Označené: 

  • harp

    Administrátor
    18. apríla 2005 o 1:32

    O autenticite pamiatok. Kedykolvek. :) Alebo vsak navrhni temu.

  • Anonymný

    Hosťovské
    24. apríla 2005 o 20:33

    Trebárs o futbale?

  • Anonymný

    Hosťovské
    29. apríla 2005 o 0:01

    Sárinka do zvláštnej krajiny si zablúdila. Tu ježi futbal hrajú a niektorí aj nad horšími vecami rozmýšľajú. Priprav sa na dlhú cestu do vznešených svetov kde anjelská peruť dotýka sa večnosti a dejú sa slávne činy, ktoré prinášajú obdiv a pocty. Aj závisť.
    Nuž ale vitaj a dajme slovo
    – som mladší zamestnanec múzea na strednom Slovensku, bez záväzkov, syn schudobnelých rodičov a majiteľ dilatovaného srdca. Tvrdia o mne, že som de…, pretože robím v kultúre lebo u bratranca sestranice môjho strýka by som si prišiel na iné peniaze ale pokiaľ viem ja som, aspoň z maminej strany fon a nie de. (Ona pochádza z veľmi starej nemeckej rodiny.) Mojím koníčkom sú najmä krásne veci, pamiatky, starožitnosti a tak, ktoré v robote opatrujem ako oko v hlave a ony ma na oplátku povznášajú na duchu.
    Nerád športujem ale rád čítam, nenávidím telku a milujem šamrólky.
    Hneď ako som zbadal Tvoj “ťuk” vedel som, že konečne sa objavil niekto hodný debaty.
    Nehnevaj sa za toľko slov ale pôsobíš na mňa ako závan voňavého jarného vzduchu.
    Teším sa na odozvu. Čau.

  • Anonymný

    Hosťovské
    29. apríla 2005 o 5:15

    fíha pipo to bolo dobré ,všetkému chápem , ale čo sú prosímťa šamrólky-odhadujem to na druh sladkosti .Čau

  • Anonymný

    Hosťovské
    29. apríla 2005 o 8:22

    Roman Ty nie si jedenástka Sarah aspoň dúfam. Šamrólky alebo ako im niekedy s láskou hovorím šamrhólky su po slovensky plnené rúrky (fuj tajbl) z lístkového cesta plnené osladeným bielkovým snehom. Vieš, nie?
    Mám aj recept ale je po nemecky. Najväčšia sranda, že už aj Nemci zabudli na svoje Schaumrollen a v slovenskom slovníku nájdeš maximálne šamrlík (ale to nie je žiadna dobrota).
    Ako sa tu tak povaľujem a prehŕňam vidím, že Ty si z tých 10% obzvláštnych z našich radov, ktorí prepadli múzeu. Ach bože …
    Škoda že nie si Sarah! Vďaka za slovo a keby si nevedel čo je šamrlík alebo tak, ozvi sa. Viem, že nie si hádavý (aspoň v týchto končinách), bavia Ťa zaujímavé veci… Ja mám čas a rád hodím reč (možno aj o striebrení).
    Čau
    p.s. Keď už sme v tejto zvláštnej krajine – možno pokladať tú moju šamrólku za pamiatku?

  • Anonymný

    Hosťovské
    29. apríla 2005 o 14:49

    Milý Pipo,
    tá “Tvoja” šamrólka pamiatkou určite nie je (najmä ak si ju už zjedol), ale fortieľ robiť dobré šamróky by som zaradil do svetového kultúrneho dedičstva. Najmä šamrólky mojej starej mamy (z Malohontu), ktorá do osladeného bieleho snehu aj dužinu pečených jabĺk zašľahala. Iné šamrólky vlastne ani nepoznám. No škoda, že tie Tvoje
    (zatiaľ) akosi nechutia Sarah ?!

  • Anonymný

    Hosťovské
    29. apríla 2005 o 20:12

    Milý Jaroslav,
    ako tak na to čučím a keby som nevedel, že Sarah má aj email, myslel by som si, že som na ňu neurobil dojem – iba na chlapov. A šamrólou!!!!!!!!
    Ale nech – spôsoby tejto krajiny sú nevypočitateľné a možno sa dočkám.
    Dosť o babách, poďme sa pobaviť o tom čo máme obaja radi – šamrólkach. Som rád, že aj v Malohonte vedia čo to je. Ja osobne mám na Malohont dobré spomienky, mal som odtiaľ kamaráta a kraj to bol osobitý. Tiež kopec známych z Gemersko – malohontského múzea. Aj vínko bolo dobré (aspoň mne chutilo) a teda určite aj šamrólky Tvojej starej mamy nemajú chybu.
    Pokiaľ ide o to svetové kultúrne dedičstvo a babička nekolonizuje Mars, tak tam jej šamrólka určite je. Problém je v tom, aby tam aj ostala. Ja som sa už nad tým zamýšľal lebo som povinný sa nad tým zamýšľať – mám to v popise práce a poviem Ti, že to nie je žiadna sranda. To nie je trenčiansky hrad, podkova alebo betónová kocka. Šamrólka je živá a keď jej životnosť pominie, už to nie je šamrólka ale humus. Urobil som niekoľko pokusov zachovať šamrólku pre budúce generácie ale vždy mi z toho vyšla tá betónová kocka. Pokúšal som sa to konzultovať s našim konzervátorom a viem, že napriek predstieraniu vážneho záujmu si myslel, že som de… (i keď dobre vie, že som fon). Keď som bol na služobke v Bratislave navštívil som aj jedného reštaurátora ale ten bol činný iba v oleji a odkázal ma na muzeologický kabinet v SNM. Tam som ale nešiel, pretože tí nie sú činní v ničom. Tak som sa vypytoval a jeden momentálne nezamestnaný mi odporučil obnovu.sk. Tam som nenašiel riešenie svojho problému ale Sarah a potom Romana a potom Teba. Až sa čudujem koľko kecám! Takže pomôž spolupútnikovi a poraď ako zachovať šamrólku pre budúce generácie. Teším sa na pokec. Čau

  • harp

    Administrátor
    29. apríla 2005 o 20:43

    ! hlada sa sarah11 !

  • harp

    Administrátor
    29. apríla 2005 o 20:57

    Teraz trochu otazim tuto snehovo bielu, cukrovu a sladku diskusiu.

    Problem samrolky z konzervatorskeho hladiska :)

    Pre zaciatok sa budem venovat konzervovaniu samotnej samrolky. V celku by som v jej zakonzervovani problem nevidel. Ak by si teda nemal zaujem o jej dalsiu konzumaciu po dlhom case. Listkove cesto specene do tenkej oblatky a stocene do trubicky by malo pri dobrom konzervacnom rezime vydrzat neobmedzene dlho. Taktiez naslahany sneh s cukrom. Konzervacny rezim by mal zahrnat pokial mozno stabilnu teplotu od -20°C po 15°C (horna hranica je dolezitejsia) Relativna vlhkost by nemala presiahnut, z brucha, 30%. Aj tak by som sa vsak poistil viacnasobnym pozvolnym napustenim samrolky pre zaciatok aspon Ajatinom. Ak by sa tato konzervacna metoda neosvetsila mozno by som pristupil k niecomu tvrdsiemu. Oplatilo by sa samrolku raz za cas rekonzervovat.

    Neviem si vsak predstavit, ako zachovat chut samrolky. Jedine sa od starej mamy naucit recept… a je to.

    Este je tu moznost chut syntetizovat. :) no ale neviem.

  • Anonymný

    Hosťovské
    29. apríla 2005 o 22:03

    Pipo- tak toto ja by som nevedel.Urcite by som nerobil pracu,ktora ma sice bavi,ale niesom ohodnoteny tak ako mám byt. Vzdy ma bavila historia,ale nikdy by som ju niesiel študovat. Co by som potom robil? Sedel v nejakom archvive za par korun…Radsej budem robit nieco,co ma mozno menej bavi,ale budem za to dobre ohodnoteny. A historii sa mozem venovat ako konicku…

  • Anonymný

    Hosťovské
    29. apríla 2005 o 22:09

    Myslím, že je viacero možností.. Tú najchutnejšiu šamrolku nezjesť, ale zmraziť tak, aby prežila roky..kým nebude výroba šamróliek dostupná nejakej Sarah, alebo aspoň starej mame… Druhá možnosť: naučiť mladú babu, nemusí to byť ani Sarah, vyrábať chutné šamrolky, tá ten svoj fortieľ zdokonalí tak, že to bude vedieť lepšie ako moja stará mama. Vtedy treba tú babu zamraziť tak, aby sa ten jej fortieľ zachoval pre budúce generácie. No možno ešte na niečo prídem, lebo to zmrazovanie a udržiavanie nízkych teplôt bude asi náročnejšie a drahšie, ako kúpa šamrólky v najbližšej cukrárni….
    P.S. Moje stará mama aj tak lepšie ako šamrólky piekla štrúdle. Makové, tvarohové, orechové, jablkové, kombinované. Jedna báseň ! Nič lepšie ani v próze nepoznám..

  • Anonymný

    Hosťovské
    30. apríla 2005 o 3:33

    pipo klobúk dole pred tebou a tvojou starou mamou . toto bola najlepšia óda na šamrolku akú som doteraz počul (a mimochodom hladá sa Sarah11 ??? – asi nemá rada sladké.) začínam uvažovať že ich vyskúšam urobiť našiel som v knihe aj recept . Ku konzervácii neskúšal si ich zaúdiť , alebo nasoliť .

  • Anonymný

    Hosťovské
    30. apríla 2005 o 7:36

    teda kukam takto jeden piatocny vecer ze precitam debaty na obnove a zase trosku popisem ale chut na samrolky ma premohla a asi pojdem zobnut aspon tabulku cokolady alebo nieco ked ste mi take chute narobili. Inac pipo klobuk dole aku slohovku si nam tu peknu napisal… T.

  • harp

    Administrátor
    30. apríla 2005 o 18:18

    Recepty na samrolky. Skuste napisat tie svoje.

  • Anonymný

    Hosťovské
    30. apríla 2005 o 21:21

    Chlapi, chlapi!!!
    Čo sa s vami robí!?!
    Ale nech, Sarah sa ešte neozvala (alebo ozvala?), je sobota a tak Vám, pretože Vas to zaujíma posielam nejaké receptíky z babičkynho zápisníčku. Mala ich ale napísané po česky a nechcelo sa mi prekladať. Takže tu sú:

    Kremrole
    Ingrediencie: 400 g listového těsta, 1 vejce (na potření), 3 bílky, 75 g krystalového cukru, 60 ml vody, 75 g moučkového cukru
    Postup přípravy: Z vyváleného těsta vyřízneme rádýlkem asi 3 cm široké proužky, které natáčíme na kónusové formičky tak, aby se okraje proužků trochu překrývaly. Začínáme na užším konci a otáčíme směrem k sobě. Konec těsta přitiskneme na formičku a tímto koncem položíme také na plech, aby se trubičky při pečení nerozvinuly. Pečeme při 160-180 °C 5-10 minut. Z bílků ušleháme tuhý sníh. Krystalový cukr dáme svařit s vodou na bublinu. Do ušlehaného sněhu lijeme tenkým praménkem svařený cukr a pilně šleháme. Naposledy zamícháme prosetý moučkový cukr a drobné čerstvé nebo kandované ovoce. Vychladlé trubičky z těsta naplníme krémem.

    Kremrole se šlehačkou
    Ingredience: 500 g listového těsta, 300 ml šlehačky, cukr moučka, 2 vejce
    Postup přípravy: Vychlazené listové těsto rozválíme na pomoučeném vále na tenký plát. Ostrým nožem nakrájíme 3 cm široké a 15 cm dlouhé pruhy a natočíme je na kremrolové trubičky – začínáme od užšího konce trubiček, kde těsto přitiskneme. Okraje pruhů se mají mírně překrývat. Pak kremrole potřeme rozšlehanými vejci, složíme je na vodou vypláchnutý plech a pečeme dozlatova v horké troubě. Upečené kremrole sesuneme na plochý talíř tak, že každou formičku postavíme užším koncem dolů a shora poklepeme. Vychladlé plníme ušlehanou smetanou a posypeme cukrem.
    Doba přípravy: 60 min.

    Čo poviete na to slovíčko “kremrole” – pomnožné?! Ani ja sa neuspokojím s jednou. Čau a priložte receptík šamrolky, kremrolky na iný spôsob. Mňam, mňam.

Page 1 of 5
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz