nachádzal v Čemiciach. Keď stavali vodnú nádrž Liptovská Mara, cintorín i celú obec zatopila voda. Je teda možné, že Jánošík teraz odpočíva na dne Liptovskej Mary, do ktorej Váh nesie vody až spod Kriváňa.
    http://www.terchova-info.sk/novinka_detail.php?id=012

  • rado-z-mt

    Member
    27. novembra 2008 at 21:32

    Ja si myslím, že z Jánošíka toho “hrdinu” umelo vyrobil bývalý režim – komunistický. Je známe, že na Slovensku pôsobilo viacero zbojníckych skupín a podstatne dlhšie, ako bola tá Jurajova. Tiež je historikmi dokázané, že lúpil všetkých, nielen bohatých. A moc nebolo dokázané, že to, čo nalúpil aj rozdával….Mne je len veľmo smiešne, že nás pán premiér si zbojníka berie ako svoj vzor :? Ale na druhej strane, aspoň dnes jedna veľká dedina z jeho mena žije celkom slušne turizmom, folklórom a festivalmi :wink: :lol:

  • chobot

    Member
    28. novembra 2008 at 9:46

    Pojem národný hrdina je prehnaný, mne tam v ankete chýba skôr že sa stal legendou, lebo tou sa nepochybne stal, no pre mňa určite nie národným hrdinom, to sú kecy ktoré mi pripomínajú bývalého primátora ZA.

  • vlcik-tlcik

    Member
    28. novembra 2008 at 11:35

    Ponúkam trochu iný pohľad, aj keď dosť zjednodušený. Skúste si predstaviť, že ste sa narodili niekedy koncom 17. storočia v rodine nevoľníka. Čo vám v živote ostáva, buď celý život makať na panskom a žiť na úrovni pomaly zvieraťa, alebo zažiť aspoň trochu slobody. Väčšina sa vždy prispôsobí, ale nájdu sa aj jednotlivci, ktorí jednoducho tento údel z rôznych príčin neprijmú. V podstate nemajú na výber, lebo sú v postavení vymykajúcemu sa vtedajším mravom a platným zákonom. Žiť však z niečoho musia, slobodne pracovať nemôžu a možno ani niektorí nechcú, tak sú prinútený kradnúť. Keď ste hladní, po čase je vám už jedno koho okradnete, samozrejme kradlo sa nie len z hladu.Doba bola vtedy dosť nepokojná, povstanie F. R. II. Do vojska zverbovali, alebo bol zverbovaný kdekto.Po porážke kurucov, nastala doba určitého chaosu. Veľa vojakov zostalo len tak ponechaných osudu a opäť to isté, väčšina sa vrátila domov, niektorí z rôznych príčin nie. Stali sa zbojníci.
    Takže zbojníci, aspoň podľa mňa (trochu zjednodušene), sa stali iba obeťami doby a vlastných pováh, predstáv a túžob po slobode, nijako by som ich ani neodsudzoval ani ani nepovyšoval na hrdinov.Súhlasím s Chobim, vďaka povestiam, legendám, rozprávkam sa z Jurka stala legenda, ani národný hrdina, ako sa nám to snažili natĺcť do hlavy, ale ani zlodej a bandita ako sa nám to snažia nanútiť novokapitalisti, či čo sú to zač.
    Na záver, niečo z klasika
    Moji chlapci vraj prišli osláviť okrúhle jubileá – najmladší má dvetisíc rokov (tí ešte mladší ostali doma z technických príčin), ja, najstarší, päťdesiat, sadáme si teda obaja za vrch stola, na miesto najčestnejšie.(Moji synovia Ivan a Juraj išli za frajerkami, Martin je na vojenčine v Chebe, dcéru Zuzanu, pôvabnicu fialovú, posielam spať, je neplnoletá.)Máme síce menšie jazykové problémy, no tľapkáme sa navzájom po pleciach a : ničevo, nagypapa, gut, nema problema. Že ako sa mám a čo robím.Na prvú otázku odmietam odpovedať, a keď poviem , že som spisovateľ, s námahou, z ohľaduplnosti zadržiavajú smiech, tvárim sa, že to nevidím. Stoličiek toľko nemám, sadajú si, kde sa dá, vojaci (jeden beznohý) na zemi hrajú poker s génmi a chromozómami. Zvedavý na mňa kričí: Počúvaj, starec, nevíš náhodou, jak dopadla bitka pri Trenčíne, kde som hneď ráno padol? – To je ľahko, Jánoš, uhádnuť, odvetím. Zradili vás a prehrali ste. Generál Heister vám porádne vyprášil galoty. Nechce mi veriť, lebo že Heister, ten pandrlák, nebol hoden nášmu kniežaťu ani z rici vody sa napiť. A ešte chce vedieť, ako dopadol jeho kamoš Ďuri, ten z Terchovej. Ako dopadol? Nepadol – ostal visieť.
    (Ivan Kadlečík, Vlastný horoskop, úryvok z knihy)

  • vlcik-tlcik

    Member
    28. novembra 2008 at 11:51

    Správne je: Slovenskí zbojníci, iba toľko

  • skalican

    Member
    28. novembra 2008 at 13:53

    chyba sa môže stať rozmýšlal som či mám dať Slovenskí alebo Slovenský no ked to boli tvrdý chlapi tak som dal tvrde y

  • skalican

    Member
    28. novembra 2008 at 13:59

    No odbehnem trochu od témy slovenského zbojníčenia ktoré zažívame aj dnes na vlastnej koži a presuniem sa do čiech a to na osobu Jána Žižky ktorý bol tiež propagovaný ako veľký národný hrdina a neskôr sa zistilo že prepadával kupcov môj názor Žižka bol dobrý vodca ale pre mňa je to takto toto Jánošík = Žižka

  • skalican

    Member
    28. novembra 2008 at 14:02

    Rado máš síce aj pravdu ale možno sa aj mýliš či vieš ako to vtedy bolo?Smiešne je aj to že Jánošík študoval teologiu a mal byť kňazom ale čo když je to pravda niečo také sa už stalo napr. čo takový Tiso

  • skalican

    Member
    28. novembra 2008 at 16:43

    Neviete v ktorom regione pôsobil Juraj Jánošík najviac ? V povestiach to vyzerá skôr akoby prešiel celé Slovensko.

  • eo-ipso

    Moderator
    29. novembra 2008 at 11:45

    Keď som bol školák, učili nás, že Jánošíka zlapali v krčme v Oravskej Polhore. Tam mu, údajne baba sediaca za prípeckom, nasypala pod nohy hrach. Neskôr ktosi na krátky čas “presunul dej” aj do Pohronskej Polhory (čo už nie je ďaleko od Klenovca). Klenovec v súvislosti s Jánošíkom vyniesli “na svetlo” len nedávno historici, ktorí postupne pátrali po autentických dokumentoch. Chotár mojej rodnej obce hraničí s chotárom klenovským, dokonca z kopcov nad dedinou som to mal najbližšie Pred Ráztočno, teda do časti Klenovca v smere pod Vepor, kde Martin Mravec mal údajne svoj dom. Poznám na našej (rimavskej) doline aj kaštieľ v Hrachove, teda nečudo, že ma fakty zaujali. Možno aj preto už roky “skladujem” v archíve stručné (aj rozsiahlejšie) údaje o Jánošíkovi. Jedno také “curriculum vitae” uvádzam (je staršie z nejakého časopisu), možno niekomu povie pár noviniek o “zbojníkovi Jurkovi”:
    25. januára 1688- zápis na matrike vo Varíne o krste novorodenca Juraja, syna Martina Jánošíka a Anny, rodenej Cesnakovej. Deň krstu je sotva totožný s dňom narodenia. Juraj mal troch bratov: Jána, Adama, Martina a sestru Barboru.
    1703 -vypuklo povstanie proti vláde Habsburgovcov, ktoré viedol uhorský šľachtic František II. Rákóczi. Do povstania sa vďaka sľubom o zlepšení sociálneho postavenia zapojili široké masy poddaných. Povstalci, nazývaní kuruci, mali v priebehu pár mesiacov pod kontrolou takmer celé územie dnešného Slovenska.
    December 1707 -do povstaleckého vojska sa pridal Juraj Jánošík, vraj na podnet kuruckého plukovníka Viliama Vinklera.
    3. augusta 1708 -Bitka pri Trenčíne, rozhodujúca medzi cisárskymi vojskami a Rákócziho armádou, kde kuruci zaznamenali výrazné straty. Medzi zajatcami je aj Juraj Jánošík, ktorý neskôr (podľa niektorých prameňov) vstupuje dobrovoľne (podľa iných pod nátlakom) do cisárskej armády.
    1708 – 1710 -v odboji proti Habsburgovcom pokračujú partizánske kurucké jednotky. K nim sa pridá aj zbojnícka skupina Tomáša Uhorčíka. Pri jednej akcii je Uhorčík zajatý a uväznený na Bytčianskom zámku.
    1710 -osudné stretnutie Juraja Jánošíka ako cisárskeho vojaka, a väzňa Tomáša Uhorčíka na Bytčianskom zámku. Vyvinulo sa medzi nimi priateľstvo. Uhorčík za nevysvetlených okolností uteká z bytčianskeho väzenia, pravdepodobne s Jánošíkovou pomocou.
    November 1710 -slabá úroda a epidémia moru nútia veliteľa posádky na Bytčianskom zámku znížiť stavy vojakov. Na žiadosť Martina Jánošíka, poddaného z Terchovej, uvoľňuje jeho syna Juraja zo služby.
    Zima 1710 – 1711 –Jánošík vyhľadá niekoľkokrát Uhorčíka ukrývajúceho sa U Pavlíkovcov vo Veľkom Rovnom, neďaleko Bytče.
    Jar a leto 1711 -Uhorčík dáva opäť dokopy svoju zbojnícku družinu, ku ktorej sa pridá aj Jánošík. Akcie sú však opatrné a sústreďujú sa viac na oblasti Moravy.
    August 1711 -zástupcovia cisára a povstalcov podpisujú kompromisný Satmársky mier. Mnohí z povstalcov však nie sú s výsledkom spokojní a naďalej podnikajú individuálne akcie proti cisárskemu vojsku.
    15. – 16.9. 1711 -Uhorčíkova družina prepadáva mešťanov vo Vsetíne, priamo v meste. Ide o poslednú akciu skupiny pod vedením Uhorčíka. Ten sa neskôr ožení a odchádza žiť do Klenovca pod zmeneným menom Martin Mravec. Za svojho nástupcu vymenúva mladého Juraja Jánošíka.
    4. septembra 1712 -dvaja zbojníci v Suchej doline pri Fačkove smrteľne postrelili domanižského farára Juraja Vrtíka. Ten na následky zranení umiera 5. októbra (Jánošík pri incidente nebol, napriek tomu sa mu pri súde táto vražda neprávom pripísala).
    5. októbra 1712
    Zbojníci ozbíjali žilinského mešťana Jána Šipoša o súkno. Časť súkna zbojníci predali, časť ukryli.
    26. októbra 1712 -v rámci pohonu cisárskych vojakov na zbojníkov a pozostatkov kurucov uväznia Jánošíka a Uhorčíka v kaštieli v Hrachove no nemôžu im nič dokázať. V prospech Uhorčíka svedčí aj to, že sa v Klenovci pod menom Martin Mravec zapísal vo vedomí ľudí ako slušný občan.
    Začiatok marca 1713 -Jánošíka vypátrajú v dome M. Mravca v Klenovci. Dom v noci obkľúčia a oboch zajmú. O Mravcovi zatiaľ nevedia, že je Uhorčíkom, obvinia ho len z napomáhania Jánošíkovi.
    16. marca 1713 -začiatok súdneho procesu s Jánošíkom v Liptovskom Mikuláši. Základom obžaloby bola údajne vražda farára Juraja Vrtíka, pri ktorej však Jánošík nebol. Janošík sa vo svojej výpovedi snaží chrániť druhov aj seba. Tvrdí napríklad, že na zboj ho naviedol Uhorčík, ktorý je však podľa jeho ďalšej výpovede už mŕtvy. Jánošík napriek mučeniu neprezradil svojich druhov ani prepojenie na kurucov.
    17. marca 1713 -poprava Jánošíka zavesením na hák za ľavý bok.
    19. apríla 1713 -súdny proces s Uhorčíkom. Keďže Jánošík o sebe a druhoch prezradil málo a zväčša hovoril len o tých, ktorí boli mŕtvi, Uhorčíkovo svedectvo je cenným zdrojom informácií o Jánošíkovi.

  • skalican

    Member
    29. novembra 2008 at 18:10

    No od Oravy do Pohronia z Pohronia do Kysúc z Kysúc na Moravu z Moravy na Liptov z Liptova na Rimavu z Rimavy na ….Tak nejak asi vyzeral život Jánošíka

  • eo-ipso

    Moderator
    29. novembra 2008 at 20:56

    Nuž toto by bola odvážna a sotva reélna konštrukcia. Zbojnícka družina by taký “rajón” neobsiahla. Možno tak ešte časť Liptova, no sotva už Pohronie, Malohont už vôbec nie. To len Juraj (sám) sa mimo “pracovnú dobu” na jeseň uchýlil u Uhorčíka v Klenovci. A až taký lotor a zlý “stratég” nebol, aby svojou sólo akciou prezradenie obydlia kamaráta, a tým aj svojho zimoviska, riskoval… Tiež to krátke uväznenie v októbri v hrachovskom kaštieli bolo dosť silnou výstrahou

  • skalican

    Member
    30. novembra 2008 at 11:00

    Ked bol Jurko taký hrdina a Terchovčania si ho veľmi vážia nech mu spravia v tej osade kde sa mal narodiť múzeum alebo nech aspoň zrekonštruujú tie domy ved by bola škoda keby sa tie domy nechali len tak podlahnúť zubu času ved domky z doby Jurka to je vzácnosť no nie ? Hlavne že pán premiér vyhlásil zbojníka za svoj vzor tak nech sa tak aj chová a prihodí nejaké peniaze aj Jurkovi.

Page 1 of 3

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť