-
Lietavsky hrad
-
[quote=jozo]
… Kto tam nebol, nech tam beží … :D
[/quote]
Bežal som doslova, aby som stihol aspoň pani Rovnaníkovú.
Ľubo a spol. vďaka za pani profesorku. Bolo to veľmi poučné stretnutie s ňou, a veľmi priateľské a srdečné s ostatnými. Köszönöm.
-
Lietava v jesennom šate …
-
Tak tak, chodiť v aktuálnych dňoch po hradoch – hotové farebné orgie … :-)
-
Keďže na http://www.hradlietava.sk padlo pár slov o možných zatúlaných kameňoch s funkčnými plochami, spomenul som si na prameň pod hradom (kúsok od cesty do L.Svinnej). Studnička (dosť výdatná) je pod cca 100-ročnou hruškou, ale chotárny názov je tu Pod orechom. Niektorí povedia aj V doline. Cestou hore, na hrad, máme vpravo Pod orechom, a vľavo je až po dedinu Doluvsie. (Pred tromi týždňami Pamiatkový úrad definitívne zablokoval hociaké stavebné počiny v týchto dvoch lánoch, čo iste privítajú priaznivci hradu).
O studničke sa traduje (asi očividná hlúposť) že hodili kačku do hradnej studne, a z tejto studničky vybehla. Niekto to dobre vymyslel, pretože kačka vydrží dlho pod vodou a bola by schopná sa prešpľachtať po nejakých podzemných geol.poruchách vyplnených vodou 1000 m nadol. Na obr.2 je vidieť, že studnička je už len relikt po obrovskom výkone vody. Voda vymodelovala túto dolinku pod hradom. Zrejme povrchovým odnosom. Ale je možný aj prepad hornín do podzemných priestorov, tiež vytvorených odnosom hornín spodnou vodou. To by som však predpokladal, že kačku podzemnou dutinou prinútili prešpľachtať ešte Kelti. To však zas nebola hradná studňa (i keď to nemusela byť táto studňa). Tak-či-tak, povedal mi o tej kačke, dnes už 92 ročný E.G. pred dvomi týždňami.
Ale k tým zatúlaným kameňom: vedel som, že pod tou hruškou sú kamene. Dnes, hoci bola hmla, išiel som sa tam pozrieť, či tam nie sú skotúľané kamene z hradu. Bol som sklamaný, nič na pochválenie sa tam nebolo. Sú tam 4 podozrivé kamene -dva malé s rovnými rýhami, jeden akoby remeselne zaoblený (z konzoly?) a jeden ozrutný s rovnou jednou plochou (viď foto).
-
Zvon z Lietavského hradu (obr.1) je v Lietavskej Svinnej. Nesie náliatok-odkaz (kolonopis):
Comes Georgius Thurzo de Árva f. C. A. 1606.Dnes je už na zaslúženom odpočinku, lebo tri (na elektr.pohon) kostolné zvony (1993) ho nahradili. Tie vylúdia akordy pre sviatočné i smútočné chvíle (obr.2).
„Kulturák“ postavený v r.1960 len 2 m od zvonice mal „vybodičkovať“ zvonicu do zbúrania (obr.3 a 4). Spupnosť komunistov nemala vtedy hranice. Vraj vojenská správa ju nepovolila zbúrať. 60-ročná koexistencia kulturáku a zvonice bola velmi nepekná, ako vidieť na obrázku. Až novým kostolom (1993) a vynoveným „kulturákom“ (2011) dostáva sa zvonici (1606) zaslúžené prívetivé prostredie (obr.5 a 6).Na lyrickú nôtu:
Zvon má srdce
Od roku 1606 sa datuje vznik dnešnej murovanej zvonice v Lietavskej Svinnej. V tom istom roku skotúľali z Lietavského hradu Zvon, aby oživil svojim rytmom nielen zvonicu. Iste si taký počin vyžiadal občianský a cirkevný život v osade. Z Kňazovej Lehoty bol zvon slabo počuť.
Zvon zabalili do slamy a plátnom to všetko zviazali do klbka. Takéto klbko sa potom kotúľalo dole roľami Predevsia, pod vrchom Cibuľník. Z úrovne hradu (630 m.n.m) do dediny (430 m.n.m) je to 200 výškových metrov. A skutočnú dráhu musel prekonať asi v dĺžke 1 km.
Hádam ho nenechali kotúľať sa dole ako snehovú guľu, vlastným pádom. Najpravdepodobnejšie je, že spolu zabalili dve až tri žrde, ktorými (pridŕžajúc ich) riadili valiace sa klbo. Povesť o skotúľaní zvona nemá o tom podrobnosti. Pritom v tej dobe nebol problém previesť na voze aj ťažší náklad, i nahor do kopca. Hrad tu svietil už tristo rokov, na jeho múry museli navoziť stovky ton kameňa.
Nebol to šťastný nápad, takto dopravovať Zvon. Zvlášť, keď hrad bol na vrchole prosperity. Od tohto času to už z hradom išlo tiež len dolu kopcom, ako aj s tým Zvonom. Varovaním bol s veľkým rachotom padlý meteorit vedľa Hrubej skaly (Hradnej skaly), asi 300 m od hradu. Okná sa triasli ako pri zemetrasení, ako píše kastelán v zpráve Thurzovi do Bytčianského zámku. To sa stalo len o rok – 1607-mom.
Pán na hrade Thurzo, musel o 4 roky súdiť Báthoryčku. Prežil ju len o 2 roky, keď v r. 1616 zomrel ako 49-ročný. Desať rokov po pustení Zvona. Syn Imrich zomrel o ďaľších 5 rokov-1621, vo svojich 23 rokoch, na hrade už ani nebývajúci.
Od onoho roku 1606 prešlo 15 rokov, aby sa zavŕšila tragédia rodiny Thurzovcov.
Príliš strmý pád. Pritom Thurzo nemusel o kotúľajúcom sa Zvone ani vedieť. Možno to narýchlo zorganizoval svinianský richtár, aby mu zvon “nevyfúkli” iní.
Len rok pred kotúľaním Zvona – 1605 – odrazil Thurzo od hradu útok tureckej jazdy a hajdúchov ktorým velil Bocskay. Možno preto potreboval vybaviť všetky osady v panstve zvonmi, zapojenými do hlásnej služby v nebezpečenstve.
Epilóg:Zvon má srdce. A musí sa s ním zaobchádzať ako s človekom.
-
Lietava na rôzny spôsob.
-
Súťažíme ? :-)
-
Nemáš Lietavu na rôzny spôsob. Som lepší hradológ.
-
Bez pochýb.
-
Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti Rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č.PÚ-12/455-21/4416/LCZ (25.05.2012) o ochr.pásme nehnuteľnej nár. kultúrnej pamiatky hrad s areálom v obci Lietava, sa upravujú podmienky ochrany v okolí a prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky:
1. Zachovať dominantnost’ NhNKP Lietavského hradu v rámci okolitého prostredia.
Zachovať vyškovú hladinu súčasnej zástavby a novú zástavbu podriadit’ dominantrosti
národnej kultúrnej pamiatky.
2. Zachovať a rešpektovat’ chránené diaľkové pohl’ady na národnú kultúrnu pamiatku
(pohľady č.l-15, výkres č.2, k dispozícii na KPÚ Žilina a na Obecnom úrade Lietavská
Svinná-Babkov).
3. …..
4. Zachovať lúčne porasty a pasienky na úpätí hradného kopca na východnej a na
juhovýchodnej strane a zabrániť ich zalesneniu.
5. ……
6. Treba postupne eliminovat’ lesný porast na hradnom kopci v bezprostrednej blízkosti
NKP, ktorý rozrušuje štruktúru skalného podložia a tým ohrozuje stabilitu stavebných
konštrukcií hradu, a to na základe predchádzajúcej odbornej konzultácie a pod
príslušným odborným dohl’adom tak, aby sa minimalizovala ďalšia erózia hradného
kopca.No a na snímke je vidieť, že na “svinianskej” strane sa poriadne pristupuje k litere zákona. Okolo cesty pod hradom nezostala ani jedna z asi 20-tich 60-ročných sliviek a iného podrastu na koreni. Na rade sú dúfam smreky oblizujúce hrad. Veď na tom hrade je tak nepríjemne vlhko!!! To je však “lietavská” strana. Plánuje sa tam niečo?
-
Čistenie prícestného hvozdu pod hradom odhalilo aj staré humno v extraviláne. Vzniklo cca v dobe vzniku cementárky L.Lúčka (1913), zaniklo založením družstva (1956). Vzhľadom na znenie pamiatkového zákona: „archeologický nález je hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu….“ sa jedná dokonca o takýto nález.
Pretože po tejto ceste vedie cyklotrasa, bolo by to ideálne odpočívadlo pre cyklistov. Len to upraviť, zasadiť dve lipy a dať tam lavičky. A tabuľku: Prvé použitie cementu v dedine. Byť starostom L.Svinnej – neváham. -
Na www.hradlietava.sk
si Milan všimol odpadávajúce krakorce arkiera vých.steny Thurzovho paláca. Ukazujem tu fotky, ako sa to vyvíja od r.1945. Na poslednej fotke (2011) vidieť, že stavitelia urobili hrubú chybu ešte cca v r. 1565, keď nosníky arkiera upravovali na jednotnú šírku. Mali ponechať zamurovanú aj vysunutú časť nosníka rovnakého prierezu. Zamurovaná časť je hrubšia, čím vznikol vrub (odskok), čo je proti zásadám, ktoré platia v dimenzovaní na pevnosť. Je to miesto zvýšeného napätia materiálu.
Preto sú nebezpečné aj ostatné tri krakorce, čo tam zostali. V mikrotrhlinkách, ktoré v takom mieste vzniknú, už voda urobí svoje. Tri krakorce nad sebou síce nosnosť umocnia, ale len ak sú tesne na sebe, “ako jeden”.
-
[quote=naj]
Na www.hradlietava.sk
si Milan všimol odpadávajúce krakorce arkiera vých.steny Thurzovho paláca. Ukazujem tu fotky, ako sa to vyvíja od r.1945. Na poslednej fotke (2011) vidieť, že stavitelia urobili hrubú chybu ešte cca v r. 1565, keď nosníky arkiera upravovali na jednotnú šírku. Mali ponechať zamurovanú aj vysunutú časť nosníka rovnakého prierezu.
[/quote]
Milý náš Naj,
môžem Ťa ubezpečiťm že stavitelia určite chybu neurobili, všetko je tak, ako malo, má byť.
Tvoj pohľad je príliš jednostranne zameraný, preto Ti unikajú širšie súvislosti, skús sa zamyslieť ešte aspoň raz.
To, že nie úplne všetko chápeme, ešte nemusí znamenať, že je to zlé. Osobne si myslím, že starí stavitelia dbali viac na prírodné zákony, boli užšie spojený s okolitým svetom, ako sme my dnes. Preto mnohé ich stavby stoja, ale večné nie je nič, iba ľudská blbosť.
Tiež Milan
-
S krakorcom vcelku nie je problém, pokiaľ nesie arkier, pretože prakticky odpadá napätie spôsobené tepelným namáhaním od slnka. Zároveň je chránený proti vode. Ak sa krakorce obnažia, je len otázka času aby sa u koreňa zlomil. Tam sa napätia sčítavajú. Medzný stav ktorý spôsobí porušenie je pravdaže len u zle navrhnutého, nebodaj i zle realizovaného votknutého nosníka (krakorca). A to je práve tento prípad – ako vystrihnutý z učebnice. Už pri ich opracovaní, pri tak masívnom úbere materiálu odsekávaním, je velká pravdepodobnosť narušenia materiálu. Vrub na nosníku je vždy komplikácia.
Riešenie: Prekrytie krakorcov proti priamemu slnku a proti vode. Neprekrytý -to má spočítané. -
Hrad Lietava od západu nebýva často fotený.
Log in to reply.