aktivita " diskusia " Remeslá " Pocínovanie

Označené: ,

  • Pocínovanie

     zavinac aktualizované pred 5 rokov, 11 mesiacov 6 Členovia · 15 Príspevkov
  • zavinac

    člen
    7. novembra 2015 o 17:43

    Domáce pocínovanie ponorom je ptákovina , potreboval by som roztaviť kilá cínu, preto že karbidka má veľkosť kilovej mäsovej konzervy.  Karbidky bývali výrobcami žiarovo pocínované ponorom prakticky všetky. Problém druhotného žiarového pocínovania je aj v tom, že bežná karbidka máva mosadzné prvky – zobáčik horáku, závit regulačnej ihly, mosadzný štítok výrobcu, mosadzný lem štupla na vodu. To by bolo vo finále tiež asi pocínované keby som to noril do cínu. Karbidku nemožno ani rozpáliť , pretože na väčšine z nich sú letované časti- tie mosadzné. Keby som starú karbidku rozpálil, tie letované časti by opadali.

    Vysoký lesk patrí podľa mňa na suvenírové mosadzné karbidky, nie do zbierky. V tomto sa s docentom nezhodnem. Dať vysoký lesk na starú používanú karbidku je podĺa mňa asi tak dobrý nápad ako vyblýskať bronzový meč v expozícii múzea  do vysokého lesku aby vyzeral ako dačo čo drží v paprčkách nejaký americký fantasy hrdina vo filme.

       

     

  • zavinac

    člen
    7. novembra 2015 o 17:39

    A odpoveď pre Docenta: nikdy som neskúmal podrobne či ten mäkký kovový povlak je cín. Ale poolovené to asi nebude. Naopak, musím povedať že som ešte nevidel železnú karbidku, ktorá by pôvodne nebola pokovená. Možno nejaké tie doma robené neboli. Tie priemyselne boli niečím mäakkým pravdepodobne žiarovo potiahnuté.  

    Nič v zlom docent, al tá na snímke vyzerá byť zložená aspoň z dvoch roznych typov karbidiek a ten reflektor je hrozný, domáci falzifikát made in Romania. Stretol som sa samozrejme s domácimi reflektormi na karbidku vyrábali si ich ich baníci, dokonca na moju úplne prvú som si taký vyrobil z klasického rotačného sanitkového majáka, ale to na obrázku sa snaží vyzerať ako niečo čím nie je.

    Ozaj, vie niekto, prečo sa pred nejakými 100 rokmi nepoužívalo žiarové zinkovanie? Kvôli teplote tavenia zinku?  

     

  • docent

    člen
    3. novembra 2015 o 12:05

    Zavináč, keby si bol hneď na začiatku napísal, že chceš pocínovať starú karbidku, nevznikla by táto zaujímavá diskusia. Na druhú stranu, mohlo sa ti stať, že by si ostal bez odpovede. O to ale nejde. Píšem ohľadne patiny, ktorú spomínaš. Všetky nové, pocínované karbidky boli “strieborné”. Používaním nadobudli “patinu” a tým vzrástla aj ich zberateľská hodnota. Pokiaľ buduješ typovú zbierku karbidiek, mali by byť v top stave a vôbec nevadí že sa lesknú ako psie nožičky. Ak však chceš použiť karbidku na výzdobu interiéru alebo je to rodinná pamiatka, stav “ako nová” nie je zväčša žiadúci. Preto zreparovanú karbidku musíš nechať bez záverečného konzervovania, chytať ju holými rukami, občas sa s ňou prejsť po daždi a ona svoju patinu získa. Všetky urýchlovače patiny patinujú neprirodzene a je to vidieť.

    Na záver už len otázka. Je tá tvoja karbidka skutočne pocínovaná? Nie že by som mal pochybnosti o tvojom zraku, ale takú som ešte nevidel. Čo takto sem zavesiť nejaký obrázok?

    foto
  • zavinac

    člen
    2. novembra 2015 o 18:28

    Odpoved som dostal od docenta. 

    Železné karbidky bývali pocínované. Myslím že žiarovo, preto že tá vrstva cínu je na niektorých pomerne hrubá, tak do pol milimetra. Ovšem stará používaná karbidka nemože a nemá vyzerať ako z továrne, taká je bezcenná. 

    Ovšem niekedy sa mi stane, že kúpim nejakú, ktorá je hrdzavá ako líška. Takú obyčajne zbavim hrdze mosadznou alebo železnou kefou a potom namastím aby sa hrdza nechytala opäť. 

    Tanátovanie nemá zmysel, karbidka by vyzerala neprirodzene čierne. 

    Preto som uvažoval u niektorých o opätovnom pocínovaní. Lenže potom by to chcelo patinovanie cínu.  Striebornolesklá karbidka je úchylná úprava.

    Pre predstavu: priemerná normovaná karbidka je veľkosti kilovej mäsovej konzervy.

     

  • harp

    člen
    3. októbra 2015 o 13:55
  • harp

    člen
    3. októbra 2015 o 13:52

    Pekne vlakno.

     

     

  • docent

    člen
    1. októbra 2015 o 10:17

    Vážení spolubesedníci, rozbehla sa tu zaujímavá debata, len jedno mi chýba… Zavináč. Takže mi do zoznamu pribudne ďalší návštevník, ktorý sa síce pýta, ale odpoveď ho vôbec nezaujíma. Jedinou útechou ostáva iba predpoklad, že diskusia pomôže aj niekomu inému.

  • martas

    člen
    29. septembra 2015 o 9:34

    No,

    kdysi od nekoho slysel, jak se cinuji predmety v kocovnich ci mensich osadach – uplne jednoduse: vnitrni strana nadoby se potre nejakou kyselinou na ni se nasype ganulovany prasek cinu a pak to soupnou do ohne a s tim hejbou. A to mluvim o cinovani medenych nadob – ale na zelezo fungovat nemusi…Ale to delali machri, kteri to delaj jak na bezicim pasu a rychle..ale v tomto pripade chce nejaky dozor (myslim jakozto fyzickou ukazku a k tomu nejake rady). 

  • benjo

    člen
    28. septembra 2015 o 16:18

    hm, trochu si nerozumieme..ja nemyslim nic novodobe, priemyselne…ale ako sa pocinovavalo kedysi..pred storociami. bez ponorenia do cinu, bez chemie… ja som taky postup akoze “odporucal” zavinacovi.. len za prve neviem co ten postup obnasa ( preto sa pytam ci s tym ma niekto skusenost ) a za druhe nevieme stale co chce zavinac pocinovat a ci sa v jeho pripade da uplatnit taky postup.

  • rotor

    člen
    28. septembra 2015 o 1:19

    [quote=benjo]

     k tomu ziarovemu pocinovaniu by ma veru zaujimali… [/quote]

    Technologický postup pri žiarovom pocínovaní plechu:

    Podavač podá plech do moriacej vani so slabo zriedenou HCl. Z moriacej vani postúpi plech cez tavidlo chloridu zinočnatého do pocínovanej vani s roztaveným cínom. Odtiať do valcov pocínovacieho bloku cez palmový olej. Potom v leštiacom a čistiacom stroji  s kaliko válcami a otrubami sa plech vyleští a padá do zásobníka na druhej strane linky.

  • benjo

    člen
    27. septembra 2015 o 23:30

    mne bolo jasne ze to co som spomenul bolo riesenie “do garaze”…seriozny postup necham na teba docent. ale odpovede na otazky k tomu ziarovemu pocinovaniu by ma veru zaujimali… ( aj ked viem ze tu je to s odpovedami tazke )

     

    jj, veru zavinac..supni sem dalsie informacie o predmete, co to je, ma to hist. hodnotu ci je to nieco moderne, uzitkove, aj o tom aka uroven kvality toho pocinovania by to mala byt a pod

  • docent

    člen
    27. septembra 2015 o 18:08

    benjo, stále dookola sa tu návštevníkom pripomína ako majú písať príspevky a že otázky majú byť konkrétne s čo možno maximom údajov. Pri odpovedi na Zavináčovu otázku som mal iba dve kľúčové slová – železo a neponoriť. Zo zásady neponúkam riešenia, ktoré vyžadujú vyššie teploty a použitie silných kyselín, pretože môže dôjsť k poškodeniu a v extrémnom prípade aj zničeniu predmetu. V mojej praxi som nikdy nepotreboval cínovať väčší železný predmet ako kovanie na dvere a postup vždy zodpovedal dobovej praxi. Preto som ponúkol, síce neoverený (preto citácia), ale zaujímavý návod, na ktorý netreba ani to laboratórium.

  • benjo

    člen
    26. septembra 2015 o 21:38

    mne sa pacila hned ta zavinacova poznamka …ze plynovy horak mam.. tu sa pozna domaci kutil :) to je taky spravny pristup, ked ma clovek potrebu s niecim sa fyzicky vysporiadat  :) ziadny vedecky pristup kde potrebujes laboratorium.

    ja ti neporadim prislis,ale tak aspon mozno posuniem temu dalej…tak sa opytam hlavne…co chces sa pocinovat? je to nejaky zlozity predmet s kopou zahybov ci nedostupnych miest alebo nieco placate ako plechova krabicka napr?? treba to pocinovat z oboch stran ci iba z jednej?

     

    preskocim moznu odpoved..a opytam sa docenta na ten najzakladnejsi postup ked nepotrebujes chemiu…ako to je ked je predmet jednoduchy a staci ho pocinovat nie uplne “dokonale”…ocistit, rozpalit nad bod topenia cinu ( dajme tomu tou letlampou ) a uz len sypat cin a rozsuchat?? ( to zelezo by muselo mat zrejme urcitu hrubku aby sa neprepalilo ) je mozne pouzit pri takom postupe aj bezny kusovy cin z drotu ci musi byt praskovy? ma tu niekto s takym stredovekym postupom skusenost?

     

    ja k tomuto žiarovému pocínovaniu len toto pripojim:

    “Žiarové cínovanie: Vytvorenie povlaku, ktorý je vhodný pre obalové materiály (konzervové krabice) hlavne pre jeho nejedovatosť. Dnes je nahradzovaný galvanickým pocínovaním, pretože pri galvanickom pocínovaní je spotreba cínu 3 až 6 krát menšia ako u žiarového cínovania. Hrúbka povlaku obojstranne je minimálne 30 g.m-2. Cínový povlak je katodický preto musí byť bez pórov.”

     

    a na nete som naisel takyto poucny prispevok:

    “Kyselina je na odrezení nejšetrnější, rez leptá rychle a železo pomalu. Ocet funguje, jen je o dost pomalejší než chlorovodíková kyselina. Pokud není čas na úplný odrezení octem tak už zvládne drátěný kartáč. Rez už je narušený kyselinou a kartáč si s ním poradí.

    Žárové pokovování je vždy lepší než galvanické. Vytvoří nejen silnější a souvislou vrstvu ale na přechodu kovů slitinu FeSn2. Veškeré nádobí se cínovalo žárově aby to vydrželo. To je metoda prověřená už od starověku.

    Galvanické má ještě jednu nevýhodu, cín je ušlechtilejší kov než železo takže nebude fungovat katodický efekt jak u zinku když to bude jen nalepená vrstva. Rez by pak mohl snadno zalézt pod vrstvu cínu.”

  • docent

    člen
    26. septembra 2015 o 15:32

    Zavináč, rád Ťa vidím. Tvoja otázka je skutočne veľmi zaujímavá. Už aj preto, že také veľké železo, ktoré by som nemohol pocínovať ponorom, som ešte nerobil. Tu je návod ako pocínovať železný predmet podľa Stolpa.:

    1 l vody,

    50 g cínovej soli (Chlorid cíničitý – SnCl2),

    10 g kyseliny vínnej.

    Pokiaľ by si nevedel zohnať cínovú soľ, dá sa pripraviť takto:

    Sn + 2 HCl  >  SnCl2 + H2

    Roztok sa nanáša na očistený a odmastený predmet hubkou. Potom sa pridá trochu práškového zinku, ktorý sa po predmete rozotiera (skôr, ktorým sa predmet rajbe). Postup sa niekoľkokrát opakuje – náter roztokom a práškový zinok. Cínovýá vrstvička sa vytvára okamžite. Opatrným prerajbaním jemným vápenným práškom sa dá vyleštiť.

    Literatúra

    KRÄMER, Oskar P.: Rezepte für die Metalfärbung und metalüberzuge ohne Stromquelle. Sulgau, 1977

  • zavinac

    člen
    25. septembra 2015 o 18:26

    Ako pocínovať železo doma, ak ho nemôžem ponoriť do cínu? Značka: Letlampu – plynový horák mám.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz