aktivita " diskusia " Historické parky a záhrady " Rastlinstvo historickych parkov a zahrad

Označené: 

  • Rastlinstvo historickych parkov a zahrad

    Posted by harp on 3. mája 2012 o 19:16

    Kolegina pre mojho znameho riesi mini navrh formalnej zahrady. Zaujimalo by ma, ktore rastliny patria do parkov svojej doby a ktore naopak nie.

    Napriklad: Kruspan ci Vavrin/Vavrinovec

    Krušpán drobnolistý ‘Trompenburg’ (Buxus microphylla ‘Trompenburg’) pomaly rastúci krík s malými listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú do červena. Dokáže držať tvar i bez strihania, ak ho však pravidelne tvarujeme, bude chúlostivejší a mal by rásť na miestach chránených pred zimnými vetrami. Inak ale odoláva nízkym teplotám až do mínus 27°C. Je vhodný ako obruba cestičiek alebo na okraje záhonov s trvalkami.

    Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) znáša i veľmi hlboký zostrih, bez úprav rezom dorastá do výšky až 6 m. Vzhľadom k tomu, že jeho hustý koreňový systém dokáže spevniť pôdu na svažitom teréne, je vhodný ako živý plot či pozadie skaliek. Kvitne v apríli a v máji.

    Krušpán vždyzelený ‘Aureovariegata’ (Buxus sempervirens ‘Aureovariegata’) je veľmi pestrý a súčasne nenáročný ker, ktorý sa dá ľubovoľne tvarovať. Šikovné ruky z neho dokáž vystrihnúť i zelené sochy. Nápadné sú okraje jeho listov, ktoré bývajú často žlto prefarbené. Vyhovuje mu jemne kyslá a vlhká pôda, ale s dostatočným odvodnením.

    Krušpán vždyzelený Elegantissima (Buxus sempervirens ´Elegantissima) je pomaly rastúci mrazuvzdorný krík s krémovo bielymi listami, často zdobenými žltkastými lemami. Jarným zostrihom podporujeme jeho hustnutie, letným ker tvarujeme. Dorastá do výšky 1,5 m a je rovnako vhodný ako solitérna rastlina alebo drevina i pre skupinovú výsadbu.

    Zdroj: http://www.tvojdom.sk

    harp odpovedal pred 10 rokov, 5 mesiacov 3 Členovia · 6 odpovede/odpovedí
  • 6 odpovede/odpovedí
  • evi

    člen
    3. mája 2012 o 20:30

    Záleží od toho, kde je záhrada a aké tam bývajú mrazy. Prvá vec je, čo tam prežije, druhá, čo sa nám páči. Je to jednoduché – do historických záhrad patrí to, čo v dobe historickej, ku ktorej smerujeme mohlo byť použité v riešenej oblasti. To je poctivý prístup a rovnako aj praktický. Ďalšia vec, aby záhrada, povedzme maurská, nechcela byť zrealizovaná na Islande, alebo v Tatrách. To by bol problém, ktorý by vyriešili len v Dubaji, ale my by sme mali veľký problém so sortimentom. Kosodrevina ku kamenným levom nepasuje.

    Krušpán (Buxus sempervirens) je fajn, univerzálny druh na pravidelne tvarované plotíky (pozor na sorty, ktoré nemajú rovnakú mrazuvzdornosť ako B. sempervirens – napr.  hore spomínaný B. microphylla, alebo B. Suffruticosa).

    Vavrín (Laurus nobilis) je fajn do fazule ako bobkový list, ale nie do záhrad – v našich pomeroch nie je mrazuvzdorný.

    Vavrínovec (Prunus laurocerasus) – je v mrazuvzdornosti niekde medzi nimi, záleží či Tatry, Nitra, východná, alebo západná strana. Pestuje sa niekoľko sort, všetky majú veľké listy a tým tvarovanie do malých úhľadných živých plotov nie je reálne.

    Do pozornosti dávam tis (Taxus baccata) , domáca drevina, mrazuvzdornosť špičková, dlhovekosť, zmladzovacia schopnosť úplne najlepšia. Pestuje sa v rôznych sortách.

  • antik

    člen
    31. mája 2012 o 9:59

    Čo taký Ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera), partrí do našich záhrad a parkov?

  • evi

    člen
    31. mája 2012 o 10:51

    Rozhodne patrí.  V historických záhradách sa vyskytuje dosť hojne aj v starých exemplároch,  vďaka svojej slušnej mrazuvzdornosti. V Turčianskej Štiavničke, ktorá má v rámci Turca drnejšiu klímu ako je priemer,  je hneď pri kaštieli nádherný starý kus.

    Tento blízky príbuzný magnólií bol v záhradách používaný už  v 19. st.,  zaujal listom, kvetom, jesennou farebnosťou a hrubou textúrou.  V období romantizmu (z pohľadu záhradnej tvorby) sa dovážali a vysádzali rôzne dreviny z exotických krajín, nie všetky vydržali sito  jarných  mrazov. 

    Dnes je na trhu niekoľko habituálnych kultivarov, úzke formy sú vhodné aj do menších záhrad, ale pre dosadbu v historických by som volila pôvodný druh.

  • harp

    Administrátor
    13. júna 2012 o 9:44

    Ako riesli s minulosti prezitie druhov ktore nezvladali nasu klimu?

    Premiestnovali ich do sklenikov, obalovali, zateplovali prikrivali, ci nanavo na jar vysiali?

    Zaujima ma to aj pre to, ze by som rad ako trvalku pestoval v zahrade rozmarin. Daju sa tieto juzanske rastliny u nas ochranit?

  • antik

    člen
    13. júna 2012 o 12:50

    Pamätám si na zaujímavé výsledky archeologického výskumu oranžérie Květné zahrady v Kroměříži. Oranžéria mala dve pece a dômyselný systém kanálikov v podlahe, ktorými prúdil teplý vzduch.

  • harp

    Administrátor
    13. júna 2012 o 15:57

    Rovnake poznam zo sklenika v Stupave

    http://www.obnova.sk/pamiatka/sklenik-stupava

    A aj zo sklenika v Turcianskej Stiavnicke, tiez sa mi zdalo ze v skleniku v Rozmberku bolo vykurovanie. — aspon to co som videl. 

    Skleník, Stupava

Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz