Označené: 

  • Uhrovský hrad

     31nezer aktualizované pred 9 rokov 22 Členovia · 101 Príspevkov
  • 31nezer

    člen
    1. decembra 2012 o 8:39

    Harp mohol by si sem pridat sľúbené fotky prosim ta. Dikes

  • harp

    člen
    17. augusta 2012 o 10:51

    Je spravne bezvyhradne neverit vsetkemu co sa pise a hovori. Upadnut do stereotypu hlavne pri obnove pamiatok je zakladom pruseru. A tke prusery vidime na kazdom kroku. Ked niekto pouziva slepo roky tu istu technologiu bez obmeny a plosne. 

    Na druhu strannu si vsak myslim, ze ovela vatsim pruseom na hrade ako vapenec obsiahnuty vo vyzretej malte su napriklad zvery na niektorych hradoch, ciastocne aj na uhrovci. V miestach kde sa zdrzuju moze miera zasolenia (ako spravne uvadza palo) dusaicnanmi a inymi lahko rozpustnymi solami dosiahnut neziadane hodnoty. Co vy na toto?

    Prosim odpovede sem:

    http://www.obnova.sk/diskusia/hladna-koza-ako-hlavny-hradny-konzervator

  • vlcik-tlcik

    člen
    16. augusta 2012 o 17:31

    [quote=palo]

    Presnejšie by preto bolo hovoriť o miere zasolenia – ktorá je pre naše potreby ešte prijateľná a ktorá už nie.

    [/quote]

    Súhlasím Paľo, ale okrem chemických sú tu aspoň pre mňa aj mechanické, resp. fyzikálne vlastnosti.

    Napríklad suť obsahuje aj kúsky malty ochudobnenej o vápno, čiže dosť degradovanej. O “refrešingu” horúcej malty

    viem, tam by som sa ani tak veĺmi nebál, ale tu sa používa hasené vápno. Otázka, vidíš v tom nejaký rozdiel?

    Ešte aby si niekto nemyslel, že chcem spochybňovať používani sute na Uhrovci. Určite nie, iba mám otázky na ktoré nepoznám odpoveď, preto to je pre mňa otázka skôr viery, ako skutočného poznania. Ako som už poznamenal, ja tomu verím, iba nie bezvýhradne.

    Otázku resp. konštatovanie, či mám svojho Boha na Uhrovci by som nechal na pánov Horanského a Matejku, Paľa a Pištu.

  • palo

    člen
    16. augusta 2012 o 0:06

    Žiada sa mi podotknúť niečo k problému zasolenia  či nezasolenia sutiny či piesku.

    Piesok bez akéhokoľvek obsahu solí by sa dal získať hádam len drvením kremeňa. Piesok, ktorý vznikol v prírode zvetrávaním a usadzovaním, vždy – dovolím si trvdiť – nejaké soli obsahuje. Ak by neobsahoval, nemohla by sa na ňom žiť nijaká vyššia (v botanickom význame) rastlina. Ako na plastových granulách. A nevidel som ešte kopu piesku, na ktorej by sa neuchytila nejaká tá tráva či iná rastlinka.

    Presnejšie by preto bolo hovoriť o miere zasolenia – ktorá je pre naše potreby ešte prijateľná a ktorá už nie.

    Koniec-koncov, aj uhličitan vápenatý je z chemického hľadiska soľ…

  • harp

    člen
    15. augusta 2012 o 11:07

    Takze ked sa debata skludnila. Nieco malo k dostupnosti hradov ako je Uhrovec. Podla mojich skusenosti su najhorsie hrady ktore su stavane kaskadovite. Tamnemozete postavit jednu transportnu vezu. Najlepsie su na tom hrady ktore su na rovinke – logicky. Aj ked napriklad Filakovo ktore je na rovinke je stavane kaskadovite a mozem potvrdit ze to nie je ziadna slava. 

    Ako vieme na hrad mal obrannu funkciu. A bohuzial sa staval na miestach castokrat tazko pristupnych. To nam komplikuje situaciu v dnesnej dobe. Dopravovat piesok na nadvorie horneho hradu na uhrovci je sice jednoduchsie ako tahat sutinu napr. na Gymes, ale rovnako zbytocne, ked ju vieme upravit. Okrem toho – co sa v debate nespomenulo. Sutina sa modifikuje dovezenym pieskom.

    Koniec koncov aj na Lietave som robil prve skusky zahlinenia sutin ja. Lubo si to dobre pamata. Tiez je po zmiesani s pieskom velmi dobre pouzitelna bez plavenia.

    V ocakavani priatelskej debaty vas pozdravujem…

  • jozo

    člen
    14. augusta 2012 o 18:19

     … som rád, že sa nemusím vďake tebe nikam so 100 kg trepať. Rád dobrovoľne pochopím, čo by som v opačnom prípade pochopil, až po odporučenej drine … Vďaka.  Len by som poprosil, aby sa zmysel akejkoľvek diskusie neblokoval mojou lenivosťou …

  • harp

    člen
    14. augusta 2012 o 16:58

    Tvoje mierne obmedzene vystupovanie okrem tejto vety -dvoch nebudem komentovat. Je mi jasne ze ty mas svojho boha na inom hrade. Viac do SS. 

    Ked si Jozef skusi na akykolvek hrad vyniest aspon 100KG materialu. Pochopi ze aj hrad ku ktoremu sa dostane automobil moze byt nedostupny. Dovtedy nema zmysel o tomto diskutovat.

  • jozo

    člen
    14. augusta 2012 o 16:45

    Harp dal :  “… ze v pripade nedostupneho hradu akym Uhrovec je, …”

    A povedzte mi Kefalín, čo vy si predstavujete pod takým slovom “nedostupný”?

  • vlcik-tlcik

    člen
    14. augusta 2012 o 16:05

    Je to stále o Uhroveckom hrade, nebol by som reagoval, ak by neboli napísané kľúčové slová : 

    lacnejšie, ušetrí, kopu, peňazí, nenávratno, desiatky eur.

    [quote=harp] ….nepovazujem za stastne pouzivat sutinu pre akekolvek ucely.

    Mam vsak taky nazor ze v pripade nedostupneho hradu akym Uhrovec je, a pri objeme prac na tomto hrade je luxux vozit tam pre ucely murovania piesok.[/quote]

    Možno, že je to cnosť z núdze. Lenže všetky skutočné cnosti sú cnosťami z núdze, cnosťami z prinútenia: na takýchto cnostiach budú stáť objekty Uhrovského hradu.

    (Mnou zákerne upravený text baťku Vlada Mináča Dúchanie do pahrieb)

    [quote=harp]

     piesok, ktory sa fyzikalnymi vlastnostami blizi preplavenej sutine. Som toho nazoru a potvrdzuju to aj realizacie na tomto hrade. Ze upravena sutina tu funguje.[/quote]

    Ak je to otázka viery, tak ja tomu verím.

    PS: Kamennú drvu som spomínal iba z piety k najbežnejšiemu stavebnému materálu aj Hornouhorských hradov.

    Písané pre smutného a naštvaného Harpa, letné uhorky (a uhrov) nielen na Uhrovci. Všetky protesty sú vopred zamietnuté.smiley

  • harp

    člen
    14. augusta 2012 o 11:16

    Uz som niekolko krat na obnova.sk napisal, ze nepovazujem za stastne pouzivat sutinu pre akekolvek ucely. Aj odvovodnenie najdete ked trochu pohladate cez vyhladavanie. Doporucujem klucove slova: omietka, sutina a zasolenie/sol.

    Mam vsak taky nazor ze v pripade nedostupneho hradu akym Uhrovec je, a pri objeme prac na tomto hrade je luxux vozit tam pre ucely murovania piesok, ktory sa fyzikalnymi vlastnostami blizi preplavenej sutine. Som toho nazoru a potvrdzuju to aj realizacie na tomto hrade. Ze upravena sutina tu funguje.

    Pokial chceme rozoberat sutinu pre malty vseobecne prosim do novej alebo inej na to urcenej temy. Nech sa drzime hradu Uhrovec.

    PS: ked mozem nepouzivam kamennu drvu, vsak vies preco vlcik…

  • vlcik-tlcik

    člen
    13. augusta 2012 o 17:14

    [quote=vlcik-tlcik]

    Rado samozrejme “pranie” sute je super vec a ak suť používa mala by byť praná, až na možno malé výnimky, ale kvalitný piesok, drť kvalitou nenahradí nikdy, opakujem nikdy a myslieť si o tom môže každý čo chce.

    [/quote]

    Vzniklo to na úteku, Jozef pochopil si to správne. Skúsim upraviť svoju mongolskú vetu na polomongolskú.

    Samozrejme pranie sute je super vec, a ak sa suť používa mala by byť praná, až na možno malé výnimky.

    Sebelepšie prepraná suť kvalitný piesok či drť kvalitou nenahradí nikdy, opakujem nikdy, a myslieť si o tom môže každý čo chce.

    Určite to nebolo voči Radovi nič osobné, iba sa zasa snažil šetriť tam, kde by som ja určite nešetril – na plnive do malty.

    V každom prípade oceňujem jeho prácu na hradoch a snahu robiť to čo najlepšie, o čo sa snažím aj ja, iba nie vždy sa zhodneme.

  • jozo

    člen
    13. augusta 2012 o 10:31

    “…ale kvalitný piesok, drť kvalitou nenahradí nikdy…” Jój nerozumiem, čo koho nenahradí? Suť nenahradí piesok-drť?  Asi tak to bude … :)

    Pekný analytický príspevok Rado. To sa cení. Uhrovec je furt “nemý” hrad, tak viac ako jedna veta poteší … Možno už začnem chápat, možno no, prečo im namiesto mosta stačí lávka …

  • vlcik-tlcik

    člen
    13. augusta 2012 o 9:02

    Rado samozrejme “pranie” sute je super vec a ak suť používa mala by byť praná, až na možno malé výnimky, ale kvalitný piesok, drť kvalitou nenahradí nikdy, opakujem nikdy a myslieť si o tom môže každý čo chce.

  • rado-z-mt

    člen
    13. augusta 2012 o 8:20

    Vo štvrtok 9.8. som sa vrátil z druhého pracovného turnusu na Uhrovci. Počasie nám znova doprialo dostatok teplých jasných letných horúcich dní, takže z pribúdajúcimi tonami muriva ubúdali úspešne kilá z pása a bokov cheeky. Statočne si s nami 18 pracovných dní užil chlapec menom Jakub Mikláš z Nitry, ktorý dostal slušne zabrať, vláčil kýble, vápno, trubky, maltu…skrátka všetko potrebné a práca odsýpala. Prvý turnus sa realizoval na preškárovaní fasády kaplnky veľmi precízne, tak ako si to tento hrad zaslúži. V mene celej partie : “Kubo, ĎAKUJEME!!!”

    Chcem spomenúť aj inú vec. Pametám si spred rokov tento hrad, keď sa tu začínalo a bola to malebná romantická ruina. Dnes je to preč, hrad je rozvŕtaný skrz naskrz. Neviem a asi ani nechcem si na tento stav zvykať, no zároveň mi je jasné, že pri množstve práce, ktorá sa tu odvádza, pri spôsobe jej realizácie to asi inak ani nejde. Na druhej strane ma udivuje efektivita a organizovanosť niektorých vecí – príkladná aj pre ostatné hrady! Voda je dôležitá a na mnoho hradoch riešia jej nedostatok. Vďaka dočasnému zastrešeniu paláca a ostatných častí hradu je možné vytvoriť zásoby dažďovej vody až v objeme 10 000 litrov !!! Slúži najmä na murovanie samozrejme, čiastočne odfiltrovaná  ako úžitková napr. na hygienu. Má ešte jedno podstatné využitie, o tom o chvíľu.

    Prekvapilo ma ešte pár vecí. Uskladnenie všetkého použiteľného tak, aby sa max. obmedzilo plytvanie, pretože dovoz skoro čohokoľvek na tento hrad je drahý, zdĺhavý a náročný. Na hrade je X osobitných skládok : drobný kameň, tehla potriedená podľa obdobia, pieskovce, neforemné kamene, klenáky prísne skladované tam, kde sa budú používať, kúsky malty a omietok, úlomky tehál až po veľkosť vlašského orecha, piesok, sutina…A dostávam sa opäť k tej vode : nech sa čokoľvek odkope, suť je VŽDY skladovaná a následne premývaná, aby sa z nej extrahoval piesok na murovanie. Pýtal som sa na efektivitu tohto procesu – je neskutočná. Niekoľko mnohonásobne lacnejšie, než dovoz piesku. Nenáročný proces, ktorý zabezpečí autenticitu malty, efektívnu likvidáciu sute a ušetrí kopu peňazí. Jediný odpad je pár kýblov ílu a hliny…Zaujímal ma tento proces aj preto, že som si spomenul na fotky spred pár týždňov z Lietavy, kde sa kopalo v Rondeli a desiatky kýblov sute sa sypali dolu brehom do nenávratna…na druhej strane sa potom platia desiatky eur za dovoz piesku nového…Škoda. Horanský z Matejkom dosť premýšľali, ako minimalizovať straty a maximalizovať efektivitu prác. To ma na Uhrovci fascinuje. Akonáhle sa dakde začne kopať, okamžite dvaja ľudia idú na sito a dve dámy každý nález umývajú, triedia (kosti, črepy, kúsky tehličiek). Potom všetky črepy idú do sáčkov, každý výkop má svoju prepravku(ky)…Dokonalý systém hodný príkladu.

    Zajtra ráno balím kufre a šmytec znova na Uhrovec na 10-12 dní…

  • harp

    člen
    27. júla 2012 o 10:58

    Ked hovorim o kompletznej konzervacii fasad myslim tym kompletnu konzervaciu. Nemyslim tym ani rekonstrukciu anni restaurovanie. 

    Ked rekonstrukciu trak iba v pripade nevyhnutnom pre potreby konzervacie.

    Co sa tyka restaurovania myslim si ze take nieco by malo byt pri konzervacii zrucaniny tabu, aspon po domu uplnej konzervacie.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz