aktivita " diskusia " Reštaurovanie a konzervovanie " Úvod do mechanického a chemického čistenia starých krámov

  • Úvod do mechanického a chemického čistenia starých krámov

     mazoslav aktualizované pred 7 rokov, 12 mesiacov 14 Členovia · 43 Príspevkov
  • mazoslav

    člen
    21. októbra 2013 o 9:57

    Ahoj, HCl určite do laboratória konzevrátora nepatrí. A to bývam k absolútnym výrokom opatrný :) obrovským problémom ako kolega spomínal, sú chloridy. Základný konzervačný prosec pre kovy najma Fe, je jeho stabilizácia ktorá spočíva v odstraňovaní chloridov z koróznej vrstvy. Stabilizačné prostriedky alebo akáklvek povrchová úprava nemá zmysel na predmete ktorý nebol stabilizovaný. Takže aplikácia HCl je v priamom rozpore. HCL je natolko silná že atakuje velmi rýchlo ( samozrejme záleží na teplote a koncentrácii) aj kovový povrch železa, takže určite sa nezastaví na kove. Aplikcia chemického čistenia sa opiera o zvládnutie celého prosecu, najvadším problémom bývajú ťažkosti s vymývaním použitých chemikálií z predmetu. Čo hrozí najma u HCl, kov nech sa zdá akokolvek kompaktný na povrchu obsahuje mikroprakliny atd. v ktorých kyselina posobí nadalej. Vymývanie trvá aj niekolko týždnov, takže bežným javom je že sa konzervátor nazdáva že umytie premetu pod tečúsou vodu stačí, čím sa začína celý problém. U predmetov Fe, s málo zachovaným alebo nezachovaným kovovým jadrom je zbytočné zasahovat akoukolvek chémiou, takéto predmety sa čistia len mechanicky vadšinou na magnetitovú vrstvu ak to jeho stav dovoluje. K elektrochemickej stabilizácii-desalinácii sa už publikovalo hodne najme članky VŠCHT prof Nováka. Ak by som to mal zhrnút záver je že stabilizácia nemá vadšiu efektivitu pri porovnaní s ostatnými metodami, dokonca pri predmetoch bez celistveho kovového jadra nefunguje. A ak teda beriem v uvahu vybavenie, koplikovanosť procesu atd, neoplatí sa a v praxi ju myslím už aspoň v ČR žiadne známejšie pracovisko nepoužíva. El. stabilizácia má velký význam pri stabilizácii najma bronzov a striebra. Ak aplikovať chemické čistenie, stačí používat slabé kyseliny v kombinácii s inhibítorom, lacným a jednoduchým príkladom je kyselina fosforečná (3-10%) s Thiomočovinou, BTA, dusitanom sodným. Alebo citronan amonný, ktorý sa dá pripravit o potrebnom pH neutralizáciu kys. citrónovej. amoniakom, ak si pripravím citrát o pH=8 možem tvrdit že roztok neatakuje kov ale rozpúšta len korózne produkty a to tiež len selektívne. Pre istotu vymytia je dobré oierat sa o hodnoty pH vymývanej vody, alebo jednoduchým kvalitativným dokazom prítomnosti-neprítonosti nejakého strategického prvku (Cl, sírany, atd). Téma je velmi široká a ja som rád že sa o nej diskutuje, pekný deň všetkým :)

  • harp

    člen
    6. septembra 2013 o 9:45

    Pripadne vyuzi niektore tebe najblizsie vlakno a pridaj fotografie tvojho kufra.

  • gaboj

    člen
    5. septembra 2013 o 18:20

    [quote=docent]

    GaboJ, daj do vyhľadávača slovo “kufor” alebo “truhlica” a sám budeš prekvapený koľko je postov venovaných tejto téme na obnove. Tu sa tvoja otázka a aj prípadná odpoveď stratí. Najlepšie umiestniť otázku do kufrovej témy alebo otvoriť novú diskusiu v Konzervovanie, reštaurovanie a remeslá.

    [/quote] ok dikes

  • docent

    člen
    5. septembra 2013 o 11:10

    GaboJ, daj do vyhľadávača slovo “kufor” alebo “truhlica” a sám budeš prekvapený koľko je postov venovaných tejto téme na obnove. Tu sa tvoja otázka a aj prípadná odpoveď stratí. Najlepšie umiestniť otázku do kufrovej témy alebo otvoriť novú diskusiu v Konzervovanie, reštaurovanie a remeslá.

  • gaboj

    člen
    3. septembra 2013 o 18:36

    no dostal som sa k cestovnemu kufru… neviem ako je stary ale je to kombinacia dreva,koze, zeleza, latky a papiera-tapeta? no budem mat vela otazok ak toto forum zije este:-)) foto pridam

  • Anonymný

    člen
    8. apríla 2008 o 11:44

    Môj osobný recept je 20 objemových % kyseliny fosforečnej, čistej (85%) doplniť obyčajnou vodou z vodovodu do 100 objemových %.

    Myslím si že vhodná poznámka:

    NIKDY sa nedáva voda do kyseliny ale kyselina do vody !!!

    Dávajte si na to pozor

  • Anonymný

    člen
    20. marca 2008 o 21:52

    hľadám /márne / niečo konkrétne o ošetrovaní zašlých cínových nádob

  • uskalienka

    člen
    3. marca 2008 o 16:39

    Uskalienka, ked mas take skusenosti s povrchovou upravou kovov daj do placu nieco na ciernenie zeleza (okrem tanatovania). Nakoniec este jedna poznamocka. Po neutralizacii moznych zbytkov kyselin nejakou zasadou – soda bikarbona, treba predmet opetovne oplachnut, najlepsie destilovanou alebo aspon porevarenou vodou a az potom susit.
    :) jaaa prezentovala svoje skusenosti z povchoviek v automobilovom priemysle, kde sa musi sklbit ta povestna kvantita s kvalitou :) a tam vane o objeme 1000 l pripadne i 3,5 kubika… si viete predstavit to kvantum materialu osetreneho na jeden ponor?? tak 20 -30 m2… tam si po neutralizacii ci pasivacii oplach dovolit nemozu vsetko by skorodovalo skor, ako by uschlo… taaak som nevedela :?

    nooo ja zienka pozorna a ucenliva… skusim sa preorientovat na vase kramy, ktore svojim poctom i jedinecnostou su urcite vzacne origos kusy…

    v suvislosti s ciernenim som poznala iba vyraz brunirovanie… no o tanatovani som si co to uz v tejto rubrike precitala… nemyslim, ze sa budem opakovat :)
    brunirovanie – nanasanie velmi tenkych oxidickych vrstiev ponorom v tavenine (hydroxid sodny a dusitan sodny) pri teplote cca140°C, postup: kovovy predmet najskor odmastit, nakratko ponorit do HCl, oplach v teplej vode, aby sa predmet predohrial, potom ponorit do brunirovacej taveniny, oplachnut a konecna faza ponor do antikoroznej emulzie

    brunirovanie, slaba antikorozna ochrana, farba povlaku modrocierna, pripadne hnedocierna… podla zlozenia zakladneho materialu…
    bez pouzitia konecnej konzervacnej upravy, moze ostat povrch flakaty a matny a nieje oteruodolny… namiesto antikoroznej emulzie sa da pouzit silikonovy olej – pec – polymerizacia…

    co sa tyka povrchovej upravy a cierneho sfarbenia povrchu… pri starozitnostiach odporucam manganaty fosfat… ten vytvori ciernu patinu…
    zinkovy fosfat, prip. fosfatovanie v kys. fosforecnej vytvara povlak sivej farby…

  • docent

    člen
    1. marca 2008 o 12:00

    Vsetkym navstevnikom tejto temy sa ospravedlnujem za dlhu nepritomnost, ale zivot je uz taky.
    K tomu co tu odznelo iba v kratkosti. Chlor, jod, brom, siru a ich zluceniny treba drzat v inom meste a nie v inej miestnosti nez su akekolvek “zelezne” predmety. Vystihol to MP. Moderne trendy v konzervovani a restaurovani kulturneho dedicstva sa snazia chemiu maximalne obmedzit. Technologie su vsak drahe a obycajny purgator asi ostane pri fosforecke, ovocnych kyselinach, maximalne chelatone.
    Uskalienka, ked mas take skusenosti s povrchovou upravou kovov daj do placu nieco na ciernenie zeleza (okrem tanatovania). Nakoniec este jedna poznamocka. Po neutralizacii moznych zbytkov kyselin nejakou zasadou – soda bikarbona, treba predmet opetovne oplachnut, najlepsie destilovanou alebo aspon porevarenou vodou a az potom susit.
    Ked vsetko pojde ako ma coskoro pribudne striebro. Musim si nasetrit trochu casu, pretoze to treba robit a teda aj fotit nasupu.

  • harp

    člen
    24. februára 2008 o 19:50

    Prislo poriadne davno eMailom:

    Ak máš napr. nejakú sekerku, ktorá bola dlhé roky pod zemou a má nielen hrdzavý povlak, ale aj chrasty a vieš, že pod tým je ešte veľa zdravého a pevného materiálu, môžeš použiť oceľovú kefu, prípadne to obiť kladivkom a potom nechať zas v octe a prebrusovať drátenkou, zubnú kefku používaj až na posledné vrstvičky-viem, že to trvá trochu dlhšie, ale určite to zvládneš. Ten ocot nemusíš stále vymienať, len ho udržuj čistote= vždy po kefovaní tam ten predmet vlož opláchnutý!
    Bude to chvílu trvať, ale zaručujem úspech.

  • uskalienka

    člen
    3. februára 2008 o 19:34

    Je tokrásne opísané, podrobné….pre človeka znalého alebo profesionála …jednoduché. Ale čo úplný začiatočník, amatér ? Nebudem si predsa pre pár vecí zariaďovať dielňu, pretože v bežných bytových podmienkach je to dosť komplikované. Nájde sa niekto, kto by bol ochotný aj tých pár vecí amatérovi urobiť (samozrejme za patričnú odplatu) na profesionálnej úrovni ? Uvítam kontakt…

    ak este zhanas kontakt na nejake tvo odstranenie hrdze a si z okolia nitra, pripadne dubnica nad vahom, viem sprostredkovat osobne…
    ak si od inakadial, potom mala rada pre vsetkych… v registri firiem z okolia si pozrite kto ma v predmete cinnosti podnikania povrchove upravy… vacsinou pracuju i s kyselinou… a myslim, ze ked slusne poziadate, radi vam vyhoveju… :wink: :thumbleft:

  • uskalienka

    člen
    3. februára 2008 o 19:25

    .
    Otazka prva: preco je HCl az taka nepripustna, okrem toho, ze je agresivna a najma, co sa tyka aj vyparov vcelku nebezpecna. Moje amaterske skusenosti su, ze HCl odstrani koroziu a necha iba predmet v “bielom” stave. Do samotneho zeleza, ocele, liatiny sa prilis nepusta.

    Jednou jsem nechal trochu kyseliny na misce a do rána mi všechno zrezivělo, i to co bylo metr od misky. HCl nasytí povrch železa chloridy, které jsou hygroskopické (FeCl3 se rozteče i v igelitovém pytlíku) a způsobují další korozi. Principem elektrochemické stabilizace rezu by mělo být i dokonalé odstranění chloridů z rezivé vrstvy, ne je tam ještě přidávat.
    saa mi paci, ze moje xy-rocne skusenosti z automobiloveho priemyslu v oblasti povrchovych uprav kovov mozu pomoct i restauratorom :thumbleft:
    na odstranovanie korozie a inych oxidickych vrstiev na kovovych povrchoch sa pouzivaju spravidla tri druhy kyselin:
    1.kys. chlorovodikova, resp. kys. solna – HCl: 15-20% roztok, pri teplote do 30°C, cize aj za studena, po dobu 2-10 min
    2.kys.sirová – H2SO4 – 18 – 25% roztok, pri teplote 40 – 60°C, morenie do 5 min
    3.kys.fosforecna – H3PO4 – 10 – 13% roztok, morenie za studena po dobu5 – 10 min
    kyseliny su zieraviny, leptaju pokozku, a pri HCl su nebezpecne hlavne vypary…
    HCl – nebezpecna na nadychanie,
    kys.sirova – nebezpecna na poleptanie pokozky,
    kys.fosforecna – z hladiska ochrany zdravia pri praci najmenej skodliva…
    priprava roztoku: vzdy vlievat koncentrat do vody, nikdy nie naopak, a hlavne pri nalievani HCl ponorit hadicu, rurku, pipetu pod vodu, vzdy pouzivat ochranné pomocky a zabezpecit dostatocne vetranie… pri miernom poleptani umyt mydlovou vodou – neutralizacia, pri silnejsom poleptani oplachovat prudom vody a zneutralizovat 2%roztokom sody bikarbony… po praci s kyselinou nezanedbajte umytie pokozky mydlom, pouzitu kyselinu kludne vylejte do WC – aspon odstranite vodny kamen :wink:
    nakolko HCl je distribuovana v koncentracii 30 -33%, a pri neodbornom zarabani roztoku unikaju nebezpecne vypary, odporucam skor pouzit koncentrovanu HCl a nie roztok

    a teraz ako osetrit klenot, aby dalej nekorodoval…
    po dokonalom odstraneni korozie, kratko oplachnut pod tecucou vodou a cca na 30 – 90 s ponorit bud do mydloveho roztoku, alebo 5-10% roztoku uhlicitanu sodneho (Na2CO3), pri malych mnozstvach napr. i soda bikarbona a potom rychlo vysusit vzduchom, fenom… ak ostanu biele stopy po sode, mydle… odstranit handrickou… potom inak bacha i na ochytavanie predmetu holymi rukami… nieze by vam ublizil on, ale vy jemu mozno :lol: pH pokozky – 5.5 – mierne kysle :wink:
    na takto osetreny povrch mozete nanasat ine konzervacne a ochranne pripravky teda vlastne povlaky…
    v podmienkach prevadzok povrchovych uprav kovov sa pouzivaju rozne druhy konzervacie… pasivacia, fosfatovanie, olejovanie, ciernenie, pokovovanie (zinkovanie, chromatovanie… zlte, biele…

  • mp

    člen
    3. februára 2008 o 8:49

    .
    Otazka prva: preco je HCl az taka nepripustna, okrem toho, ze je agresivna a najma, co sa tyka aj vyparov vcelku nebezpecna. Moje amaterske skusenosti su, ze HCl odstrani koroziu a necha iba predmet v “bielom” stave. Do samotneho zeleza, ocele, liatiny sa prilis nepusta.

    Jednou jsem nechal trochu kyseliny na misce a do rána mi všechno zrezivělo, i to co bylo metr od misky. HCl nasytí povrch železa chloridy, které jsou hygroskopické (FeCl3 se rozteče i v igelitovém pytlíku) a způsobují další korozi. Principem elektrochemické stabilizace rezu by mělo být i dokonalé odstranění chloridů z rezivé vrstvy, ne je tam ještě přidávat.

  • porsena

    člen
    13. novembra 2007 o 11:06

    skweleee, proste sqvele. vela som sa poucil a prispevky v o fore mi zodpovedali mnohe otazky. len by som potreboval nieco uzrejmit.
    Otazka prva: preco je HCl az taka nepripustna, okrem toho, ze je agresivna a najma, co sa tyka aj vyparov vcelku nebezpecna. Moje amaterske skusenosti su, ze HCl odstrani koroziu a necha iba predmet v “bielom” stave. Do samotneho zeleza, ocele, liatiny sa prilis nepusta.
    Toto nie je zuiadne oponovanie, nie nemam dost erudicie, aby som sa s prispievatelmi v tomto fore mohol rovnat, co i len v poise situacie :), ale uz niekolko krat som cistil predmet od hrdze pouzitim 30% HCl a vysledok bol velmi uspokojivy, teda ak je zachovane dostatocne kovove jadro, lebo inak nam z predmetu vela nostane.
    a tu sa dostavame k otazke druhej:
    co ak ide o predmet, kde sa kovove jadro uz prakticky nenechdza, alebo je tak subtilne, ze keby sme odstranili vsetku hrdzu, ostalo by nam nic, alebo nieco, co svojim tvarom vobec nepoukazuje na to, cim predmet bol pred koroziou a cistenim.
    Velmi ma zaujala elektrochemicka stabilizacia hrdze, z opisu som si nie isty, ci sa to hodi na spomenuty pripad. Proste hrdzu po jemnom mechanickom ocisteni je potreba stabilizovat,a by sa predmet dalej nerozpadaval, nieco take, aby uz hrdza hrdzou nebola.

  • freya

    člen
    12. marca 2007 o 23:16

    presunula som zbytok prispevkov do novej temy:
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=23505#23505

    aby sa zachovala hlavna myslienka tejto a prehladnost.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz