• martas

    člen
    28. februára 2015 o 18:33

    Zdravim,

    proces “tanatovani” nema jediny postup – nektere predmety se tanatuji ponorem, nanasenim kartackem, nektere za tepla a neco za studena. 

     

    V kazdem pripade musi byt povrch odmasteny a ocisten od necistot ci nekompaktni korozivni vrstvy. A tanatuje se vicekrat nez jednou podle rozsahu koroznich produktu.

    V pripade archeologickych zeleznych nalezu s organickymi fragmenty se tanatuje obezretne, neb tanat je trislovina a barvi vsechno na cerno. Ve vysledku pak takove nalezy jsou cerne.

     

    Ve vyberu uziti tanatu s pridavkem kys. fosforecne bych byl velice opatrny, je agresivnejsi co se tyce povrchovych uprav. Na archeologicke zelezne predmety bez kovoveho jadra bych pripravek nepouzil, protoze korozni produkty drzi fyzicky tvar predmetu a muze se stat, ze dojde ke zmene tvaru predmetu. V tomto pripade se da zjistit vice RTG pruzkumem.

     

    Dalsi vec je, ze kazdy dodavatel nabizi tanin v jinych pH – ten faktor dost ovlivnuje pasivacni proces.

    Ale takovy proces pasivace zeleza se neda pouzit na vsechny zelezne predmety vzhledem k jejich pouziti/vystaveni v danych podminkach.

     

  • mazoslav

    člen
    28. apríla 2014 o 13:32

    Bohužial na kompletnú recenziu docentvých obsiahlich textov nemám čas a ani chuť. Len by som vás chcel dorazne varovat pred publikáciou takéhoto niečoho pod značkou Obnovy, lebo z odborného hladiska by to rozhodne neobstálo. Každopádne je tam kopec užitočných rád a postupov ku ktorým sa lajk tak lahko nedostane, profesionál by však mal určite zvážit či sa riadit týmito radami. Dúfam že som sa docenta opat nedotkol a nezoberie to ako osobný útok. Len bohužial verejne rozdávat odborné rady nieje len tak :)

  • harp

    člen
    28. apríla 2014 o 12:36

    Mazoslav maily mi chodia, ale tvoj som nedostal a pozeral som aj spam.

    Skus sukromnu spravu. http://www.obnova.sk/spravy

     

    K tvojim znalostiam, rad si precitam cokolvek co moze poopravit nazor uz napisany. Preto som pred rokmi zakladal Obnova.sk takze sa tesim, ked niekto z niecim konstruktivne nesuhlasi.

  • mazoslav

    člen
    28. apríla 2014 o 10:42

    No viacmenej pátram po praktických skúsenostiach a receptoch, návykoch a postupoch ktoré sa síce používajú ale nemajú opodstatnenie, k radám docenta som sa už vyjadril, najma tá teoria obsahuje až rozprávkové informácie ,ako že hrdza je hydroxid železitý a že nanu nevplíva vlhkost, lebo hrzda si vie vodu vyrábat sama :D  Alebo Docent napísal:

    Okrem toho tanin nemozno z predmetu odstranit inak ako opalenim (!). Viem, ze sme si zvykli na cierne archeologicke predmety ale kde sa podeli reci o autenticite, standardoch a etike. Lepsie konzervacne ucinky by malo pouzitie minioveho nateru. Mozno by sme si zvykli.

    Tanát je hydzolzyovatelný tanin ktorého reverzibilia spočíva v rozpustnosti v alkoholoch a roztokoch s vyžčím pH stačí aj klasické mydlo, o odstranovaní tanátu opalom počujem prvý krát :) čierny vzhlad konzervovaných vecí vyplíva z bežnej kováčkej úpravy čiernením v ohni, ktorou sa rýchlo a často opatrovali všetky kováčske výrobky, inak má tiež napodobnovať čierny magnetit čo je korózny produkt železa podla ktorého sa odhaduje povodny tvar železného predmetu pri mechanickom čistení a u želiez bez kovového jadra tvorí podtastnú čast predmetu. Čiže je vidiet, že docenta treba brat s rezervou nech posobí akokolvek sebaiste a sčítane.

    Moc by som ocenil praktické skúsenosti ludí čo tanát používajú v praxi rád by som diskutoval, nie študoval docentove fantasitcké tórie :) Nuž ale na Obnove asi moc konzervátor na kovy nechodí, skúsim inde :)

     

    PS: Harp tebe maily nechodia či nemáš čas odpovedať? :)

  • mazoslav

    člen
    25. apríla 2014 o 8:30

    Ďakujem :) Už som bol trošku skalamný že nikdo netanátuje.

  • harp

    člen
    25. apríla 2014 o 8:26

    Pekny sumar otazok, nejake odpovede najdes tu:

    http://www.obnova.sk/diskusia/uvod-do-mechanickeho-chemickeho-cistenia-starych-kramov

     

    Inak sa na tuto temu hovorilo okrajovo v minulosti (11 rokov) aj tu:

    http://www.obnova.sk/diskusia/kovove-sperky

  • mazoslav

    člen
    4. apríla 2014 o 8:33

    Zdravím všetkých nadčencov a profesionálov. Velmi rád by som spustil diskusiu o jednej z najklasickejších konzerváčných postupov železných predmetov a to aplikácii roztokov taninu. Moja snaha je vyvinúť na základe starších publikovaných receptov doktora Pelikána, nový tanátovací roztok. Budem velmi vďačný za pripomienky a akýkolvek zaužívaný váš postup. Na oplátku zašlem do mailu na požiadanie doterajší výzkum, poprípade aj novú  certifikovanú metodiku hned ako sa nám ju podarí prihlásiť. Na odrazenie diskusie navrhujem nasledovné body týkajúce sa aplikácie taninu na železné predmety:

    – aplikujete tanin aj na čistý povrch bez koróznych produktov železa?

    – využívate zohrievanie roztoku alebo predmetu pri aplikácii?

    – stretli ste sa, alebo využívate dozrievanie týchto vrstiev v atmosfére s vysokou vlhkostou?

    – používate skor menej koncentrované (2,5,10%) roztoky alebo viac koncentrované?

    – tanát vytvára modré vrstvy namiesto čiernych, ako tento problém riešite?

    – používate recepturu s prídavkom kyseliny fosforečnej, alebo inej kyseliny?

    – aplikujete roztok natieraním, ponorom alebo aktívnym roztieraním?

    – aplikujte tanin aj bez predchádzajúcej stabilizcie predmetu?

    – aké stabilizačné (desalinačné) postupy používate pred aplikáciou taninu

     

    foto

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz