aktivita " diskusia " Architektúra a stavitelstvo " dom zo slamenych balikov

  • dom zo slamenych balikov

    Posted by miro-carsky on 15. decembra 2007 o 20:04

    No akurat som bol v Zajezovej, ktoru asi vacsina ludi pozna. Momentalne sa tam rozbieha stavba domov zo slamenych balikov, ktore sa omietaju hlinou. Nosna konstrukcia je drevena, stojkova. Tomas, ktory tam tento sposob priniesol si postavil svoj slameny domcek uz pred par rokmi, no teraz sa tam stavaju minimalne dalsie tri domy tymto sposobom. A su podstatne vacsie ako Tomasov. Pripadne sa tieto slamene baliky daju aj pouzit na zateplenie domu (namiesto polystyrenu), tak to urobil Mirec na Castobrezi a tvrdi, ze mu to usetrilo polovicu dreva na kurenie.
    Musim sa priznat, ze ma to velmi zaujalo, hoci by sa mi nechcelo taky dom stavat – akurat tak tu drevenu konstrukciu – hlavne nanasanie vrstiev hlinenej omietky je vraj velmi pracne. Zda sa mi to naozaj ako dobra alternativa voci polystyrenu a je to asi aj cenovo dostupne.
    Na Zajezovej su tradicne vacsinou kamenne domy.
    Ak viete nieco viac pridajte, ak som sa v niecom pomylil, opravte

    harp odpovedal pred 10 rokov, 2 mesiacov 13 Členovia · 30 odpovede/odpovedí
  • 30 odpovede/odpovedí
  • saecula

    člen
    16. decembra 2007 o 17:30

    http://www.strohhaus.com/strohhaus.htm
    Na tejto stránke som našiel postup výstavby slameného domu,
    s tým, že balíky majú nosnú funkciu. Dom stojí na slamených základoch
    na štrkovom drenážnom lôžku, drevené nosníky sú použité len na presklennú fasádu a ako strešné nosníky. Ja by som preferoval samostatnú nosnú konštrukciu a slamu ako vymeniteľnú tepelnú izoláciu chránenú prevetrávaným obkladom. Tak trochu kompromis so súčasným štandardom stavebných postupov.

    Má niekto skúsenosti z možnými problémami ohľadne vyjadrení úradov pri stavebnom a kolaudačnom konaní. Aké stavebné postupy boli použité na Zaježovej? Dá sa niekde na nete vidieť nejaký ten obrázok z výstavby?

  • duchamp

    člen
    16. decembra 2007 o 20:40

    Trošku jsem si “zagoogloval” ve vodách českého alternativního stavebnictví, takže vám přikládám pár odkazů:
    Několik obecných údajů o slaměných domech:

    Komplexní informace o tématu s rozsáhlými odkazy:
    http://www.rosacb.cz/?id_kat=227&thread=&id_h=6&id_m=0
    http://www.veronica.cz/?id=74
    http://www.ecn.cz/ekodum/

    A na závěr lehce odlišný dům, jehož izolaci tvoří slaměné balíky a získal cenu Grand Prix Obce architektů 2003 za nejlepší bytovou stavbu:
    http://bydleni.idnes.cz/rodinne_domy.asp?r=rodinne_domy&c=A040427_112812_rodinne_domy_pet

    Hezké předvánoční dny. :wink:

  • harp

    člen
    17. decembra 2007 o 10:28

    Sam som si niekolko krat vyskusal nanasanie hlinenych omietok. Je pravda, ze pokial omietku nahadzujete nastrojom je to pracne. Skor ako nahadzovat ju treba zatlacat a skor ako pracovat nastrojom treba pracovat rukami a na etapy.

    Najskor povrh hliny vymazat tenkou vrstvou redsej hliny a nasledne chvilu po naneseni takehoto zakladu pokracovat vrstvami hlinenej omietky.

    Ako ju namiesat? To sa da najst inych temach tu na Obnova.sk…

  • miro-carsky

    člen
    17. decembra 2007 o 20:34

    No skusenosti s uradmi urcite maju (aspon poniektori), kedze veselo stavaju, no ja ich bohuzial nemozem sprostredkovat.. Postup je ako som opisal – je drevena nosna konstrukcia a baliky idu ako vypln. Kladu sa na seba ako tehly a zhora nadol sa prevazuju lieskovymi prutmi. Potom sa nanasa hlina, najskor cista, lebo ide rovno do slamy, potom miesana zo slamou – hruba vrstva omietky a nakoniec, na fajnovu vrstvu, bud cista, alebo tiez miesana s nejakym pojivom
    Bola rec aj o samonosnej konstrukcii, ale vraj sa do nasich podmienok nehodi. neviem preco, ci kvoli pocasiu, alebo slovenskej opatrnej povahe.
    Vsetky domy na zajezke maju tuto drevenu nosnu konstrukciu
    A teba, Harp, som sa chcel opytat na ten stroj na nanasanie hlinenej omietky. Ako to prosim ta funguje???

  • harp

    člen
    18. decembra 2007 o 12:07

    O stroji neviem, pisal som o nastroji… Murarska lyzica, hladidlo. Ziadny stroj okrem omietacieho na nanasanie nepoznam. Omietaci stroj sa da pouzit azda len an prvu vrstvu ako prednastrek.

  • jusuf

    člen
    19. decembra 2007 o 12:08

    …alebo celkom sranda je aj nahadzovanie rukou. Po mesačnom postupnom nahadzovaní hliny z dlane som získal celkom dobrú mušku -) . S kelňou mi to tak dobre nešlo…

    Čo sa týka strojného nanášania hlinenej omietky , nejaké zmienky + foto som videl v E. Nagy : Manuál ekologickej výstavby . Vyzeralo to rovnako ako tu: http://www.rigips.sk/Sadromiet/I002.htm .

    Ohľadom samonosnosti , niektoré zo združení (Veronica, alebo iné) malo na stránke článok o svojom pokuse o samonosnú slamenú budovu. Akurát im po čase viac sadli steny – použili totiž bežné balíky. Vraj poľnohosp. stroje majú možnosť viac ich stlačiť, aby boli stabilnejšie. Bohužiaľ ten článok neviem nájsť…

  • matador

    člen
    30. decembra 2007 o 13:30

    zdravim všetkých
    určite postaviť dom s malym množstvom peňazi je možne. hlavne kedˇje kto pomáhať.konštrukčne riešenie o ktorom sa tu bavime je zname mnoho storoči amyslim si ,že môže byť pre mnoho ľudi aktuálne aj teraz.
    s nanášanim hliny na steny by nemusel byť problem .Dalo by sa to vyriešiť
    nepálenymi tehlami. Ja som si tehlu osobne lisoval sam,následne som ju aj palil.Náklady som mal 20hal/ks.Boli sme pritom traja chlapi,lisovali sme 2000 ks denne z hliny ktoru som nakopal na záhrade.ten lis mam stále. Je to original továrensky výrobokstarýtak50 rokov.
    Kto sa touto problematikou zaobera vie,že domi z nepalenych tehal vytvoria klimu aku nemajú žiadne iné stavby.U nás je vela takých domov a niektore maju dokonca nové podkreovia

  • harp

    člen
    30. decembra 2007 o 18:16

    Tak toto ma zaujima. Napr: upravovali ste hlinu, da sa takyto stroj prenajat pripadne kupit? Neuvazovali ste o nabijani do debnenia? Pouzili ste hrazdenu konstrukciu?

    Dakujem za odpovede.

  • matador

    člen
    1. januára 2008 o 11:17

    Tak toto ma zaujima. Napr: upravovali ste hlinu, da sa takyto stroj prenajat pripadne kupit? Neuvazovali ste o nabijani do debnenia? Pouzili ste hrazdenu konstrukciu?

    Dakujem za odpovede.

  • matador

    člen
    1. januára 2008 o 11:24

    posielam fotografie lisovanie tehly a zapalenia pece pre vsetkych ktorych to zaujima .
    želam všetko dobré

  • rado-z-mt

    člen
    6. januára 2008 o 23:35

    Len sa chcem uistiť, prípadne ak je to inak, napíšte. Takýto dom z lisovanej slamy, alebo z hliny nepotrebuje “zateplenie”. Je to pravda? Dokonca som dakde čítal, že v nemecku používajú tenké platne z lisovanej slamy na zateplovanie miesto polystyrénu. A ešte jeden dotaz. Vraj sú tie balíky tak silne zlisované, že sú aj nehorľavé. Myslím tým, že nevzbĺknu ako papier, ale len ak tak začnú tlieť a aj na to potrebujú byť priamemu ohňu vystavené hodne dlho. Čítal som a pozeral stránku o Zaježovej. Borec si tam slamený domček postavil a omietol hlinou. Slamené balíky si vyrábal sám? A ak áno, viete niekto ako ich lisoval? Dakto tu na obnove písal, že tam bol… Rado

  • miro-carsky

    člen
    7. januára 2008 o 10:28

    Ved o tom som pisal na zaciatku, ze Mirec na Castobrezi si oblozil kamenny dom slamenymi balikmi a usetrilo mu to polku dreva na kurenie. S tym lisovanim neviem ako to je, no horlave to nemoze moc byt ked je to dobre omietnute hlinou. Pokial viem, tak baliky, ktore pouzili na ZAjezke lisovala masina – pravdepodobne rovno kombajn na poli. No nechcem urazat, mozno si ich tam naozaj niekto viazal sam, no dost o tom pochybujem.
    Dom z hliny, tehiel, kamena a dreva urcite nepotrebuje nutne dalsiu izolaciu. Aj ked sa vsetky domy teraz zatepluju. V pripade drevenic je to napriklad postavenie akokeby druhej drevenice okolo prvej, co sa mi fakt zda pekne ujete

  • harp

    člen
    7. januára 2008 o 14:51

    Prečo používať slamu pri stavbe domov ? Slama je prírodný a ľahko dostupný materiál, vedľajší produkt poľnohospodárstva. Slamy je viac ako v súčasnosti poľnohospodári využívajú a tak sa často páli. Slama je teda veľmi lacný, na prírodné zdroje nenáročný produkt nevyžadujúci dlhý transport.

    Na mnohých miestach sveta sa slama používa ako vnútorná výplň stien na budovách, ktoré sú potom pokryté a skonštruované z konvenčných materiálov.

    Slama má výborné tepelno-izolačné vlastnosti a je veľmi ľahká, takže na zvyšok konštrukcie budovy nie je potrebné používať drahé “high-tech” materiály. Izolačné vlastnosti sú dokázateľne lepšie ako pri iných materiáloch (napríklad v porovnaní s výplňou stien zo sklenej vaty má slama 4 krát lepšiu izolačnú hodnotu).
    Zima

    Posaďte sa blízko ohňa a popíjajúc horúci čaj snívajte! Porozmýšľajte zároveň o niektorých dôležitých veciach – peniaze (odkiaľ zoberiete na nevyhnutné výdaje ?), vybavenie stavebného povolenia (aké stavebné povolenie je potrebné vo vašej krajine ?) a plány (veľkosť, miesto umiestnenia, tvar stavby).

    Tri najrozšírenejšie podoby stavieb zo slamených balíkov sú:

    “Lad-bearing (tento spôsob sa využíva v Nebraske” – balíky slamy sa na seba ukladajú rovnakým spôsobom ako konvenčné tehly a držia váhu strechy.

    “In-fill”- balíky slamy vyplňujú kostru domu, ktorá drží váhu strechy a zväčša je vyrobená z dreva.

    “Matrix” – balíky slamy sú spájané iným druhom materiálu, napríklad maltou.

    Dôležité predpoklady pre umiestnemie stavby sú:

    Miesto – sú v danej lokalite ľahko dostupné balíky slamy ? Porozmýšľajte o zdrojoch a uistite sa, že vaša budova zapadne do miestneho životného prostredia.

    Orientácia – hlavnú izbu s najväčšími oknami umiestnite smerom na juh, aby ste mohli využívať slnečnú energiu.

    Sklon svahu – uistite sa, že dokážete zabezpečiť dobré odvodnenie

    Nezabúdajte, že vybavenie úradných vecí môže zabrať dosť času. Ak je stavba domov zo slamy vo vašom okolí neznáma, veľa informácií možte získať od ľudí z iných krajín, ktorí už majú skúsenosti, na Internete (zadajte heslo “strawbale house”), o stavaní zo slamy vyšlo veľa dobrých kníh. Narúbte potrebné drevo – letné drevo nie je dobré, lebo je málo odolné voči červotočom a hmyzu.
    Jar

    Začnite si zabezpečovať potrebný materiál a náradie, dohodnite sa s priateľmi, aby si vyhradili čas, ktorý cez leto budú venovať práci na stavbe domu, zorganizujte prakticky workshop spojený so stavbou so slamy.
    Leto

    Zapustite základy. Musia byť širšie ako tie, ktoré sa robia pre konvenčné steny, musia byť tiež veľmi dobre izolované pred prenikaním vlhkosti a ich súčasťou budú vertikálne pevné konštrukcie, ku ktorým sa pripevní spodná vrstva balíkov. Základy budú potrebovať určitý čas, kým sa spevnia a stabilizujú, takže drevenú kostru domu, rámy na dvere a okná na základy umiestňujeme až po štyroch týždňoch.

    Postavte steny. To je zväčša najzábavnejšia a najľahšia časť celého procesu. Dve nebezpečenstvá počas stavby stien je oheň a vľhkosť. Počas stavby udržujte všetok materiál v suchu – možno budete potrebovať veľa plastických fólií na zakrývanie materiálu. Slamené balíky samotné ľahko nezačnú horieť, ale popadaná a roztrúsená slama sa zapáli veľmi ľahko.

    Ak staviate dom spôsobom “load-bearing”, budete musieť počkať, kým sa postavneý materiál usadí, potom možete začať s omietaním. Zatiaľ môžete pracovať na vnútorných stenách a podľahe.
    Jeseň

    Dokončovanie detailov – podlaha, utesňovanie a izolačné práce, zavádzanie elektriny atď.
    Ďalšia zima

    Premýšľajte nad usporiadaním tvorivých dielní na tému stavby zo slamených balíkov….

    podľa Green Pepper, leto 99, prekl. -mr-
    Ako postaviť dom.

    A tu jej zážitok zo stavania domu zo slamy v novej medzinárodnej komunite v dedine Boteni v južnom Rumunsku:

    “Zišlo sa tu dvadsať ľudí z Bieloruska, Ukrajiny, Rumunska, Francúzska, Walesu, Nemecka, Moldavska a USA v septembri, aby postavili dom a založili sad. Popri tom sme sa naučili sexy rumunský tanec, spievať ruské, francúzske a rumunské balady, milovať susedov a našu malú komunitu. Tiež sme spoznali kúsok slastí i strastí bývania vo vidieckej komunite v spoločnosti ako v Rumunsku.

    Prvý týždeň sme strávili prácou na slamenej budove. Prvé dva dni boli strávené prípravami; sťahovaním balov, rezaním, ostrením a čistením vŕbových prútov použitých ako dlhé 1 metrové klince, výrobou troch “A” rámov na strechu a dvoch rámov na ochranu okien, sťahovaním dreva z druhej dediny s naším priateľom, ktorý strávil hodiny na ceste, keďže kratšia cesta bola zablatená a neprejazdná a prípravou budovy, opravou starých zlomených trámov.

    Po prípravách sme mohli konečne začať stavbu. Najprv sme uložili slamu na spodok, ako izoláciu a podlahové dosky boli položené na to. Potom sme začali so stavbou múrov. Každý vŕbový klinec držal slamený bal o predchádzajúci pod ním na dvoch miestach. Zakončili sme to trámom na vrchu, ktorý zabránil pred preliačením. Celá stavba je dosť vysoká. Medzitým druhá skupina začala pripravovať zmes zo slameného odpadu, vody a hliny. Museli si vyzuť teplú obuv a miesiť túto zmes bosými nohami v jesennej búrke. Táto zmes bola namazaná na steny a veniec z lúčnych kvetov bol zavesený na strop pre šťastie. Na budúci rok sa dokončí izolácia strechy ovčou vlnou a celá stavba sa ešte raz namaže hlinenou zmesou. Celý rok treba, aby sa ukázali všetky praskliny, ktoré potom môžu byť opravené. A môžeme sa tam nasťahovať.”

    uverejnené v časopise Green Pepper č.3, greenpep@eyfa.org

  • Anonymný

    člen
    6. februára 2008 o 7:51

    Nehorľavosť balíkov lisovanej slamy je blbosť. Zhoria rovnako ako rozsypaná slama, ale horia dlhšie. a v strede viac tlejú ako horia. Takto zhorel nejeden stoh slamy aj z 300 kg balíkov. Je to podobne ako s drevom.
    Iné je, ak sa jednotlivé steblá nasýtia látkou zabraňujúcou horeniu a tak sa zlisujú, alebo sa bal obalí obalom zabrňujúcim prestupu vzduchu.
    Slama sa do balov lisuje poľnohospodárskym lisom, ťahaným a poháňaným traktorom.Zvačša sa dnes používajú lisy na valcové balíky alebo veľké, aj 150-200 kg hranaté. Lisy na malé hranaté baly sú zriekavé.

  • harp

    člen
    6. februára 2008 o 8:25

    Nehorľavosť balíkov lisovanej slamy je blbosť. Zhoria rovnako ako rozsypaná slama, ale horia dlhšie. a v strede viac tlejú ako horia. Takto zhorel nejeden stoh slamy aj z 300 kg balíkov. Je to podobne ako s drevom.
    Iné je, ak sa jednotlivé steblá nasýtia látkou zabraňujúcou horeniu a tak sa zlisujú, alebo sa bal obalí obalom zabrňujúcim prestupu vzduchu.
    Slama sa do balov lisuje poľnohospodárskym lisom, ťahaným a poháňaným traktorom.Zvačša sa dnes používajú lisy na valcové balíky alebo veľké, aj 150-200 kg hranaté. Lisy na malé hranaté baly sú zriekavé.

    Nestaci ked su baliky obalene hlinenou omietkou kt. zabranuje pristupu vzduchu aspon ciastocne?

Page 1 of 2
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz