aktivita " diskusia " Pamiatky " Pamiatky a moderné technológie

  • Pamiatky a moderné technológie

     miro-carsky aktualizované pred 14 rokov 3 Členovia · 6 Príspevkov
  • miro-carsky

    člen
    13. novembra 2007 o 20:19

    Myslim, ze si trafil klinec po hlavicke s tym, ze moderna technologia je pripustna az tam, kde povodna nemoze pamiatku zachranit.

  • porsena

    člen
    13. novembra 2007 o 8:36

    sorry za to femininum v nestavala, nejak mi tam uslo to “a” :D

  • porsena

    člen
    13. novembra 2007 o 8:34

    Hej ankre sa pouzivali uz davno. ale nie su kotvy ako kotvy. Vo Vavrisove som videl domcek stiahnuty ankrami cez stropne tramy, cize cez stavbu neslo ocelove tiahlo, ale kotvy boli zapustene do tramov.
    Tu by sa mohol ozvat Benignus, lebo pokial viem, tak Katarinkari pouzivali nejake super Hilti kotvy. len neviem presne ako a ake.

    Pri pouzivani tychto technologii, hoci su kryte a zvonka vyzera byt vsetko podla pravidiel, umoznujeme nasledujucej generacii aby rozlisovala, co je starsie a co novsie. Ale verte, nebolo by pre mna vacsej radosti, keby mnou stavany krov z kresanych tramov, spajany sedlami, capmi, rybinami a drevenymi kolikmi, kde je vsetko robene len sekerou, aj ozdoby na hlavach vaznych tramov, nejaky etnolog vyhlasil za stavbu z konca 19 storocia. A napisal by o tom diplomovku
    Je to falsovanie historie?

    Ak by sa ti taký krov podarilo vyrobiť, bolo by to jednoznačne len chvályhodné, teda, ak by si ho nestavala na bytovke zo 70-tych rokov :). Predpokladám, že na odlíšenie od 100rocneho krovu by stačil nedostatok patiny.
    Čo je však dôležitejšie, hodnota veci nespočíva len v pôvodnosti materiálu z hľadiska veku, rovnako dôležité jeho materiálové a konštrukčné riešenie. Čiže v prípade tohto krovu, neznamená, že keď pôvodný zanikol, treba ho nahradiť novým, na ktorom bude vidieť, že je nový na prvý pohľad, či už vzhľadom k použitému materiálu, alebo konštrukcii. Hodnota toho pôvodného krovu spočívala vo veľkej miere v jeho konštrukčnom riešení a čím viac sa toto riešenie pri výstavbe nového zachová, tým lepšie a dôslednejšie sa zachová aj táto hodnota. Hodnota originálneho konštrukčného riešenia.
    Ad použitie nových technológií. Nie som proti, ale podľa mňa by sa pri obnove, teda ak chceme zachovať autentickú podobu, mali používať iba v prípade, keď slúžia na elimináciu niečoho, čo “tradičné” postupy a materiály nezvládnu, respektívne nezvládnu dostatočne uspokojivo, či efektívne.
    Veď predsa aj systém vlhkostnej sanácie je použitím modernej technológie a pokial viem, nikto protinej nerepce :).
    Všetko závisí od prístupu.

  • miro-carsky

    člen
    6. novembra 2007 o 19:48

    Hej ankre sa pouzivali uz davno. ale nie su kotvy ako kotvy. Vo Vavrisove som videl domcek stiahnuty ankrami cez stropne tramy, cize cez stavbu neslo ocelove tiahlo, ale kotvy boli zapustene do tramov.
    Tu by sa mohol ozvat Benignus, lebo pokial viem, tak Katarinkari pouzivali nejake super Hilti kotvy. len neviem presne ako a ake.

    Pri pouzivani tychto technologii, hoci su kryte a zvonka vyzera byt vsetko podla pravidiel, umoznujeme nasledujucej generacii aby rozlisovala, co je starsie a co novsie. Ale verte, nebolo by pre mna vacsej radosti, keby mnou stavany krov z kresanych tramov, spajany sedlami, capmi, rybinami a drevenymi kolikmi, kde je vsetko robene len sekerou, aj ozdoby na hlavach vaznych tramov, nejaky etnolog vyhlasil za stavbu z konca 19 storocia. A napisal by o tom diplomovku
    Je to falsovanie historie?

  • tomboy

    člen
    6. novembra 2007 o 13:52

    asi nebudem ten typický príklad toho ako by sa malo pristupovať a čo je správne – vyjadrím iba svoj názor…
    čo do pamiatky nepatrí a čo patrí? ako sa to určuje? postupom času je v konštrukcii nehnutelnosti veľa roznorodých prvkov ktoré tam pri jej zrode neboli. Je to dobré alebo je to prirodzený vývoj stavby?
    ocelové stužujúce kotvy sa používali aj skorej a ich použite na stiahnutie stavby v dnešnej dobe nevidím ako zásah či znehodnotenie, k takýmto zásahom dochádza obyčajne v rámci statického zabezpečenia budovy…
    o moc hrošie z mojho pohľadu je použitie betonu ako doplnku konštrukcie – kde niečo chýba to dolejeme betonom a potom obložíme kameňom…. hroza chlpy sa mi ježili…
    čo ma zarazilo že obdobný postup bol použitý aj na Brnenskom Špilberku, kde sa “rekonštrukcia” južného bastionu zvrhla v princípe ja jeho znovupostavení z betonu a následným obložením pálenou tehlou…

    k otázke životného prostredia nezostáva iba súhlasiť, treba u každého zámeru posúdiť vplyv na životné prostredie a potom zvažovať čo je lepšie, udržanie povodného stavu ale pozvolné a dlhodobé znečisťovanie živ. prostredia…

  • miro-carsky

    člen
    3. novembra 2007 o 20:53

    No ja by som mal hned dve veci, ci temy, nad ktorymi uz celkom dlho vyhutujem.
    Prvou je otazka, ze ako ladia pamiatky a moderne technologie, respektive, ked sa pri zachrane nejakej pamiatky pouzije nieco, co do nej absolutne nepatri, ale vyrazne jej to pomoze a naviac to NEVIDNO, cize je to bud pod zemou (beton), alebo v mure (kotvy), alebo zamaskovane (vruty kryte drevenymi kolikmi).
    A druha je ochrana pamiatok versus ochrana prirody. Ako konkretny priklad mozem uviest gater v Kvacianskej doline, ktory ked ma fungovat tak sa musi mazat. No na transmisii je iba koncove lozisko samomazacie. A tak to bolo pôvodne, cize z pamiatkarskeho hladiska je to koser, no priroda jednoznacne trpi unikom oleja. A to stary mlynar mazal aj loziska vodneho kolesa na ktore crpka voda kolomazou, my pouzivame bravcovu mast a chladime ich vodou. Po pamiatkarsky by sme sa mali vratit k tej kolomazi…Je to asi len otazka priorit

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz