• Chodnik okolo domu

    Posted by apple on 29. septembra 2009 o 19:59

    Pred casom tu bola preberana stavba chodnika na drenaznej vrstve makadamu.
    Mam teraz dilemu, ako na makadam ulozit chodnik, kedze sme ho museli zburat. Zatial som polozila okolo dvoch stran domu kamen do vapna s pieskom ako navrhla andulka. Po tychto chodnickoch sa ale nebude chodit, su to len chodniky pod okapom. Teraz nasleduje cast chodnika, ktora bude zatazovana a casto pouzivana.
    Chcela by som dat na makadam znovu piesok s vapnom a do toho asi 3,5 alebo 2,5 cm hrube nepravidelne kamene. Chodnika je dost a presviedcaju ma, ze je to blby napad. Bud navrhuju polozit kamene do betonu alebo lepidla, co sa mi nepaci, alebo druhy navrh je zamkova dlazba.
    Dovodom je to, ze kazdy ma pochybnosti,ze ten kamen sa bude v piesku s vapnom pohybovat, vyskakovat a nebude napevno.
    Ak by tam aj bol, majstri odhaduju jeho nevykyvavost maximalne na rok. Potom sudia, ze vsade povypadava a budu tam nerovnosti.
    Mate s tym skusenosti? Vdaka za rady.

    harp odpovedal pred 2 týždňov, 2 dňami 7 Členovia · 11 odpovede/odpovedí
  • 11 odpovede/odpovedí
  • kapo

    člen
    29. septembra 2009 o 20:58

    Chodníky okolo domu som osadil do tzv suchého betonu. To som polial a potom škáry vyšpároval riedkym silnejším betónom.

    A chodníky po záhrade a príjazdové pre auto som osadil iba do hliny.
    Na čo míňať vápno a piesok? A v špárach mi rastie tráva a normálne kosím kosačkou.
    Samozrejme, že čím väčšie a hrubšie, tým lepšie. :wink:

  • miro-carsky

    člen
    15. decembra 2009 o 19:33

    Ja by som odporucal lozit kamene do strku a aj medzery medzi nimi vysypat jemnejsim strkom a udusat. takto sme robili kamenne podlahy na mlyne a drzia dobre. A to neprenaaju len taku obycajnu zataz, ale neustale presuvanie velkych a tazkych veci
    Davat to do betonu ma jednu dost podstatnu nevyhodu a sice, ze v tom momente ako tam zatecie, tak je problem s vypraskavanim. a z rovnakeho dovodu treba robit aj riadny betonisko pod to.
    Pekny a trvanlivy sposob dlazby su aj agatove pne dlhe cca 30 – 40 cm vsadene taktiez do strkoveho lozka.

  • apple

    člen
    10. marca 2010 o 14:54

    Co si myslite o impregnovani kamennych chodnikov? Nie je to zbytocnost?
    Dakujem

  • palo

    člen
    10. marca 2010 o 16:33

    Prosím ťa, proti čomu ich chceš impregnovať?

  • apple

    člen
    10. marca 2010 o 17:05

    Praveze nechcem, ale kde sme kupili kamen, nas presviedcaju, ze aby zachovali povodnu farebnost, treba ich impregnovat. :? :?:

  • palo

    člen
    10. marca 2010 o 17:18

    Aha! A čím to radia impregnovať?

    To je nejaká posadnutosť dnešnej doby (v skutočnosti trvá už pár desaťročí), že materiál vystavený vonkajšiemu prostrediu má aj po rokoch vyzerať ako nový. (Neodpustím si paralelu s kultom mladosti u ľudí.) Možno to súvisí s poznaním, že kým prírodné materiály starnutím patinujú “do krásy”, umelé materiály “do ošklivosti”. Ale z toho čo píšeš predpokladám, že na chodník dávate prírodný kameň.

  • martyn

    člen
    10. marca 2010 o 23:20

    nehladaj za tym nic ine ako chamtivost obchodnika, predal ti kamen tak chce este nieco zarobit tak ti poradi aby si kamen ipregnoval, tym mu sice neublizis, ale je to uplne zbytocne, pozri sa na nase krasne hrady a zamky myslis ze ich niekto niecim natieral ked ich stavali, a ak su krasne aj po rokoch

  • apple

    člen
    27. februára 2011 o 23:08

    Podobne ako ini predomnou musim konstatovat stavebny neuspech.
    :oops:
    Urobila som chodnik podla rad Andulky, trochu so zmenami oproti povodnemu zameru predoslu jar. Okolo domu, kde je drenaz som polozila na makadam foliu,na nu vapno piesok 1:1 a do toho vlozila pravidelne kamene hrubky od 2,5 do 3,5 cm. vysparovala som rovnakou zmesou. Vyzeralo to fajn az do chvile tejto zimy. Ked prisli tuhe mrazy, kamene zacali vyskakovat hore do tvaru kopcekov, Ked mrazy klesli, znovu to sadlo. Ked prituhlo, zas sa to skopcekovatelo :roll: az tak, ze na jednom mieste sme nemohli otvorit dvere, tak museli kocky von.
    Na druhej polovici chodnika, kde nebol makadam, sa dali kamene do piesku, tam kopceky nevyduvalo, zato kamen uplne machom ozelenel uz po dazdoch v lete.
    Rada by som pocula nazor Andulky, ci sa im toto nestalo.

    Tak neviem,cim to bolo, ci bolo vela vody v makadame, ci bolo menej vapna ako treba, dost ma to zaujima…kde bola chyba
    Takze aspon na cudzich chybach sa poucit :lol: treba…

    Vyzera to tak,ze to budem musiet prerobit, ako radi Miro, do strku. Na makadam beton nedam, ina moznost asi nie je.

  • martyn

    člen
    28. februára 2011 o 7:22

    No Miro radil dobre, takto sa to robi odjakziva. Vrstvy strku a makadamu su tam aj nato, aby povrchova voda presla do nizsich vrstiev kde uz nanamza. Vo vasej skladbe zmes piesku s vapnom zadrzi vodu ako spongia.

  • Trian

    člen
    9. septembra 2022 o 14:33

    Minimálna vrstva štrkodrviny pod chodníky by mala byť na úrovni 200mm, ideálne 250mm.

    Optimálny postup realizácie chodníka pre chodcov (nevhodný na prejazd motorových vozidiel):

    1. Odkopanie zeminy a odhalenie tzv. základovej škáry. Základová škára by mala mať priečny sklon min. 3% a mala by byť niekam odvodnená (drenáž a pod.). Ale toto odvodnenie sa pri chodníkoch skoro nikdy nerealizuje.

    2. Zhutnenie základovej škáry vibračnou platňou na úroveň min Edef2=30MPa. V praxi to znamená, že by malo byť zhutnené natoľko, aby sa do neho nedala voľne zaboriť noha. Zhutňovať sa nesmie mokrá zem (po daždi).

    3. Uloženie separačnej vrstvy – geotextílie. Aby sa pri zhutňovaní ďalších vrstiev nepremiešaval materiál násypu s rastlou zeminou. Zlepší sa tým aj rozloženie prípadného zaťaženia z chodníka na základovú škáru a je menšia šanca na lokálne defekty (prepady).

    4. Uloženie vrstvy štrkodrviny / štrkopiesku frakcie 0/63 v hr. min. 200mm, optimálne 250mm, aby mohla riadne plniť svoju funkciu – tzn. ochrana proti zemnej vlhkosti.

    5. Zhutnenie vrstvy štrkodrviny / štrkopiesku vibračnou platňou / valcom. Nie nohou, lebo by mohli vzniknúť lokálne defekty.

    6. Uloženie vrstvy z drveného kameniva frakcie 4/8 v hr. 40mm. Táto vrstva sa nezhutňuje.

    7. Uloženie pochôdznej vrstvy z betónovej dlažby, kamenných blokov a pod.

    8. Vyšpárovanie pochôdznej vrstvy kremičitým pieskom. Nie klasickým guľatozrnným. Kremičitý má ostré hrany a tie sa do seba “zakusnú” a drží oveľa lepšie.

    9. Zhutnenie pochôdznej vrstvy s vibračnou platňou s gumenou podložkou.

    10. Doškárovanie tam kde treba, zvyšok škárovacieho piesku odmiesť.

    Na konci dňa bude teda skladba chodníka vyzerať teda takto:

    – Betónová dlažba hr. 60mm
    – Štrkový podsyp (KD) frakcie 4/8 v hr. 30mm
    – Štrkodrvina / štrkopiesok frakcie 0/63 v hr. 250mm

    Ak sú v zemi nejaké potrubia (drenážne, kanalizácia, voda, elektrika v chráničke), tak sa obsypú pieskom (netreba kremičitý, ale obyčajný, ale v zásade je jedno aký) a 200mm nad potrubím sa priemet tohto potrubia (s nejakou rezervou) nezhutňuje. Nad touto hranicou sa už môže veselo zhutňovať. Ak tých 200mm neviete splniť, tak treba použiť nejakú pancierovú chráničku, ktorej hutnenie neublíži – napr. betónovú, oceľovú a pod.

    Drenáž okolo domu sa zhutňuje vždy (tak ako každý násypový / zásypový materiál) po vrstvách 200mm. Inak si to sadne aj tak samo. Aby sa dala štrkodrvina / štrkopiesok / makadam a pod. riadne zhutniť, musí byť splnené pravidlo, že hutnená vrstva musí byť vždy 2,5 násobkom frakcie hutneného materiálu. Tzn. pri frakcii 0/63 je to min. hrúbka cca 160mm, pri frakcii 0/32 min. 80mm a pod.

  • harp

    člen
    16. septembra 2022 o 9:24

    @Trian pekna odpoved. Nretreba zabudat, ze je idealne pod chodnik a podkladne vrstvy nahutnit nepriepustnu zeminu aby sme si nepustali vodu zbytocne k zakladom.

Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz