aktivita " diskusia " Remeslá " Kominári alebo chyť si gombík pre šťastie

  • Kominári alebo chyť si gombík pre šťastie

     antik aktualizované pred 8 rokov, 8 mesiacov 7 Členovia · 30 Príspevkov
  • antik

    člen
    2. apríla 2013 o 11:28

    Smutné komíny Mariacsaládske…

    foto
  • vlcik-tlcik

    člen
    31. marca 2013 o 10:19

    Nešlo mi ani tak o samotnú maďarčinu, pointa bola v oslovení “néni”, teta. V maďarčine to je síce familiárnejšie oslovenie ženy, ale zároveň je aj dosť úctivé. Celkovo v maďarčine je oslovenie ženy komplikovanejšie, ako trebárs u nás, alebo v okolí.

  • dorotka

    člen
    30. marca 2013 o 22:18

    vlčik, okrem vlastneho krstneho mena som z tvojej odpovede rozumela ešte Bródy Šandor. Tak som si ho pozrela vo vikip či bol fešák. A bol.

  • benjo

    člen
    30. marca 2013 o 20:52

    nepovedal by som ze kominarstvo v tej dobe az tak vynasalo..riadny domcisko

  • vlcik-tlcik

    člen
    30. marca 2013 o 19:27

    Nem, nem, Dorotka néni, Budapesten, vagy inkább Pesten, Bródy Sándor utca 15smiley

  • dorotka

    člen
    30. marca 2013 o 17:15

    antik, až dnes vidím tú famóznu fotografiu z Piešťan, som z nej v bezvedomí!

    vlčik krásny dom, je to v historickej Šoproni ?

    Naftalín neznášam, Foldvari je čitateľný

  • vlcik-tlcik

    člen
    29. marca 2013 o 16:36

    Na území Maďarska (Uhorska) na zrúcanine Vyšegrádskej Šalamúnovej veže sa zachovali stopy po komíne z XIII-XIV storočia.  Napriek tomu až po búrlivých storočiach vývojom mestského života, prispôsobením životných podmienok zmenám klímy počas ročných období poskytuje architektúra pohodlie pre život
    V XV. storočí sa nielen na hradoch,ale aj na panských domoch objavuje komín.

    Do výdavkov mesta Šoproň z roku 1432 bola zahrnutá aj čiastka zaplatená za čistenie komínov. Zápis sa nezmieňuje o osobách ktorí prácu odviedli, ale určite to neboli osoby vykonávajúce kominárske remeslo, totiž okolo roku 1500 v tomto meste je to práca, ktorú vykonávajú osoby z fachu hrnčiarskeho a tesárskeho.

    Za panovania kráľa Mateja (1458-1490) došlo k výrazným zmenám v maďarských mestách, ale ani z jeho čias nie zachovaná zmienka, ktorá by spomínala kominárstvo ako remeslo, alebo živnosť. Tá sa objavuje až v XVI. Storočí.

    V jednom zázname z roku 1508 sa píše, že na hrade Eger zaplatili 5 denárov dvom talianskym kominárom za vyčistenie komínov a 60 denárov za koč, ktorý ich odviezol do Budína. Nič bližšie sa o nich nevie, možno, že patrili k údržbárom komínov na kráľovskom hrade, alebo potulní vykonávači svojho remesla.

    Zmienka o prvom uhorskom kominárovi je zo 17. septembra 1590. Christopher Keraus zložil občiansku prísahu v meste Šoproň.

    Vyhláška  kráľa Vladislava II. z roku 1514 obsahuje aj článok, ktorý ako prvý  obsahuje protipožiarne nariadenie. Toto nariadenie je pozoruhodné aj tým, že je tu prvýkrát zmienka o kominároch. Pravdepodobne už v tejto dobe našu krajinu vyhľadali v západných krajinách už dlho známi, talianski kominári, a keďže boli žiadaní, tak sa tu usadili.  Ak tomu neboli naklonení, tak iba putovali od mesta k mestu, od domu k domu a hľadali pre seba pracovnú príležitosť.

    Poznámka z roku 1550: ” Čističovi komínov som zaplatil za vyčistenie 3 komínov.“
    V roku 1567 sa spomína firma na stavbu komínov Marthinus. Zdá sa teda, že už pred dobytím Uhorska osmanmi bol komín známy aj na nižších úrovniach spoločnosti.

    Mesto Košice v roku 1643 nariadilo prehliadku komínov v každom dome, a kto do 15 dní zistené problémy neopraví, toho potrestajú. V mestskej zápisnici z roku 1650 sa spomína majster Kominár Adam čím sa poukazuje na  priezviská dávané na základe prevádzaného remesla napr: Krajčír Jeremiáš, Čižmár Ján, Sklenár Michal.

    Mestská rada v Pešti v roku 1697 nariadila demoláciu slamených a trstinových striech a ak do týždňa nepostavia riadne komíny domy im skonfiškujú.

    Dom kominára Devecis-a (švajč-talianskeho pôvodu) z roku 1855

    http://ludbriko.hu/2012/01/03/a-kemenysepro-haz/http://ludbriko.hu/2012/01/03/a-kemenysepro-haz/

    Opera Benjamina Brittena Malý kominár, podľa poviedky Charlesa Dickensa
    http://www.youtube.com/watch?v=A_gQcHYcBJQ

                                  Šťastie.

    Ľudia s hrdlami zovretými hrôzou mlčky hľadeli na čiernu postavu s komicky rozhodenými končatinami. Dieťa, ktoré neočakávane vykuklo spomedzi ich nôh hodilo do kruhu otázku : – “Mamička prináša šťastie aj takýto kominár”?
                                                                                                                             Kornel Földváry (Príbehy z naftalínu)

    Pekné sviatky.

  • antik

    člen
    10. marca 2013 o 9:46

    Piešřanská vináreň U Kominára

    , alebo spomienky na “kominára”

    foto
  • harp

    člen
    24. januára 2013 o 8:40

    Ku kominarom a kominom. Neviem ci som to uz niekde nespominal. Ale kominari v Banskej Stiavnici maju koli pamiatkarom viac roboty. V nezmyslenje averzii voci starej garniture sa rozchyrilo ze prave ochrancovia pamiatok , teraz uz s peciatkou, nutia vlastnikov novo rekonstruovanych kominov patinovat tieto zvnutra nacierno farbami :)

  • antik

    člen
    14. januára 2013 o 11:40

    Kominári “rôznonárodní”…

  • benjo

    člen
    14. januára 2013 o 11:13

    pár kúskov na dnes:

    O tradíciách a zvyklostiach slovákov žijúcich v maďarskom Eleku http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_kisebbsegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1979/pages/007_intraetnicke_a_interetnicke.htm
    „Dôležitejšie zvyky a povery súvisiace s novým rokom (Noví rok) v Eleku poznajú všetky národnosti rovnako: prvého hosťa v dome očakávajú muža, lebo ten prináša šťastie na celý rok, pokiaľ žena prináša len zlo a nešťastie. Ráno na Nový rok chodievali kedysi po domoch vinšovníci. Rumunskí a nemeckí informátori zvlášť zdôraznili, že očakávali chlapcov. Slováci to nezdôraznili, ale text najznámejších slovenských veršovaných vinšov jednoznačne potvrdzuje, že ho odriekali muži. Aj vinš kominára očakávali na Nový rok preto, lebo bol mužom. Príslušníci všetkých národností veria, že kominár prináša šťastie. Slovenské dievčatá pri dome vytiahli kúsok z kominárovej metly a dali si ho do peňaženky, aby ich šťastie neopustilo. Kominára, na znak vďaky, všade ponúkali vínom a pálenkou. V Eleku chodí vinšovať aj v súčasnosti.“

    Ak pri vyváraní bielizne prišiel do domu kominár alebo cigánka, verili, že sa ju nepodarí dobre vybieliť http://sacra.cz/Scany/2007_2.pdf

    Kominár bol aj obľúbená fašiangová maska. Napr. v Gbeľanoch kominár počas sprievodu kontroloval komíny a rozdával kalendáre s pranostikou počasia podľa jednotlivých mesiacov
    http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=12294&Itemid=54

  • sasha

    člen
    13. januára 2013 o 11:27

    Pánbožková kravička – Lienka sedembodková

    nebeský posol Matky Božej je poverený ochranou detí a uzdravovaním chorých. Sedem bodiek symbolizuje sedem cností Panny Márie

    Keď na človeka sadne, prináša šťastie. Nemá sa striasať alebo zabiť, pretože to priťahuje nešťastie. Poľnohospodár ju považuje pre jej užitočnosť za dar boži.

    p.s. Rok 2006 pripomeňte si.

  • rotor

    člen
    12. januára 2013 o 22:50

    Muchotrávka červená nie je hríb.

  • benjo

    člen
    12. januára 2013 o 21:03

    ta muchotravka cervena rozhodne patri medzi najkrajsie hriby ake sa daju v prirode objavit a najst nieco take pekne sa povazovalo za stastie. pravdepodobne na zaklade toho vznikol tento symbol stastia.

    je to ale skor symbol novorocny ci vianocneho casu ( v tom nemecku atd ) http://www.historictrinity.org/christmastraditions.html

  • dorotka

    člen
    12. januára 2013 o 18:51

    Bolo mi to treba sa pýtať? Musela som si aj sama odpovedať. Takto.

    SYMBOLY ŠŤASTIA

    SVIŇA bola v starých kultúrach znakom plodnosti a dostatku, kým u nás je toto zviera predovšetkým symbolom nečistoty. I keď bola chovaná ako domáce zviera a slúžila ako potrava , stále bola považovaná za nečistú. Najdôslednejšie ju odmietajú moslimovia alebo Židia, ktorých s ňou hanlivo spájali. Synagóga bola často znázorňovaná na chrbte svine.
    U praobyvateľov kanárskeho ostrova Hierro mala sviňa úlohu prostredníka medzi ľudom a božstvom, aby sprostredkovala dážď.
    V starej Číne bola zas posledným z dvanástich znakov zverokruhu a symbolizovala mužskú silu. V starom Egypte bola sviňa, ktorá zožrala vlastné prasiatka symbolom bohyne nebies Nut a jej deti boli hviezdy.
    V keltskej kultúre mala veľká biela bohyňa Ceridwen prasačiu podobu. Vo väčšine pohanských národov však sviňa symbolizovala plodnosť a bohatstvo. Aj severogermánska bohyňa Freya mala cez svoje prímenie Syr( sviňa), s ňou spojenie.
    V kresťanstve sa spomína Ježišov exorcizmus, pri ktorom vyhnal z dvetisíc posadnutých ľudí démonov a nahnal ich do stáda svíň, ktoré sa potom vrhlo do mora. V pozitívnom zmysle bola sviňa symbolom pustovníka sv. Antona z Komy, lebo jej slanina sa pokladala za liek proti ružienke.
    Sviňa alebo prasiatka ako moderný symbol šťastia, najmä na Nový rok, pochádza pravdepodobne zo zvyku dať pri streleckých súťažiach poslednému cenu útechy, resp. výsmechu prasa.
    Sviňa je aj symbolom pažravosti a nevedomosti, v súčasnoti sa týmto užitočným zvieraťom pomenúvajú osoby špinavé na tele i duchu.

    MUCHOTRÁVKA, ako i ostatné hríby sú všeobecne frekventovaným symbolom šťastia. Najmä falický tvar ich predurčil za znak potencie a plodnosti. Lokality, kde hríby rástli boli pokladané za čarodejné, bosorácke, kde sa odohrávali nočné radovánky víl a iných nadprirodzených bytostí.
    V starej Číne symbolizoval hríb dlhovekosť, konkrétne hríb ťün bol rastlinou nesmrteľnosti.
    V stredoeurópskom priestore bol zázračný najmä pre jeho rýchly rast a v nemeckej kultúrnej oblasti bol doslovne nazývaný hríb ako dieťa šťasteny – Glückspilz.
    Sibírske národy používali muchotrávku na vyvolávanie halucinácií. V našom priestore jej halucinogénny účinok je prakticky neznámy, zato však muchotrávka svojím veselým červeno bielo bodkovaným vzhľadom vyvoláva asociácie veselosti a rozpaše.

    ŠTVORLÍSTOK
    Trojlístok ďateliny je symbolom írskokeltského národného povedomia (shamrock). Už v predkresťanskom období ho druidi uctievali ako posvätnú symbolickú rastlinu, neskôr bol chápaný ako symbol trojjedinosti. Stal sa atribútom sv.Patrka, ktorý zabil hada palicou v tvare kríža s listami ďateliny.
    V súčasnosti je štvorlístok symbolom šťastia, najmä kvôli svojmu ojedinelému výskytu. Najprv máš šťastie, že ho nájdeš, potom máš šťastie zo samotného štvorlístka. Pôvodná symbolika vychádza pravdepodobne z vitálnej sily samotnej rastliny. Zelená ďatelina mala i v stredovekej ľúbostnej lyrike dôležitú úlohu, v slovenskej duchovnej i hmotnej kultúre je častým motívom.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz