aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Kaštieľ v Seredi

Tagged: 

  • uskalienka

    Member
    27. októbra 2009 at 19:40

    Mesto a cirkev sa súdia o kaštieľ

    SEREĎ 27. októbra (SITA) – Chátrajúci kaštieľ v Seredi trápi obyvateľov i vedenie mesta. Kaštieľ prešiel do majetku mesta v roku 1993, odvtedy hľadajú spôsob ako ho sfunkčniť. Záchranu kaštieľa však komplikuje fakt, že si naňho nárokuje rímskokatolícka cirkev. Na Okresnom súde v Galante sa už viac ako rok vedie súdny spor, v ktorom je na strane navrhovateľa cirkev a na strane odporcu mesto Sereď, Lesy SR a Slovenský pozemkový fond. „Cirkev v zmysle reštitučného zákona podala žalobu o vrátenie majetku. V súčasnosti rokujeme s Arcibiskupským úradom v Trnave o mimosúdnej dohode,“ uviedol pre agentúru SITA primátor Serede Vladimír Vranovič. Podľa jeho slov je Arcibiskupský úrad ústretový. Najbližšie pojednávanie je vytýčené na 9. novembra. Mesto v týchto dňoch dostalo od právneho zástupcu cirkvi návrh na prerušenie súdneho konania na 180 dní. Podľa Vranoviča však na prerušenie konania nie je dôvod, návrh tak zrejme nepodporí. Vedenie mesta dúfa, že otázka vlastníctva kaštieľa sa čím skôr vyrieši v ich prospech, súčasná situácia totiž brzdí ďalšie kroky na záchranu kaštieľa. „Máme záujem o to, aby bol kaštieľ funkčný a bol centrom spoločenského života a kultúry,“ povedal Vranovič. Jednou z možností je získať na rekonštrukciu kaštieľa alebo jeho časť peniaze z eurofondov, ďalšou je predať ho investorovi, ktorý ho zrekonštruuje. V súčasnosti nie je vypísaná vhodná výzva, ktorá by sa dala aplikovať na seredský kaštieľ a nerysuje sa ani žiadny reálny kupec, hoci v minulosti ich bolo niekoľko. „Po začatí súdneho sporu rokovania s potenciálnym investorom ustali,“ informoval primátor. Arcibiskupský úrad sa k otázke, aký zámer majú s kaštieľom, odmietol vyjadriť.

    Klasicistický Eszterházyovský kaštieľ v Seredi vznikol na bývalom opevnení Vodného hradu Šintava. Archeologický výskum na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia odhalil základy Šintavského hradu spred 13. storočia. Kaštieľ bol po 2. svetovej vojne vyvlastnený, do začiatku 60. rokov minulého storočia v ňom sídlil Okresný národný výbor, neskôr hudobná a výtvarná škola. Od začiatku 90. rokov objekt chátra. Mesto v spolupráci s občianskym združením Vodný hrad začalo so záchranou kaštieľa v roku 2007. Vypracovali projekt na obnovu kaštieľa i revitalizáciu parku spolu za takmer 10 miliónov eur. Pre nedostatok financií kaštieľ obnovujú po častiach. V lete začali s rekonštrukciou bastiónu, na ktorú mesto i Ministerstva kultúry SR vyčlenili po 1500 eur.

  • strombus72

    Member
    27. októbra 2009 at 19:51

    Smutné pokračovanie témy, ktorú som začal. Ešte že církvi svätej- katolíckej nikdy nešlo o majetky a moc, len o veci duchovné! Fuj! :evil:

  • lentilocka

    Member
    27. novembra 2009 at 21:50

    Strombus, dokial zijeme v pravnom state, kazdy majitel ma pravo narokovat si vratenie vlastnictva, alebo nie?

  • ksc

    Member
    29. novembra 2009 at 14:51

    Je fakt humorné, ak si vlastníctvo kaštieľa nárokuje cirkev. Nejaké nové poriadky? ;.))

  • vlcik-tlcik

    Member
    29. novembra 2009 at 20:13

    Posledným esterházyovským majiteľom kaštieľa bol Karol Esterházy, bonviván a hazardný hráč, ktorému banka hrad vzala, dnes by sme povedali „pre platobnú neschopnosť“.
    Predala ho významnému francúzskemu rodu d´Henin (blízkemu francúzskej kráľovskej
    rodine) a najmä jedna z kňažien d´Henin tu zaviedla skutočne európske móresy.
    – Kňažná predala kaštieľ v roku 1912 barónovi Ohrensteinovi, ktorý ho vlastnil až do znárodnenia, hoci na Slovensko sa nevrátil už po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1944 cez Sereď prešiel front. Najskôr dali kaštieľu zabrať Nemci, ktorí tu zriadili lazaret. Ten neskôr prevzali Rusi, ktorí dovŕšili skazu kaštieľa.
    – Čo nezničili vojaci, dorazili sereďskí proletári. Z celej bohatej výbavy kaštieľa sa
    po vojne zachovali len štyri obrazy o rozmere cca 1,5 m x 3 m (teda príliš veľké, aby sa daliukradnúť), ktoré boli prenesené do sereďského Pionierskeho domu, kde sa na nich za škaredého počasia pionieri učili strieľať zo vzduchovky. Keď sa v 80. rokoch 20. storočia uskutočnili na obrazoch reštaurátorské práce, bolo zistené, že autorom obrazov je Francesco Guardi, a že majú obrovskú umeleckú hodnotu…
    Je to zo stránky http://www.vodnyhrad.sk
    Hneď mi bolo podozrivé meno Ohrenstein, tak som si ho vygúglil, podozrenie sa potvrdilo bol to žid (aby bolo jasné, nič, ale vôbec nič proti nim nemám, iba som pátral, po vlastníctve ďalej)
    http://www.vodnyhrad.sk/data/publikacie/1/1_10.pdf
    Nie je mi to úplne jasné, ale, že by sa cirkev hlásila k majetku, ktoré bolo evidentne arizované? Však aj Tiso bol “svätec” a arizácie boli tiež uzákonené, možno aj v tomto prípade hovoriť o právnom štáte. Isteže, ale ?????

  • vlcik-tlcik

    Member
    29. novembra 2009 at 20:39

    Ešte aj sem jeden dovetok, Strombus je mladý muž, ktorý sa venuje záchrane kultúrneho dedičstva, robí to pekne a dobre. Zrejme ho naštvalo, že keď sa konečne začalo niečo diať so záchranou aj tohto objektu, sa do toho niekto zamontoval, v tomto prípade cirkev a veci sa tým skomplikovali a ktovie čo bude ďalej.
    Preto aj ja hodnotím ich počin za veľmi neuvážený a idúci proti samotnej pamiatke.
    Nič proti cirkvi nemám, ale aj nadobudnutie ich dosť značných majetkov je dosť diskutabilné, aj keď nehovorím, že ja som zrovna ten, ktorý by to mal posudzovať.
    To, že máme zákony, neznamená, že sme právny štát, sú tu flagrantne porušované zákony, denne, aj štátnou mocou, nehovoriac o súdnictve ako takom.

  • lentilocka

    Member
    30. novembra 2009 at 22:37

    Vlcik – tlcik – Netusim ani ja, na zaklade coho si narokuju kastiel – iste to nerobia bez nejakeho podkladu (inak ich sud vysmeje) a chapem, ze ak sa niekto celou dusou venuje zachrane kulturneho dedicstva , iste ho roztrpci a nastve ked sa veci zdrzia. Mozem ti tiez ale povedat ze ja ako potomok cloveka, co tiez niekomu ideologicky nevyhovoval a preto prisiel o majetok („ved je dost diskutabilne ako ti zli burzuji prisli k majetkom, iste niekoho ozobracili“) citlivo vnimam take to – ty smies, ty nesmies.
    A ci zijeme v pravnom state, nuz – mas smutnu pravdu…asi nezijeme…

  • vlcik-tlcik

    Member
    30. januára 2010 at 23:24

    Sereď sa súdi s cirkvou o kaštieľ
    Mesto Sereď v spore s cirkvou o klasicistický kaštieľ v prvostupňovom konaní vyhralo. Snahy o záchranu kaštieľa sa tým zväčšujú. Mesto by v budúcnosti odpredalo kaštieľ investorom, občianske združenie Vodný hrad to považuje za chybu.

    SEREĎ. V súdnom spore medzi mestom Sereď a Arcibiskupským úradom v Trnave o kaštieľ mesto v prvostupňovom konaní uspelo. To, že súd zamietol návrh cirkvi dať tento majetok do jej správy, potvrdil viceprimátor Serede Peter Rampašek. Pojednávania sa cirkev sa nezúčastnila, môže využiť právo na odvolanie sa.

    Kaštieľ bol pôvodne šintavský hrad
    Súdny spor sa na Okresnom súde v Galante vedie už viac ako rok. Cirkev v zmysle reštitučného zákona podala žalobu o vrátenie majetku, mesto argumentuje listom vlastníctva.
    Rastislav Petrovič, predseda združenia Vodný hrad v Seredi tvrdí, že seredský kaštieľ nebol nikdy cirkevným majetkom.

    „Pôvodne to bol šintavský vodný hrad, ktorý patril najprv uhorskému kráľovi, neskôr súkromným vlastníkom. V roku 1942 ho Slovenská republika vtedajšiemu majiteľovi barónovi Ohrensteinovi zoštátnila a následne predala Študijnej základine. Študijná základina vznikla ako štátna organizácia z majetku zrušených rádov ešte za vlády cisárovnej Márie Terézie a výnosy zo základiny slúžili na vydržiavanie katolíckeho školstva. Od roku 1945 bol opäť poštátnený a teraz je majetkom mesta Sereď.”

    Občianske združenie Vodný hrad v Seredi sa venuje záchrane klasicistického kaštieľa už niekoľko rokov.„Vlani sme spravili georadarový archeologický prieskum hradného opevnenia, s dobrovoľníkmi sme vyčistili okolie bastióna, namontovali sme oceľové dvere na vstupe do schodiskovej haly a demontovali sme a deponovali mozaikovú podlahu za finančnej spolupráce s Trnavským samosprávnym krajom,” povedal Rastislav Petrovič.

    Myslí si, že mesto nevyvíja dostatočné úsilie, aby postupne obnovovalo túto národnú kultúrnu pamiatku. „Dvadsať rokov sa oň nestaralo, a tak sa stav historickej budovy výrazne zhoršil. Ak by bolo mesto do kaštieľa každoročne niečo investovalo, tak dnes mohla byť časť objektu funkčná a využívaná v prospech Seredčanov, nie pre bezdomovcov. Kaštieľ by sa mal využívať na reprezentačné účely mesta, slúžil by nielen ako galéria a malé múzeum, ale aj ako hudobná škola a reštaurácia,” vysvetľuje architekt.

    Rokovali s austrálskym investorom
    Mesto si uvedomuje, že rekonštruovaný kaštieľ by prilákal turistov a zvýšil tak cestovný ruch. Argumentuje však tým, že na obnovu nemá dostatok finančných prostriedkov. „Investícia by vyžadovala asi 20 miliónov eur (600 miliónov korún), čo je veľká čiastka. Treba rátať aj s údržbou kaštieľa, respektíve jeho prevádzkovými nákladmi,” povedal viceprimátor Peter Rampašek.

    Vzhľadom k finančnej náročnosti projektu mesto zamýšľalo ponúknuť kaštieľ potenciálnym zahraničným i domácim investorom.

    „Uprednostnili by sme súkromného investora, samo-zrejme za vyrokovaných podmienok, ktoré by rešpektovali potreby mesta a jeho obyvateľov. Pôvodne sme mali viac záujemcov, ale vážnejšie sme komunikovali s jedným austrálskym podnikateľom, ktorý mal záujem do toho vstúpiť. Keďže sme boli stále v spore s cirkvou, nebolo možné podpísať relevantnú zmluvu o prevzatí tohto majetku,” dodal viceprimátor.

    Podľa Rastislava Petroviča sa snaha mesta odpredať kaštieľ ukázala ako chyba. „Nikto ho nekúpil, a ani nekúpi. Všetci záujemcovia stratili po obhliadke kaštieľa o kúpu záujem. Ako sa niektorí z nich vyjadrili: ak by bol kaštieľ v dobrom stave, s kúpou by neváhali. Vážny záujem mal len jeden z nich, ktorý sa nechal titulovať ako knieža. Vedel presne, ako bude kaštieľ po obnove využívať. No ukázalo sa, že na obnovu nemá peniaze,” upresnil Petrovič.

    Myslí si, že mesto by malo na záchranu kaštieľa využiť finančné prostriedky z Európskej únie určené na obnovu kultúrnych pamiatok, ako to už urobili mestá Galanta, Hlohovec a Holíč.

    „Sereď zatiaľ váha?! Bola by škoda, keby sa takáto možnosť nevyužila. Veď aká budúcnosť čaká mesto, ktoré si neváži vlastnú minulosť? Keby nebolo hradu, tak by tu ani mesto nevzniklo. Zostaneme bezvýznamným mestom, ktoré obchádzajú významné dopravné komunikácie?” pýta sa architekt.

    Arcibiskupský úrad sa k otázkam, či sa odvolá proti rozhodnutiu súdu a aký zámer by mal s kaštieľom, odmietol vyjadriť. „Nakoľko v tejto veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, nebudeme sa k veci vyjadrovať,” uzavrel Peter Repa, vicekancelár a sekretár arcibiskupa.

    utorok 26. 1. 2010 7:01 | Jana Lazániová
    © 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

    Čítajte viac: http://nitra.sme.sk/c/5208633/sered-sa-sudi-s-cirkvou-o-kastiel.html#ixzz0e8YXHaHj

  • vkotruszova

    Member
    31. januára 2010 at 0:55

    Vlastnictvo nehnutelnosti je velmi hakliva vec, v totalite sa velmi snazili vlastnicke vztahy zahmlievat. Neda sa to vystopovat v Pozemkovej knihe? Pozemkove knihy boli tusim niekedy okolo r.1964 uzatvorene, ale z tych dovtedajsich zapisov je mozne vycitat uzasne detaily.
    Aj byv.klastor v Mariacsalade pri Podhajskej ziskala cirkev naspat a snivala o roznej funkcii vyuzitia objektu….skuste pozriet dnes ako to tam vyzera, este v pol.90-tych rokov tam bol depozit NZ muzea, cize objekt uzivaniaschopny, uzatvoreny, strazeny. Dnes v polohe vyradenia z UZPF.

    Prezentovany vyskum a projektova dokumentacia k obnove seredskeho vodneho hradu ma realny ciel postupne sa naplnajuci. skutocne treba vycistit a vyjasnit vlastnicke vztahy.
    Apropos, na duchovnom poli je toho vela, co moze byt preorane.

  • strombus72

    Member
    31. januára 2010 at 9:31

    Vladimira uviedla excelentny priklad, kam vedu mnohe cirkevne restitucie! A je zaujimave ze uz prebehli tri “vlny” restitucii pre cirkev , a este nemaju dost?
    To Lentilocka: aby si vedela ja som tiez mal moznost pocitit komunistov, nakolko dve otcove sestri “prebehli” v 68mom na “zapad”. Vies nechapal som vtedy, ze co vlastne TY KOMUNISTI maju proti cirkvi?! Dnes to uz chapem dokonale!
    Nemam nic proti viere, ale len slaboduchy ludia si podla mna nedokazu oddelit pojmy viera a cirkev- lebo to dve rozdielne(a nielen pojmy)veci su!
    Skus si zistit ako cirkev vznikla, ako sa stala svatou, kde ziskala tu strukturu ktoru ma doteraz a co to vlastne je ta cirkevna hierarchia. Chodil som do kostola ked to bolo zakazane, teraz ked je to “moderne”, nechodim. A nemyslim ze ktokolvek potrebuje, nech je to ten najsilnejsi veriaci ! Je to len budova! A cirkev je len mocensko-politicka organizacia ktora sa naoko stara o vieru! A pasovala sa do tej pozicie sama.

  • lentilocka

    Member
    31. januára 2010 at 20:00

    Strombus – Ze sme tu zili 40 rokov v totalite, v tom sa zhodneme. Nebol to demokraticky stat a podla toho sa aj jednalo s ludmi a s ich majetkom. Ked niekomu komunisti zobrali majetok, sucasny stat by mal tu krivdu napravit a vratit ho. Je jedno, ci povodnym vlastnikom bol slachtic, cirkev, alebo niekto iny. Cokolvek ineho je nemoralne – stat by mal prvy garantovat zakladne prava. Ak si majetok narokuju viacere strany, nech rozhodne sud, kto ma pravdu.
    Zvysok tvojho prispevku si tazko zasluhuje komentar, lebo uraza vsetkych slusnych ludi, ktori su v cirkvi – a je ich tam viacej nez tych druhych – len dufam, ze casom spoznas lepsie. Podobne vypady ako obvinovanie ludi s inym nazorom, ako mas ty, zo slaboduchosti, sa hodia skor na ine diskusne fora, nez je toto.

  • jozo

    Member
    31. januára 2010 at 20:33

    Strombus72 to povedal “trošku” vulgárne, ale pointa sedí. Cirkev (u nás predovšetkým tá R-K) je rovnocenným vlastníkom ako hocikto iný. Takže ak je výsledkom spravodlivého návratu majetku pôvodným vlastníkom devastácia toho majetku, je to iste škoda, tobôž ak je v tom “namočená” pamiatka … Štát by mal v takom prípade zasiahnuť. Žiaľ ten nemá a ani nemôže mať čisté svedomie, rovnako ako cirkev. Inou vecou je že R-K-cirkev je inštitúcia, ktorá má blízko k obžerstvu a vždy mala lepkavé prsty k materiálnym statkom – rada do košiara berie všetko bez ohľadu na schopnosť to zmysluplne užívať … Je len “detail” že doteraz sama aktívne netlačí na odluku od štátu …

  • vkotruszova

    Member
    31. januára 2010 at 20:51

    Lentilocka, s tvojim nazorom sa da len suhlasit…preukazatelny vlastnicky vztah k nehnutelnosti treba respektovat v kazdom pripade…robila som v pamiatkarcine dost dlho na to, aby som dokazala zhodnotit vztah jednotlivych vlastnikov k dedicstvu…ku cirkvi ako institucii len tolko: od prelomoveho roku 1989 uz ubehlo dostatocne vela rokov na to, aby cirkev, ktora v restitucii opravnene ziskala majetky naspat, prijala systemove zasady, ako nakladat s majetkom, ktory je napr. sucastou kulturneho dedicstva. mojou oblubenou frazou je: vlastnictvo zavazuje.
    prikladov je zrejme dost: kastiel v Peceniciach, spominany klastor Mariacsalad Velke Lovce – pri restitucii tu z TT arcibiskupstva planovali spravit rezidenciu – zostalo len pri napade, realita je kruta, prevzali kluce, spravili vklad do katastra a smitec. Iny restituovany majetok je z hladiska vyuzivania bezproblemovy – luky, lesy, polia atd., ale…
    Este jeden priklad, v Zeliezovciach je kostol sv. Jakuba s unikatnymi gotickymi nastennymi malbami… okrem sanovania samotnej stavby, je uz nevyhnutne zaoberat sa aj restaurovanim tychto fresiek…nic take vlastnik neriesil, nie su prostriedky…ale tie sa nasli na postavenie novostavby pastoracneho centra s farou, s velkorysim priestorovo-dispozicnym riesenim… je mi jasne, ze spolocnosti je potrebne doplnit napr. duchovne prazdno… ale stanovit si priority v niektorych lokalitach, neviem, podla mna mali si sily rozdelit .
    Stale vsak plati: je to o ludoch.

  • Anonymous

    Member
    31. januára 2010 at 21:03

    Dovoľte mi aby som poopravil jednu vec. Do cirkvi patrí každý človek, ktorý je pokrstený. Cirkev nie sú len kňazi, ale sú to všetci pokrstení. Strombus72 spomenul, že chodil do kostola. Predpokladám teda, že aj on je pokrstený a to by znamenalo, že ak je cirkev chamtivá a že zapríčinila devastáciu kaštieľa, tak môže za to Strombus72, môžem za to aj ja a aj všetci ostatní. Vyjadrujme sa prosím presnejšie a to konkrétne- biskupský úrad. A to je už záležitosť možno piatich ľudí, ktorí na biskupskom úrade rozhodujú o podobných záležitostiach. Zároveň súhlasím s lentilockou. Každý má právo nárokovať si na majetok a nech rozhodne súd. A potom je to už vecou súdu aby tento spor rýchlo vyriešil. A nám neostáva nič iné len čakať, pretože obviňovaním niekoho aj tak nič nevyriešime.

  • vlcik-tlcik

    Member
    31. januára 2010 at 23:33

    Hneď na začiatok by som chcel povedať, že tento môj príspevok nie je namierený ani proti cirkvi, ani jej predstaviteľom. Pokrstený som, do kostola som nikdy nechodil, na rozdiel od Strombusa si nemyslím že kostoly sú len budovy.

    Vravíte, že ctíte zákon a právo nárokovať si majetok, to ctím aj ja, preto sa pozrime akéže to vlastníctvo si cirkev nárokuje?
    Poďme po poriadku.
    Kaštieľ (zámok) s parkom bol Jurajovi Ohrensteinovi definitívne pririeknutý až
    v roku 1925 na základe zákona č. 81/1920 Zb.z a nar. z 30. januára 1920.
    V dôsledku štátoprávnych zmien koncom roka 1938 a vznikom Slovenskej republiky 14. marca 1939 bol v Seredi na krátky čas od novembra 1938 do 1. augusta
    1939 zriadený Okresný úrad. Vzhľadom na nedostatok vhodných priestorov v Seredi
    si okresný úrad a okresný dôchodkový úrad prenajali od majiteľov niektoré miestnosti
    kaštieľa na zriadenie kancelárií.

    Malý exkurz do príslušnej doby

    Leták, ktorý v roku 1940 vydala Hlinkova garda hlásal:

    „Nás neobalamutia hlúpou frázou, že žid je tiež človek. Židia sú zástupcami a agentmi diablov. Žid nie je výtvor Boží, ale diabolský a preto žid nie je človek, len ako človek vyzerá. Ten, kto židov akýmkoľvek spôsobom podporuje, alebo chráni – toho trest Boží neminie.“

    Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti, a preto sa ich dotkli
    aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945,
    napriek tomu, že boli cudzími štátnymi príslušníkmi.

    Opatrenia

    Protižidovské postupy a opatrenia možno na Slovensku rozdeliť do dvoch vývojových fáz:1.fáza – Zahŕňa opatrenia vedúce k strate občianskych práv a slobôd Židov.
    2.fáza – tzv. „Endlosung“ je charakterizovaná úplnou fyzickou likvidáciou Židov.

    A TO PROSÍM V ŠTÁTE, KDE JEHO PREZIDENTOM BOL monsignore ” SVÄTÝ” JOZEF TISO.

    O akom práve tu kto hovorí, o práve nechať si skonfiškovať majetok, prísť o občianske práva, mať právo slobodne vyletieť hore komínom v niektorom z koncentračných táborov?

    Čo to vlastne cirkev žiada a kde je tu právo?

    Ak to nevrátili Ohrensteinovým (možno už nie je komu) malo by to zostať tak ako doposiaľ, štátu alebo mestu.

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť