aktivita " diskusia " Archeológia " Archeológia v Turci

  • Archeológia v Turci

    Posted by rado-z-mt on 21. októbra 2010 o 21:30

    Pozemky v Košútoch ( Martinské sídlisko ) pred výstavbou obchodných domov najprv prezreli archeológovia. Našli tu významné nálezy.
    MARTIN : Archeologická spoločnosť AA Terra Antiqua “prečesávala” ešte minulý rok plochy pri Hrádku. Výskum sústredili na lúku, kde dnes stojí Kaufland. Róbert Filka z tejto spoločnosti informoval, že archeológovia z tejto spoločnosti tu zachytili stopy sídliskových objektov púchovskej kultúry pochádzajúcich z obdobia zo začiatku staršej rímskej doby. O niečo mladší je nález bronzovej spony z 3. až 4. storočia.
    Archeológovia dúfali, že tento rok natrafia na stopy osídlenia púchovskej kultúry aj na druhej strane hlavnej cesty (oproti Bille). Pod budúcim Mc Donaldom a ďalším obchodným centrom našli v priebehu výskumu stredoveké aj novoveké nálezy.
    Zo šiestich zahĺbených objektov patria tri do obdobia novoveku a zvyšné tri možno datovať do obdobia 9. až 10. storočia. V dvoch z nich našli fragmenty keramiky zdobenej riasenou vlnovkou. Medzi ďalšie nálezy patrí výrazný výskyt mazanice, teda vypálenej hliny, ktorú naši predkovia používali na špárovanie drevených konštrukcií, ako aj objav zuhoľnateného dreveného trámu.
    Róbert Filka uviedol, že objavením troch stredovekých objektov Krajský pamiatkový úrad v Žiline žiada výskum rozšíriť a zdokumentovať.

    Zdroj : Turčianske ECHO zo dňa 22.10.2010, Ročník 1/číslo 3

    yvet odpovedal pred 11 rokov, 5 mesiacov 5 Členovia · 11 odpovede/odpovedí
  • 11 odpovede/odpovedí
  • palo

    člen
    22. októbra 2010 o 16:09

    Medzi ďalšie nálezy patrí výrazný výskyt mazanice, teda vypálenej hliny, ktorú naši predkovia používali na špárovanie drevených konštrukcií, ako aj objav zuhoľnateného dreveného trámu.
    To by ma celkom zaujímalo, ako sa dá vypálenou hlinou niečo vyšpárovať, resp. – spisovne – vyškárovať :o . Alebo ako sa dá hlinené škárovanie vypáliť tak, aby drevenica nezhorela. Či predsa len pri tom “pokuse” zhorela?

  • rado-z-mt

    člen
    24. októbra 2010 o 21:22

    Nuž Palo, presne pri čítaní tohto článočku som sa aj ja pri tomto istom – v podstate nezmysle – pozastavil :roll: . Preto som uviedol zdroj, celý článoček som opísal z miestneho Turčianskeho plátku… :wink: :lol:

  • rado-z-mt

    člen
    1. novembra 2010 o 18:37

    Keďže som v nedeľu navštívil Hrádok aj s archeológom, ktorého tam ťahala zvedavosť, troška som popátral po nejakých info o výskume, ktorý tu prebiehal pred 80 rokmi. Toto je asi najobsiahlejšie, čo som našiel…

    “ATTILOV HROB”

    Rizikový kapitál má svoju históriu aj u nás. Martinské Košúty sú sídlisko, akých sú na Slovensku desiatky. Okolo počmáraných panelákov sa točia mamičky s kočíkmi a snažia sa prejsť do Billy na druhej strane rušnej výpadovky bez toho, aby ich prešiel poľský kamión. Avšak vzadu za sídliskom sa nad potokom s biblickým menom Jordán týči zvláštny kopec. Každému udrie do očí. Má len 18 metrov na výšku, ale 200 metrov na dĺžku. Jeho pravidelný tvar pripomínajúci bábovku, strmé svahy, starý cintorín a badateľné zvyšky valov na plochom temene kopca priam núkajú záver, že nejde len o prírodný útvar. Geológovia síce tvrdia, že kopec Hrádok vznikol prirodzenou cestou, eróznou činnosťou fatranských potokov, ale archeológovia im oponujú, že toto strategické miesto ľudia využívali už pred dva a pol tisícročím ako hradisko. Vlastivedný sprievodca sucho konštatuje prítomnosť hradiska a pohrebiska z doby halštatskej a laténskej. Starý cintorín je teda pokračovaním pohanského miesta mŕtvych. Sú však ľudia, ktorí tvrdia, že Hrádok má oveľa záhadnejšiu minulosť. Má v ňom byť pochovaný strašný kráľ Hunov. A podľa neho Hrádku v Martine nikto nepovie inak ako “Attilov hrob”.
    V polovici piateho storočia takmer nastal koniec sveta. Hunské hordy plienia posledné zvyšky Západorímskej ríše. Barbar Attila si žiada za ženu cisárovu sestru a ako veno celú Galiu. Rímska ríša napne všetky sily a v poslednom kŕči Attilu odrazí v desivo krvavej bitke na Katalaunských poliach v roku 451. Attila sa nepokladá za porazeného. Má ešte stále obrovskú armádu a nesmierne poklady nakradnuté po celej Európe. Po krátkom oddychu vyrabuje severné Taliansko a zavedie svojich mužov do hlavného tábora kdesi v Karpatskej kotline. Tu sa pripravuje na posledný smrtiaci úder Rímskej ríši. Namiesto toho však smrť dostihla jeho. Či ho už na svadobnom lôžku prepichla dýkou burgundská princezná Ildiko alebo mu od nemierneho pitia praskla cieva v mozgu, faktom je, že 15. marca 453 je “Bič Boží” mŕtvy.
    Huni vystrojili svojmu kráľovi pohreb, ako sa patrí. Jeho telo uložili do zlatej, striebornej a železnej rakvy. Potom na hrobovú jamu priviedli tok rieky, aby nik nerušil spánok hrozného vládcu. Spolu s ním boli do hrobu uložené nesmierne poklady a desiatky obetovaných zajatcov. Pohrebný obrad sa konal kdesi v Karpatskej kotline, vraj na sútoku troch riek. Kde presne, nevedno. Väčšina bádateľov hľadala toto miesto vo východnom Maďarsku, pri sútoku Dunaja a Tisy. Pred 70 rokmi sa však všetko zvrtlo. Český inžinier František Štepán vyhlásil, že tie tri rieky sú Váh, Turiec a potok Jordán. Attilov hrob nie je v Maďarsku, ale pod kopcom Hrádok v Martine. Štepán vyhlásil, že o lokalite niet pochýb. Ako Attilov hrob Hrádok označil Pražský špiritistický spolok, ktorý vyvolal ducha samotného Attilu. Sám Štepán bol zručný prútikár a chcel využiť túto prieskumnú metódu pri presnej lokalizácii pokladu.
    Štepán nelenil. Najal si spomedzi miestnych ľudí partiu kopáčov a 25. júla 1935 sa za obrovského záujmu tlače začal kolmý výkop. Attilovi sa však archeologické podujatie inžiniera Štepána moc nepozdávalo. V hĺbke šiestich metrov výkop zaliala voda a kopáči v obave o svoj život odmietli pokračovať ďalej. Štepán sa na Hrádok vrátil až o rok. Výkop dal zabezpečiť betónovou výstužou. Prvé nálezy na seba nenechali dlho čakať. Najprv morské lastúry, aké sa vraj dávali mŕtvym do hrobu a tiež tajomné obetné kamene. A potom bomba – kopáči narazili na okraj železnej truhly! Mala veľké rozmery 2,5 x 1,8 metra a dávala tušiť, že v nej leží čosi veľkolepé. Noviny šaleli. Teraz to vyjde! Ale nevyšlo, aj tentoraz zapracoval nespokojný Attila a výkop sa znovu zalial vodou. Ani Štepán však nebol z mäkkého cesta. Keď to nejde zhora, pôjde to zboku. V júli 1936 začali Štepánovi kopáči hĺbiť do Hrádku horizontálny tunel. Všetko bolo dôkladne organizované. Na vyvážanie zeminy sa použili vozíky na koľajniciach, tunel mal betónovú výstuž. Koncom júla mal tunel dĺžku 43 metrov a Štepánov prútik ukazoval prítomnosť zlata. K rakve chýbalo len 6 metrov! Každú chvíľu sa očakával nález historického významu. Vtom však Štepán urobil čosi nezvyčajné. Dal rozobrať koľajnice a výkop ukončil. Neochotne priznal, že nenašiel nič. Zdalo sa, že historka s pokladom je pri konci. Štepán na zemné práce minul 70-tisíc vtedajších korún, čo bola za prvej republiky veľká suma. Plat kvalifikovaného robotníka bol len 1500 Kčs. Nečudo, že sa na Štepána mnohí hnevali a stal sa aj terčom posmechu. Vtedy však znovu zasiahol intelektuálny think-tank celého projektu – Pražský špiritistický spolok. To, čo ukazoval Štepánov prútik, bola malá prímes zlatej rudy v hornine. Attilova železná rakva, popísaná tajomným hunským písmom a naplnená zlatým pokladom pod Hrádkom je, ale Štepán sa pri kopaní trochu odchýlil.
    Štepán po chvíli váhania obnovil kopanie. Podarilo sa mu získať aj podporu miestnych gazdov, ktorí mali v okolí pozemky. Vyzbierali peniaze na projekt Štepánovho výskumu a vytvorili tak prvý slovenský fond rizikového kapitálu. Nevedno na akom základe, ale vypočítali si, že na každého z nich pripadne pri delení pokladu zlata v hodnote 80-tisíc Kčs.
    Povzbudený Štepán sa pustil znovu do kopania. Začiatkom augusta už bol od železnej rakvy vzdialený len 40 centimetrov. Gazdovia si šúchali ruky. Zbohom drina na poli! Noviny znovu šaleli. Attila konečne vydá svoje tajomstvo! Prútik znovu raz zvíťazil nad vedou! Turiec sa stane klenotnicou Európy! Attilu to vtedy zrejme definitívne prestalo baviť. Znenazdajky sa do tunela navalila najprv voda, a potom povolila aj betónová výstuž. Tristo metrákov betónu definitívne uzavrelo cestu k zlatej, striebornej i železnej rakve.
    Koniec príbehu bol tak trochu smutný. Gazdovia sa vrátili na polia a po práci sa pri popíjaní v krčme snažili nepočúvať otázky o hunských rakvách. Kopec Hrádok znovu zarástol a slúžil aj naďalej ako cintorín pre obec Priekopa. Noviny si našli iné témy. A inžinier Štepán? Ten zmenil bydlisko. Presťahoval sa do pražských Bohníc, na psychiatrickú kliniku. Tam dlho hĺbal o tom, kde len tá Attilova rakva môže byť. A veruže na to aj prišiel. Attilova rakva nikde nie je a byť nemôže, pretože on sám, inžinier František Štepán je Attila a do hrobu sa veru nechystá. Personálu kliniky prísne nakázal, aby ho nik nerušil. Keby aj prišiel samotný rímsky cisár Marcián, nemá na neho čas, musí riešiť štátnické záležitosti hunskej ríše.
    Vráťme sa však k Attilovi. Môže jeho hrob skutočne ležať pod Hrádkom v martinských Košútoch? Nemal Štepán len smolu s tou spodnou vodou? Ak sa pozrieme na romantickú záležitosť Attilovho hrobu škaredým pohľadom makroekonomickej analýzy, zistíme, že Attilove poklady asi v Martine nenájdeme. Huni boli typickými kočovníkmi. Ich ekonomika spočívala na státisícových stádach koňov a dobytka. Mäso a mlieko tvorili základ obživy, luxusnejší tovar sa zadovážil lúpežou a drancovaním u okolitých národov. Tento typ ekonomiky si v malej turčianskej kotline len ťažko predstaviť. Šíre pláne maďarskej pusty sú pre Nomádov oveľa vhodnejšie. Ak Attilov hrob ešte stále niekde existuje, asi ho naozaj treba hľadať v okolí Tisy. Poklad teda dostanú Maďari a nám neostane nič iné ako práca.

  • rado-z-mt

    člen
    1. novembra 2010 o 18:57

    Pre ilustráciu pridávam foto z výskumu, ako je to v príspevku opisované, keď už razili štolu horizontálne. Stopa po šachte je dodnes jasne viditeľná… 8O


    Druhé foto je z lúky pred Billou, kde bude stáť Mc Donald. Dnes však už tento pohľad nieje možný, pretože priamo na tejto lúke vedľa panelákov stojí Kaufland… :|

  • rado-z-mt

    člen
    1. novembra 2010 o 19:00

    Eštenem….zabudol som uviesť, že zdroj fotografií ako aj článok sú z blogu Sme-čka :lol:
    Inak niektoré hroby sú opäť udržiavané, aj keď sú bez náhrobkov a akýchkoľvek informácii. Miestna mládež celý kopec pekne zasvinila PET fľašami a obalmi z chipsov, plechovkami z piva a pod. Je to škoda, mohlo by z toho byť pekné oddychové miesto…

  • rado-z-mt

    člen
    16. novembra 2010 o 19:35

    Síce toto nebude priamo o archeológií v Turci, ale tak troška spojitosť tu bude :lol: . Dnes som zachytil v správach na Slovenskom rozhlase info o predbežných úspechoch pri výskumoch na stavbe dialnice D1, ktorá bude (aspoň tu v Martine a Vrútkach v to pevne dúfame) viesť aj cez Turiec.
    Počas prípravných prác na stavbe D1 pri mestskej časti Žiliny – Bytčica objavili pohrebisko z doby bronzovej o rozlohe 1 hektár. Zmapovali doteraz na ňom okolo 700 hrobov a 15 kamenných mohýl, no lokalita ešte zďaleka nieje celkom preskúmaná. Už teraz je to však najväčšie pohrebisko z tejto doby, ktoré bolo na Slovensku doteraz nájdené!
    Osídlenia z doby laténskej objavili aj pri neďalekej obci Ovčiarsko a Bitarová. Pri týchto dedinách našli aj niekoľko žiarových hrobov…
    Už sa teším, čo výskum odhalí pri stavbe okolo Vrútok, Sučian, Turian, Krpelian a Šútova :wink: . I keď moje ucho už zachytilo, že pán Bednár zo SAV-ky počas prípravných prác pri Krpeľanoch a Šútove dačo našiel… :wink:

  • joanna358

    člen
    26. novembra 2010 o 9:05

    Už minulý rok prebehol výskum v Priekope, kde sa takisto našli doklady osídlenia púchovskou kultúrou. :)

  • rado-z-mt

    člen
    28. novembra 2010 o 8:33

    Joanna, ak vieš o tomto výskume niečo viacej, alebo vieš, kde by sa dali nejaké materály o ňom a jeho výsledkoch zohnať, tak to daj sem do fóra. Ja ako rodený Priekopčan som na to hodne zvedavý :wink:, ale isto sa nájdu aj ďalší zvedavci. Na stránkach mesta som nič nenašiel, pritom Turiec je z historického hľadiska veľmi bohatá lokalita. Škoda že sa mesto tak málo prezentuje týmto smerom. Sem-tam je dakde spomenuté nejaké to múzeum, skanzen a to je všetko….. :? :cry:

  • joanna358

    člen
    28. novembra 2010 o 9:05

    Zatiaľ o ňom informácie nenájdeš (nebol príliš príťažlivý pre novinárov), ale mal by o ňom vyjsť článok v AVANS-e za rok 2009 (Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku; asi v roku 2011).
    Bolo tam asi 15 objektov, jeden bol asi zo 17.-19. storočia, zvyšok bola púchovská kultúra. :)

  • asomtam

    člen
    28. novembra 2010 o 9:53

    Rado z MT napísal:Už teraz je to však najväčšie pohrebisko z tejto doby, ktoré bolo na Slovensku doteraz nájdené!
    http://www.sme.sk/c/3852896/v-trencine-odokryli-najvacsie-pohrebisko-z-doby-bronzovej.html
    ale podla iných zdrojov je to celkom inde a je to oveľa viac hrobov.

  • yvet

    člen
    28. novembra 2010 o 23:14

    Pre zaujímavosť prikladám pár foto z pohrebu sestry mojej starej mamy – pohrebný sprievod ide z Priekopy z III.kolónie .S ľudmi z nášho združenia sme v minulom roku v rámci jedného projektu odpracovali na “Atiláku” množstvo hodín práce – bohužiaľ ľudská hlúposť a nevšímavosť je nebetyčná , a tak jediné čo ostalo, je ako tak upravené niektoré hroby, preriedené húštiny krovín, a torchu znížený bujný porast( miestami sme mali burinu až po pazuchy)
    Po ostatných výstupoch z projektu sa “zľahla zem” a hoci si na pahorok radi zájdu psíčkari, najčastejšími návštevníkmi je opať pijúca a fetujúca mládež.
    Z takmer 1000 fotiek z prác si v prípade záujmu pár nájdete na http://www.hradblatnica.sk vo Fotogalérií roku 2009 v časti Odkazy minulosti I.
    Snahu o úpravu pahorku sme mali aj v roku 2006 , kedy sme využili možnosť práce dlhodobo nezamestnaných v rámci aktivačných činností.Tak isto ako v minulom roku sa realizovali rôzne práce, po čase bol však stav pahorku bez údržby opäť žalostný.

Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz