aktivita diskusia Pamiatky REvitalizácia, REkonštrukcia, REplika

Tagged: 

  • REvitalizácia, REkonštrukcia, REplika

    Posted by evi on 16. apríla 2008 at 22:45

    Riešim problém, čo urobiť s /autentickou, historickou, romantickou, úžasnou, vlastnou, vysnívanou…zabudnutou / kúriou pred spadnutím. Riešim to nie od včera, ale od augusta m.m. Jednoduchá téma – pokiaľ sa ma bytostne nezačala dotýkať. 10 rokov , kým kúria nebola naša, / zblbla som aj zvyšných 75% rodiny/mi bolo nad svetlo jasnejšie, že sme jej jediná spása a NIKTO jej nepomôže lepšie ako my. Omyl, chyba, základná neznalosť …- neprezradím problémy, rady druhých ani výstupy architekta a statika, – zaujíma ma relevantný názor človeka, ktorý riešil podobný problém a pozná problematiku, lebo ľahko sa radí v prípade finančného alebo citového nezainteresovania.

    evi odpovedal 15 years, 10 months ago 6 Členovia · 20 odpovede/odpovedí
  • 20 odpovede/odpovedí
  • harp

    Member
    17. apríla 2008 at 7:36

    Prepa cmozno som tvoj prispevok nepocohpil, ale kde je v nom otazka? Kedze si z Martina a ja kurie v turci trochu poznam. Mozno ze by sme sa mohli bavit aj konkretne, pokial sa prave tomu nechces vyhnut.

    Zeby Kostany nad Turcom?

  • benignus

    Member
    17. apríla 2008 at 8:52

    Tiež by ma zaujímali detaily čo konkrétne riešiť.
    Lebo ja som v príspevku zaregistrovasl len jednu jednoduchú otázku:

    A na to je jednoduchá odpoveď:
    s kúriou pred spadnutím, obzvlášť pokiaľ nesie isté pamiatkové a historické hodnoty (čo asi nesie) spraviť to, že ju zachrániť.

    Ak problémy neprezradíš, tak ani my vic neprezradíme ako na ne (podľa nás).
    ;-)

  • evi

    Member
    17. apríla 2008 at 9:42

    ….asi som sa vyjadrila až príliš vágne….
    Problém je košatý, kúria maličká, zdevastovaná, podmáčaná, pamiatkovo nechránená, stojaca za hranicou pamiatkovej zóny. V Turci je množstvo podobných objektov, ktoré rovnako ako náš neuveriteľne rýchlo chátrajú a zrejme väčšina z nich za pár rokov dopadne podobne ako napr. kúria v Laclavej alebo v Slovenskom Pravne. Kúpou kúrie si neriešime prioritne otázku okamžitého bývania, ale záchranu pre nás zaujímavého sídla. Romantické tendencie na našej strane a túžba udržať a opraviť čo sa dá narážajú na praktické problémy – od financii po toleranciu. Oba krajné problémy sú výsostne privátne, ale medzi nimi sa nachádza množstvo technických otázok, ktoré nám, ako profesne nestavebne ladeným ľuďom nie je jednoduché riešiť. Cieľ je priestor pre trvalé bývanie, nie štafáž víkendových pobytov akože vidiek a potom šup späť za mestským štandardom. Poznám situáciu len v Turci, kde je opravených pár podobných objektov, ktoré som až donedávna tuho kritizovala, s radikalizmom vlastným človeku, ktorému o nič viac ako teóriu nejde. Už som umiernenejšia, ale aj tak neviem, ako ďalej. Myslím, že na Slovensku isto niekto vyriešil podobný problém, a jeho filozofia ma zaujíma. V názve témy je aj slovo “replika”. Nestretla som sa v okolí s vydarenou replikou a tiež by ma zaujímalo, kto má aké skúsenosti na tomto poli.
    Čarovný prútik neexistuje.

  • palo

    Member
    17. apríla 2008 at 17:11

    Riešim problém, čo urobiť s /autentickou, historickou, romantickou, úžasnou, vlastnou, vysnívanou…zabudnutou / kúriou pred spadnutím.
    … neprezradím problémy, rady druhých ani výstupy architekta a statika, – zaujíma ma relevantný názor človeka, ktorý riešil podobný problém a pozná problematiku …
    Problém je košatý, kúria maličká, zdevastovaná, podmáčaná, pamiatkovo nechránená, stojaca za hranicou pamiatkovej zóny.
    … Poznám situáciu len v Turci, kde je opravených pár podobných objektov, ktoré som až donedávna tuho kritizovala, s radikalizmom vlastným človeku, ktorému o nič viac ako teóriu nejde. Už som umiernenejšia, ale aj tak neviem, ako ďalej.
    … kým kúria nebola naša … mi bolo nad svetlo jasnejšie, že sme jej jediná spása a NIKTO jej nepomôže lepšie ako my. Omyl, chyba, základná neznalosť …
    Evi,
    v prvom rade si nedaj zobrať nadšenie, zachovaj si aspoň trochu radikalizmu a never “odborníkom na všetko”, ktorí ťa určite presviedčajú, že to treba zrovnať so zemou a postaviť odznova – “také isté, ale ešte krajšie”! Z tvojich vyjadrení cítiť, že pre teba je hodnotou práve a len tá autentická, historická atď., hoci zdevastovaná kúria “pred spadnutím”.
    Názor jedného architekta, statika, stavebného podnikateľa, ktorý tvrdí, že “to sa nedá”, alebo hoci aj desiatich, nezaváži nič, ak sa nájde aspoň jeden, ktorý to dokáže. A viem, že by sa takí našli.

  • evi

    Member
    18. apríla 2008 at 22:58

    palo, ďakujem za podporu a odpoveď, aj keď podobne vágnu, ako moja úvodná otázka -neotázka v téme. Mám názor: obsah / cieľ- trvalé bývanie v objekte / je jasný, vo forme tápem. Nehľadám momentálne ani tak konkrétnych ľudí ovládajúcich staré techniky a remeslá, ako filozofiu opravy, resp. repliky. Snaženie : ako by to malo/nemalo byť sú o čarovnom prútiku, a mňa zaujíma: prečo práve …..takto?
    Generácie, ktoré stavali dnešné “pamiatky” nemali problém, stavali progresívne, niekedy trošku módne a doboví ochrancovia a klasici si trhali isto vlasy. Len my z intelektuálnej roztopaše chceme niečo zachraňovať a poniektorí / ja/ nevedia ako na to….keby som vedela, ležím so Žurnálom na gauči, relaxujem, nepíšem.

  • palo

    Member
    21. apríla 2008 at 12:02

    Zostanem pri vágnom štýle, zatiaľ nám sedí…

    Pokojne ty ešte chvíľu lež na gauči, ale s nejakými inými žurnálmi alebo knižkami – o starých domoch a o bývaní v nich. Nebude ich však asi veľa slovenskej proveniencie, a tak ich netreba brať doslova či “do obrázku” …

    Skús zájsť do nejakého dobrého kníhkupectva; na polici s knihami o architektúre a umení sa tam zvyknú povaľovať knižky ako napr. Living in Provence, Country houses of Sweden, ale aj Tajomstvá štiavnických domov.

    Ale ešte raz: nekopírovať, použiť ako voľnú inšpiráciu.

  • evi

    Member
    21. apríla 2008 at 16:26

    ….asi volím nejasný jazyk, ale toto je vôbec prvý krát čo som sa zapojila do nejakého fóra a platím nováčikovskú daň….tak mi to, prosím, palo, nesťažuj….
    Naša kúria je usadlosťou s niekoľkými rôznovekými stavbami: oplotenie, brána, kamenná sýpka a torzo humna sú z pol. 19 storočia – tu nie je problém, nejde o vykurovaný objekt na bývanie, celé sa to opraví. Na bránu naväzuje kamenný dom – podľa pamiatkára asi 200 rokov starší ako ostatné stavby – je nižší, úroveň podlahy pod terénom, mokrý, okrem jednej izby všetky priestory sú s nízkymi klenbami. Múry sú hrubé 70-80cm, kamenná všehochuť čo sa týka frakcie aj kvality . To sú limity sanácie .Od leta pracujeme na tom,” ako by sa to dalo opraviť” , a k jari sa to začalo / z finančných, technických aj organizačných dôvodov/ meniť na : ” ako to postaviť nanovo” a nie preto, aby to bolo “lepšie a krajšie”. Ale ako to nesprzniť? Neviem zatiaľ rozchodiť ako bude vyzerať dom bez kónických múrov a klenieb v interiéri, / replika v našom chápaní je : na pôvodných základoch tehlová stavba , bez zatepľovania, vápenné omietky, drevené okná , vnútorné členenie zostáva , vonkajšie proporcie zmenené o +25 cm na výšku. /. Poznám jeden čerstvý príklad repliky-fasáda dokonalá kópia pôvodného objektu, zvyšok domu -dnešný typ, keď je zavretá brána, vyzerá to síce romanticky, ale…….
    Potešil by ma tip, kde sa takýto krok vydaril, alebo odstrašenie, že určite nie novostavba!!!!
    Zatiaľ budem lúskať iné príspevky na obnove.

    Chcela som vložiť fotku objektu, o ktorý ide, ale niečo som zblbla a nevyšlo mi to,možno sa fofo objaví na nejakom inom mieste, neviem…

  • palo

    Member
    21. apríla 2008 at 17:00

    Nno, tuším tento náš dialóg začína pomaly vystupovať z hmly.

    Zhodou okolností mám práve teraz tiež do činenia s jedným prízemným domom, ktorého podlahy sú na úrovni a pod úrovňou terénu (a to už podlahy pred dákymi 100 a radšej viac rokmi asi o 50 cm zdvihli; výška stropov to umožňovala), steny sú z rôznorodého kameňa, nepálených a sem-tam pálených tehál, a druhý taký mokrý dom som asi ešte nevidel. Nie je to zapísaná pamiatka.
    Spoločným záujmom všetkých zainteresovaných, majiteľom samozrejme počnúc, je tento dom zachovať, dať do poriadku a potom obývať.

    No ale vráťme sa k tvojej kúrii. Treba sa na všeličo opýtať:
    Prečo sú podlahy pod úrovňou terénu? Bolo to tak vždy? Asi nie. Prečo sa teda okolitý terén zdvihol? Musí to tak zostať? A je to jediný dôvod, prečo je dom mokrý? Čo by bolo treba urobiť, aby sa obmedzil/zamedzil “prísun” vody? Aké iné, napríklad konštrukčné problémy sa na dome prejavujú? Čo by bolo treba urobiť na ich zvládnutie? Dajú sa na to všetko použiť nejaké “light” alebo “pamiatka friendly” riešenia, aby pamiatka vôbec zostala pamiatkou?

    Osobne neverím na repliky. Ťažko je nepodľahnúť pokušeniu urobiť aspoň niečo “lepšie a krajšie”, veď máme toľko nových možností a informácií…
    Ale tá romantická replika s dokonalou fasádou by ma zaujímala! Keď sa ti podarí vložiť obrázky, daj aj odtiaľ.

  • evi

    Member
    21. apríla 2008 at 21:39

    Aj ja sa bojím repliky, ale bojím sa aj bývania vo vlhkom a plesnivom prostredí – na staré kolená chcem čítať knihy, piecť chieb a okrikovať vnúčatá . V dome žilo niekoľko preriedených generácii tuberákov.
    Ako pozerám po straých domoch / v jednom osemdesiatpäťročnom bývame/,tendencia je skôr, že okolitý terén klesá a cesty sa dvíhajú, ale to je asi práve o tých cestách, nie úrovni podláh. …
    V našej minikúrii-vraj:stavbárske stanovisko- lebo s nápadom na zníženie terénu sme prišli pár hodín po precitnutí z kúpy- bude problém s premŕzaním základov. Podložie je myslím o.k. – náplavová štrková terasa Turca.

    foto z mimoriadne fotogenického až reklamného uhla:

  • palo

    Member
    29. apríla 2008 at 17:07

    Nikto sa ku nám nepridal, tak zase som tu ja.

    Už som kedysi kdesi do diskusie na tomto fóre (Nov 26, 2005; Všeobecné diskusie ~ Zateplenie bytu ZVNÚTRA) písal, že:
    “…viem od detskej lekarky, ze podla jej skusenosti maju deti zo starych, vlhkych, mozno aj trochu plesnivych domov menej problemov s dychacimi cestami a alergiami ako deti z cistych suchych panelakov. (A podla nedavno vysielaneho seriozneho dokumentarneho filmu, vyskum mnichovskej univerzity ukazal, ze deti, ktore ziju od malicka v kontakte s hospodarskymi zvieratami na farme, vobec alergie nepoznaju. A cim skor, tym lepsie.)”

    Poznám teóriu o hĺbke základov, ale videl som dosť veľa starých domov, ktoré postavili dávno pred “vynájdením” tejto teórie a napriek tomu stoja. Tak neviem, tá teória má výnimky, alebo platí len “odtiaľ potiaľ”…?

    P.S.: Skús dať foto aj z nejakého menej fotogenického uhla, kde bude vidieť spomínané poruchy.
    P.S.2: Tá miestnosť vpravo je podpivničená? Alebo čo je ten tmavý obdĺžnik pod oknom?

  • evi

    Member
    1. mája 2008 at 11:12

    Problémy s technickým stavom neviem posúdiť inak, ako laicky vizuálne. Interiér je zariadený a zo všetkého nábytku je opadaná dýha. Na druhej strane, dlážky nevyzerajú ako špongia, tak neviem. Cez strechu fatálne netieklo, to by asi kamenné klenby vyzerali inak. Zatekal komín, ako vidno aj na /najspodnejšej/ fotke. Časť domu je podpivničená / tá so sypníkovým okienkom/, ale nie v celej šírke domu. Pôvodná studňa bola hneď pri dome, teraz je už zasypaná.
    Známi o ulicu ďalej rekonštruovali podobnú stavbu, /19. storočie/, steny: časť miestností kameň, novšia časť tehla, odkopali základy, zvonku nasypali makadam a vetracie fólie, dlážky vnútri zabetónovali. V čase, keď sa v dome kúri / rekreačný objekt/začína po stenách od dlážok vystupovať vlhčina, do výšky cca 1,5m sú steny úplne mokré. Keď sa nekúri, steny sú suché. Okná, dvere aj vonkajšiu fasádu nechali pôvodné, čím vetranie je aj pri zavretom objekte podľa mňa dostatočné. Postup so zabetónovanými dlážkami asi nie je najvhodnejší. Čo je dobré?
    Nakoniec záhada: komín / viď. fotogenické foto/ je na jednej strane čiernej kuchyne, ohnisko na protiľahlej. Klenba nad tým je dvojitá. Priestor medzi klenbami je sčasti zasypaný a poškodený, predstava rekonštrukcie ??? je… zaujímavá.


  • palo

    Member
    2. mája 2008 at 9:13

    Začnem od konca:

    Fakt sa tam zachovalo v čiernej kuchyni ohnisko? To vôbec nie je bežná vec, najmä v domoch tejto a vyššej kategórie. Komín nemusel byť nad ohniskom; aspoň do odkrytých hrncov a kuchárovi na hlavu nekvapkal decht z komína… Dvojitá klenba je konštrukčná zaujímavosť, ale isto by sa dalo nájsť nejaké vysvetlenie.

    Známi o ulicu ďalej určite robili najlepšie ako vedeli, ale podlahy zabetónovať ozaj nemuseli. A na tzv. vetracie fólie priložené k základovému murivu, ktoré nemá vodorovnú izoláciu, ja osobne neverím. Dnes sa to vo veľkom robí, ale ja si myslím, že je to najmä biznis pre výrobcov a realizátorov…
    K vlhnutiu stien len keď sa kúri mám dve teórie:
    a/ Po zakúrení klesne relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri; voda, ktorá je v múroch, to “zacíti” a chce sa odparovať. Preto vyrazí na cestu k povrchu omietky (predpokladám, že omietka tam je) a tým sa prezradí.
    b/ Steny nevykurovaného domu sú studené. Keď sa zakúri, klesne síce relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti, ale absolútny obsah vody vo vzduchu sa zvýši. Studené steny sa orosia; vzhľadom na rozdiel teplôt pri podlahe a po stropom sa orosia viac a na dlhšie v dolnej časti (ako okná). Tento jav sa ešte zvýrazní, ak je v hornej polovici stien stará vápenná omietka, ktorá orosenie dobre absorbuje, takže ho ani nezbadáme, a v dolnej polovici stien je omietka s cementom, ktorá sa tam dostala pri niektorej oprave po polovici 20. storočia, a nemá schopnosť absorbovať orosenie.

  • martin-petras

    Member
    3. mája 2008 at 19:29

    Milá Evi!

    Je to veľmi pekný dom, a veľmi sympaticky pôsobia aj Vaše sice nejasne formulované, ale úprimne znejúce postoje ohľadom zachvania tejto stavby, alebo aspoň jej ducha, preto sa zapájam do diskusie:
    Zdá sa mi totiž, že ste sa hneď na začiatku dostali do “zlej spoločnosti”: viac krát som si musel Vaše príspevky prečítať, aby som sa ubezpečil, že ste skutočne začali uvažovať o zbúraní objektu a jeho nahradením “replikou”.

    Na zbúranie objektu by mal byť skutočne vážny dôvod, a taký nevidím: z toho čo je možné vidieť na fotkách, sa zdá byť zachovaný ešte pomerne dobre, v porovnaní s mnohými inými podobnými priam vynikajúco – búrať celú budovu kvôli vlhhnutiu je…ako to povedať jemne…nie najrozumnejšie…? Vlhnutie určite je nepríjemný problém, ale obvykle sa riešiť dá. Že nemá typové “baumaxové” riešenie, že vyžaduje aj odbornosť, aj skúsenosti, aj trochu citu a vynaliezavosti etše neznamená, že treba radšej zbúrať celý dom!!!

    Viem si tak trošku predstaviť, s akým druhom stavbárov ste problém konzultovali, chodím po stavbách denno-denne, a s postojom že staré barabizne je treba zbúrať a postaviť nanovo sa nestretávam prvý raz…na to mám len jednu radu: zobrať bič, a hnať takýchto “majstrov” tam kam patria: na stavby lentilkových katalógových domov…nie že by tie vedeli robiť dobre, ale škody, ktoré napáchajú na nich sú zaslúženým trestom pre majiteľov takýchto zohyzďovadiel krajiny :D

    Dalo by sa dlho hovoriť o tom, čo je to za majstra, ktorý si neváži tradície svojho remesla, kde sa takýto postoj berie, a aké sú obvykle odborné znalosti a zručnosti tých, čo ho zastávajú…jednoducho, keď niekto vie narábať len s kladivom, myslí si, že všetko je kliniec…

    Iba na ilustráciu k “námietke” s premŕzaním základov: jednak, predpokladám, že v súčasnosti neviete o založení stavby vôbec nič, takže je trošku predčasné riešiť otázku premŕzania po prípadnom znížení terénu, ale keby sa zníženie terénu napokon skutočne ukázalo ako jediné riešenie, a základy by boli naozaj plytké, tak z hľadiska stavebnej technológie je bežný postup stavbu “podychytiť” – po úsekoch základy podkopať a vybudovať nové, hlbšie.

    Pred “replikami” Vás myslím nie je potrebné nejako zvlášť varovať, sami asi tušíte, že postaviť dôveryhodnú repliku podobnej stavby by bolo veľmi obtiažne technologicky, ale aj nákladné finančne…(a aby som si rypol: nechcem vedieť, ako by tá replika vyzerala v podaní “majstrov” čo originál radia zvaliť kvôli vlhkosti) Aby som ale uviedol aj nejaký pozitívny príklad: som náchylný tak hodnotiť obnovu stavebnej časti mlyna Klepáč na Železnej studničke, zvonka pôsobí nad očakávanie dôveryhodne (ale mal som veľmi nízke očakávania :D) Tiež je asi potrebné povedať, že za touto akciou stojí človek, ktorý vlastní nie malú stavebnú firmu, z čoho plnú možnosti, aké zďaleka nemá každý, hoci aj bohatý stavebník. Uviedol by som aj naše mlyny na Oblazoch, ale to sú drvené stavby, takže je to úplne iná situácia.

    Posledná moja úvaha sa týka finančnej stránky veci: zamysleli ste sa nad tým, koľko by asi tak stálo nie len zbúranie stavby, ale aj odvoz a uskladnenie sutín? aj keby sa celý dom hneď a zaraz sám zosypal na kopu, len jej naloženie, odvoz a uloženie sute by v bežných cenách stálo rádovo státisíce (ja viem, “majstri” nerátali s uložením na skládke, veď načo máme brehy potokov a riek? :D) Som hlboko presvedčený, že riešenie problému vlhkosti Váš vyjde určite lacnejšie, než búranie a nové stavanie s pochybným výsledkom…
    Ja by som vrelo odporúčal ísť cestou odbornej rekonštrukcie. Ak ste nám niečo skutočne podstatné nezamlčali, na búranie nie je dôvod.

  • evi

    Member
    5. mája 2008 at 10:38

    Fakt sa tam zachovalo v čiernej kuchyni ohnisko?

    Asi budeš sklamaný:

    …pamiatkár povedal, že to BOLA čierna kuchyňa. S posunom komína na protiľahlú stenu to má logiku. Zdá sa mi, že pec pokračovala do prednej izby a kúrilo sa z kuchyne-je tam zamurovaný veľký otvor, a keď v tej izbe postavili secesné kachle, museli zavrieť ohnisko, aby mal komín ťah. Ale to je len môj dohad.

    Chlapci, ďakujem za rady, výsledok je: stopli sme projektanta s replikou …. asi som potrebovala impulz na návrat z pol cesty, …a v našom prípade je cesta cieľ, tak aspoň sa prejdeme…. ! / tým nechcem povedať, že je všetko vyriešené, lebo sme len na začiatku a ak novostavbu zvládne hravo zástup firiem, pri rekonštrukcii bude výber ťažší.
    A ani neviem, z ktorej strany máme začať: od základov, alebo od strechy? Strecha už možno ďalšiu zimu neprežije, ale ak sa urobí strecha a potom sa pri múroch zistí, že sú nepoužiteľné? Zaujímavé témy-kvôli ktorým často nie som schopná zmyslupne pracovať…

    Na záver ešte pár detailov :




  • dancous

    Member
    28. mája 2008 at 22:13

    skoda ze som tam este nebol, vyzera to fajn, snad to dobre dopadne…

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť