aktivita " diskusia " Pamiatky " Krajina – jej minulost a sucasnost

Označené: 

  • Krajina – jej minulost a sucasnost

     tatar aktualizované pred 10 rokov, 7 mesiacov 6 Členovia · 11 Príspevkov
  • tatar

    člen
    20. apríla 2011 o 9:35

    Ľudia, ktorí majú skutočný záujem o pamiatky na Slovensku musia byť buď sadomasochisti, alebo Tí menej odolní postihnutí ťažkými depresiami, žalúdočnými vredmi a inými radosťami.

    To, čo sa dnes stavia sa z 99,999 % nedá ani nazvať architektúrou a budovy, ktoré sa architektúru dajú nazvať necháme chátrať, búrať,  prípadne ich nejakí “umelci” vylepšia, že im už ani pánboh nepomôže.

    Takí sme my frajeri.

    Projekt Tatranské haraburdy má vyvolať diskusiu

    iba sa pýtam, kto s kým bude diskutovať a o čom, načim by bolo už aj čosi konkrétne a zmysluplné robiť.

    http://korzar.sme.sk/c/5853093/projekt-tatranske-haraburdy-ma-vyvolat-diskusiu.html

    http://www.tatranske-haraburdy.sk/

    No a nový ministrov plán, NEZAMESTNANÍ  NA HRAD, sa mi komentovať ani nechce, je to výkrik do tmy.

    Ak teda naozaj chceme, a to hovorím aj o iných haraburdách, tak by to už naozaj chcelo skutočnú koncepciu, čo, odkiaľ a za čo, a kto a ako to bude robiť.

    My sa tu na ochranu pamiatok iba hráme, ale tá hra nemá ani hlavu ani pätu.

  • rotor

    člen
    19. februára 2010 o 14:14

    vlcik-tlcik
    Vďaka, človek sa od teba neustále niečo nové naučí.

  • porsena

    člen
    17. februára 2010 o 9:34

    Je to nádherná stavba a pre mňa je aj určitým symbolom skutočnej tolerancie, teda nie len kvôli tolerančnému patentu :). Vysvetlím: Už pred rokmi som si uvedomil jeden zaujímavý fakt. Tento kostol, ktorý je symbolom vynútenej úľavy (tolerancie) katolíckeho útlaku voči evanjelickým protestantom, sa “ateistickí” komunisti rozhodli zachrániť pred zničením a nanovo ho postavili v starej katolíckej obci Svätý Kríž. Veľmi pekná súhra okolností :)

  • vlcik-tlcik

    člen
    16. februára 2010 o 9:53

    Tak ako hovoríš Jozef, iba v pozadí Nedec váru je ešte čosi, ale tam už ja mojim stareckým zrakom nedovidím. /// vznik temy po redakcnej uprave… rozdelenie temy Hrad Stara Lubovna http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=53547&sid=1a6bfebf281036cb7fd67c7f7acb45a5#53547Tak ako hovoríš Jozef, iba v pozadí Nedec váru je ešte čosi, ale tam už ja mojim stareckým zrakom nedovidím.

    /// vznik temy po redakcnej uprave… rozdelenie temy Hrad Stara Lubovna
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=53547&sid=1a6bfebf281036cb7fd67c7f7acb45a5#53547

    foto
  • vlcik-tlcik

    člen
    15. februára 2010 o 10:26

    Je to síce mimo témy, ale podľa mňa zaujímavé

    Začiatkom 16. storočia sa myšlienky reformácie rýchlo šíria aj v Liptove. Protestantizmus tu dosahuje vrchol v roku 1610. V 2. polovici 17. storočia v Rakúsko – Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thokolyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok- artikulu, ktorý povoľuje výstavbu protestanských cirkevných objektov niektorých stoliciach Uhorska. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horný Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.

    Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší veľký počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5. 3. 1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11. 11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.

    Zvonica bola postavená neskôr v roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok.
    Pôdorys dreveného artikulárneho kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m. Zastavaná plocha okrem veže je 658 m2. Úžitková plocha je 1 150 m2. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien.
    Kostol okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu – drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emociálne.
    Z vlastného vnútorného zariadenia je pozoruhodný najmä barokový oltár, pochádzajúci z pôvodného kostola z roku 1693. Je drevený. Hlavný oltárny obraz, olejomaľba, znázorňuje premenenie Krista.
    Zaujímavá je aj kazateľnica, umiestnená na opticky a akusticky najvýhodnejšom mieste. Stojí na zrubovom základe, vpredu s podsunutým barokovým anjelom, ktorý akoby ju podopieral. Sú to práce majstra rezbára J. Lercha z Kežmarku.
    Orgán zhotovil J. Podkonický z Banskej Bystrice v roku 1760. Luster pochádzajúci z roku 1780 je zhotovený z benátskeho skla.
    Chórové empory sú vyzdobené biblickými maľbami na drevených doskách. Zhotovil ich neznámy remeselný maliar asi koncom 17. storočia. Ich ľudový pôvod dokazuje aj skutočnosť, že výjavy z Biblie sú prestúpené obrazmi zvierat a kvetov. Maľby sú výrazovo jednoduché, avšak vyjadrené neobyčajne živou farebnosťou.
    Drevená veža, slúžiaca ako zvonica, je vysoká 19 m. Tri pôvodné zvony z konca 18. storočia boli počas 1. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely. Terajšie sú z roku 1921 – 1922 a volajú sa: Viera, Nádej, Láska.

  • vlcik-tlcik

    člen
    15. februára 2010 o 10:05

    Čo sa týka hlúposti a barbarstva voči svojej histórii sme na tom neskutočne dobre, ale komunisti neviem z akého dôvodu, možno, že okrem toho, že boli komunisti, boli aj veriaci zachránili drevený artikulárny kostol, ktorý stál v dnes už neexistujúcej a zatopenej obci Paludza, prenesený do obce Svätý Kríž.
    Neviem, či dnešní buldozeristi by sa s takou zbytočnosťou ešte vôbec hrali.

  • bibrax

    člen
    15. februára 2010 o 9:00

    jozo, nie som si isty, ci uz dlhsie nie sme “hrdymi” vlastnikmi toho patentu.
    Liptovska Mara sa mi paci ked idem okolo, aj vo filme o Batorycke je pekna. Ale viac by sa mi pacili kastiele a kostoly a dediny a dedinky, ktore su dnes pod jej hladinou (teda uz nie su).

  • jozo

    člen
    12. februára 2010 o 21:35

    Už sme dlho offtopic, ale nedá mi, pri pohľade na tú vodnú plochu som rád, že my Slováci nemáme patent na blbosť … (i keď niečo podobné sa chystá (?) alebo chystalo na Váhu pri Strečne/Starhrade …). Dokonale “utopili” tú úžasnú krajinu pri tých dvoch hradných hraničných dvojičkách …

  • vlcik-tlcik

    člen
    12. februára 2010 o 19:27

    Dziekuje bardzo ………………………………………

  • jozo

    člen
    12. februára 2010 o 18:42

    …”zamek Czorsztyn” jest to …

    Pohľad z “opačnej strany”…

  • jozo

    člen
    12. februára 2010 o 17:42

    No keby som tam nebol Milan, tak tiež “zle vidím” …

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz